Všetky strany sú už v režime predvolebnej kampane, ktorá sa teraz ako zbraň „odistila“ v Bundestagu pri príležitosti stredajšieho (13. 11.) oneskoreného vyhlásenia spolkovej vlády [oznamuje ho kancelár pred parlamentom nielen po vzniku vlády, ale aj v priebehu volebného obdobia, pozn. red.].
CDU sa uchádza o bezpečné kancelárske kreslo, ale netrúfa si využiť súčasné mocenské vákuum Olafa Scholza a jeho menšinovej vlády na zmenu kurzu v hospodárskej, energetickej a migračnej politike. V Bundestagu by mala väčšinu s pomocou liberálov a AfD. Jej líder Friedrich Merz namiesto toho hrá na istotu a radšej obnovuje „obranný múr” proti AfD.
Roztržka medzi „ešte“ spolkovým kancelárom Olafom Scholzom a ostatnými stranami sa začala v stredu v Bundestagu diskusiou o rokovacom poriadku. Pobúrené sú najmä menšie strany. CDU už oznámila, že s okamžitou platnosťou zablokuje parlamentný program, ale bez programu už parlamentná práca nebude možná. Hrozí, že parlament bude zablokovaný až do nových volieb o dobré tri mesiace. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili AfD a Ľavica, boli zamietnuté. Hra na obviňovanie sa začala ešte predtým, ako sa kancelár dostal k rečníckemu pultu, aby predniesol svoje vládne vyhlásenie.
Ešte 10. novembra Merz vo svojom týždennom newslettri napísal: „Ak si spolkový kancelár chce zachovať aspoň zvyšky úcty k inštitúciám nášho štátu, potom tento týždeň po svojom včerajšom vládnom vyhlásení predloží otázku dôvery. Čokoľvek iné je ďalším neprijateľným poškodením jeho úradu.“
O necelé dva dni neskôr sa už SPD, Zelení a CDU po neúspechu koaličnej vlády dohodli na nových voľbách 23. februára 2025. Scholz teraz prisľúbil, že „hlasovanie o dôvere“ predloží Bundestagu nie 15. januára 2025, ale skôr, 11. decembra, aby spolkový prezident mohol následne rozpustiť parlament. Celý postup je zvláštny: CDU v posledných dňoch striedavo útočila a zaliečala sa svojim potenciálnym novým koaličným partnerom namiesto toho, aby ako najsilnejšia opozičná sila spolu s FDP a AfD využila príležitosť v parlamente uskutočniť niekoľko skutočných zmien kurzu, pre ktoré by v súčasnosti mala väčšinu.
Múr voči AfD
Konkrétne by spojenectvo CDU, FDP a AfD mohlo zrevidovať politiku jadrovej energetiky, a tým oslobodiť nemeckú energetiku od klimatických cieľov Zelených. S väčšinou v Bundestagu by tiež mohol okamžite uzavrieť hranice v Nemecku. Namiesto toho Merz oznámil, že CDU predloží do Bundestagu len to najnutnejšie a len zákony, ktoré boli predtým dohodnuté s (neúspešnou) vládou, pretože nechce vytvoriť väčšinu v Bundestagu s AfD alebo Ľavicou. Vo včerajšej rozprave (13. 11.) opätovne potvrdil tento „múr“ voči AfD.
CDU presadzuje stranícku politiku namiesto vecnej politiky; strach z toho, že ju tlač a ostatné strany budú počas volebnej kampane považovať za kolaborantku s „pravicou“ je príliš veľký. Pri pohľade na vôľu ľudí je však riskantné obracať sa doľava už v počiatočnej fáze, keďže nedávny prieskum inštitútu pre výskum verejnej mienky INSA ukázal, že viac ako 76 percent obyvateľov je za obmedzenie nelegálnej migrácie a 49 percent hovorí, že to chce, aj keby to znamenalo spoluprácu s AfD.
Verejnosť búra „múr“, CDU dnes stavia nové poschodia. CDU tak sklamáva všetkých tých potenciálnych voličov CDU, ktorých chce získať pod heslom zmeny, a všetkým ukazuje, že po februárových predčasných voľbách bude naďalej vládnuť buď s SPD, alebo so Zelenými, alebo dokonca s oboma spolu – inými slovami, aj s ich personálom, ktorý v súčasnosti ťahá Nemecko do priepasti.
Skutočnosť, že len v utorok bolo oznámené, že CDU má v úmysle nominovať súčasného šéfa Úradu na ochranu ústavy ako kandidáta do Bundestagu vo volebnom obvode v Severnom Porýní-Vestfálsku, v súčasnosti vyvoláva rozruch. To vytvára niekoľko problémov: po prvé, dochádza k porušeniu deľby moci, keďže Thomas Haldewang sa v súčasnosti snaží o zákaz strany AfD ako šéf Úradu na ochranu ústavy; v jeho osobe sa mieša výkonná a zákonodarná moc a vzniká skutočný konflikt záujmov.
Je príznačné, že ešte pred Scholzovým vládnym vyhlásením predložila nadstranícka skupina pod vedením poslanca CDU Marca Wanderwitza uprostred tejto krízy predsedníčke Bundestagu návrh na zákaz AfD, ktorý podporilo 112 prvých signatárov v parlamente. Verejný tlak na Haldewanga sa prejavil do 24 hodín a ešte počas parlamentnej rozpravy bolo oznámené, že odstupuje z funkcie.
Po druhé, pre CDU to problém Haledwanga nerieši, práve naopak. Je veľmi pravdepodobné, že jeho postavenie na kandidátku poškodí CDU vo volebnej kampani, reakcie obyvateľstva sú prevažne negatívne a rozhorčené. Haldewang je pre mnohých konzervatívnych členov CDU a voličov CDU skutočným objektom nenávisti, keďže v súčasnosti spolu s ministerkou vnútra za SPD Nancy Faeserovou podniká radikálne kroky proti slobode názoru v Nemecku a Úrad na ochranu ústavy sa zameriava aj na nevinných občanov, len čo kritizujú vládu a jej členov.
Viacerí už robia paralely so STASI v NDR. Alice Weidelová ako líderka AfD potom využila svoj rečnícky čas v Bundestagu nielen na zúčtovanie s úradujúcim kancelárom a jeho zelenými stúpencami, ale aj na všeobecný útok proti Friedrichovi Merzovi a CDU, keď tvrdila, že strana odmeňuje Haldewanga miestom v Bundestagu za jeho „najhoršie metódy NDR“.
Hoci CDU a najmä Friedrich Merz hovoria o obrate, ktorý táto krajina potrebuje, strana a jej líder sa správajú skľúčene a hrajú na istotu. Strana je na domácej ceste ku kancelárskemu kreslu a nikto to nechce ohroziť prekvapivými krokmi. Výsledky prieskumov verejnej mienky ukazujú, že CDU má 32,5 percenta a jej odstup od SPD s iba 15,5 percenta a od Zelených s aktuálne 11,5 percenta je taký veľký, že aj keby CDU stratila percentuálne body v prospech BSW alebo AfD, veľmi pravdepodobne zostane najsilnejšou silou a Merz sa posunie do kresla kancelára.
Len FDP sa musí obávať, či bude stále súčasťou nového Bundestagu; jej odchod z vlády ju síce zdvihol späť na päť percent, ale nie je isté, či to bude stačiť na opätovný vstup vo februári 2025.
CDU má víťazstvo na dosah ruky, no ustupuje
Stranícka centrála CDU zrejme nechce riskovať túto istotu, a preto sa vzdáva radikálnych a potrebných zákonov, ktoré by sa dali presadiť v Spolkovom sneme, čím však stráca na dôveryhodnosti u tých, ktorí dúfajú v skutočný nový začiatok pod vedením CDU. Konkrétne CDU už predložila návrh „zákona o obmedzení prisťahovalectva“ právnemu výboru Bundestagu a plánovala tento návrh predložiť na hlasovanie v Bundestagu pred Vianocami. Ten bol teraz zrušený z obáv, že by pri hlasovaní mohla získať väčšinu s pomocou hlasov AfD.
Nad týmto procesom sa treba naozaj pozastaviť a zamyslieť: najväčšia opozičná strana má kompletne pripravený návrh zákona na uzavretie nemeckých hraníc, zjednodušenie deportácií, zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie pre migrantov a boj proti nelegálnej migrácii, má na to väčšinu v parlamente, pretože rozpad semaforovej koalície uvoľnil nové sily, ale nechce vyhrať hlasovanie, aby neurobila správne rozhodnutie spolu s AfD.
Preto požadovali správne veci len dovtedy, kým bolo jasné, že hlasovanie v Bundestagu proti vláde prehrajú. Teraz, keď je víťazstvo na dosah ruky, CDU ustupuje. Namiesto toho opozičný líder Merz doslova hovorí do kamery: „Chcem, aby sme do programu zaradili len veci, na ktorých sme sa predtým dohodli konsenzom medzi opozíciou a zvyškom vlády – aby sme nás všetkých, vládu aj seba, ochránili pred tým, aby sme zrazu mali v pléne náhodnú väčšinu s AfD alebo ľavicou. To nechcem.“
Scholz chce raziť obozretnú politiku, ale hlavné problémy krajiny nevidí
Olaf Scholz sa včera v parlamente snažil byť silným štátnikom a s odkazom na medzinárodné vzťahy, svoj telefonát s Trumpom, dohody s Macronom a ďalšie rozhovory na úrovni EÚ povedal, že by sa nemali prijímať žiadne rozhodnutia proti Ukrajine: „Ukrajina sa môže spoľahnúť na našu krajinu a našu solidaritu.“
Scholz sa ale postavil aj proti dodávkam riadených striel [Taurus, pozn. red.] na Ukrajinu, ktoré by mali dosah hlboko na ruské územie, čo je jasný ústupok mierovým silám v jeho strane. Povedal, že je rád, že bol v posledných rokoch kancelárom a že Nemecko vďaka tomu v minulosti konalo obozretne.
„Ja som...“ sa neustále opakuje na začiatku jeho viet spolu s príbehmi o úspechoch z jeho kancelárskej kariéry. Otvorený smiech a ohromené tváre, keď hovorí, že je veľmi hrdý na to, že Nemecko tak dobre zvláda svoje financie. Hlavné problémy krajiny vynecháva.
Znovu a znovu sa do hry dostávajú miliardy pre Ukrajinu, ktoré sú naliehavo potrebné, a preto sa Nemecko zadlžuje, aby sa nemuseli znižovať sociálne dávky. Taktika predvolebnej kampane SPD je zrejmá: pred novými voľbami chcú vyvinúť tlak na CDU, aby podporila niekoľko obľúbených projektov SPD, ako je napríklad kompenzácia inflácie pre občanov alebo zvýšenie prídavkov na deti, aby ju mohli prípadne obviniť, že sklamala Ukrajinu alebo vlastných občanov len preto, že sa nechce zadlžovať.
Friedrich Merz môže SPD potrebovať aj po voľbách na koalíciu, preto je potrebné zachovať tón medzi stranami, ale teraz stavil na úplnú konfrontáciu. To, že vládna koalícia je minulosťou, je podľa neho dobrá správa.
Prejav kancelára označil za „hodinu duchov“, kancelár zrejme žije vo svojom „vlastnom vesmíre a vlastnom svete“. Scholz už týždeň nemal väčšinu, a to bol moment podľa Merza, keď mal okamžite vyhlásiť hlasovanie o dôvere: „Simulujete väčšinu, ktorú už nemáte.“ Odmietol akúkoľvek spoluprácu s SPD v oblasti sociálnej legislatívy pred voľbami: „Nemáte tu žiadne podmienky, ktoré by ste si mohli klásť.“
V nasledujúcich týždňoch budú veci podporovať len z vlastného presvedčenia. Skutočnosť, že Scholz predtým hrdo oznámil, že v nedeľu telefonicky hovoril s novým americkým prezidentom Trumpom, Merz kvitoval s uštipačným posmechom: „Donald Trump pozná vaše meno len zo samitu G20 v Hamburgu a nemyslite si, že vám v Bielom dome zostala nejaká autorita, nechá ju odkvapkávať ako ľahkú váhu.“ [Bola to narážka na to, že keď sa v roku 2017 samit konal v Hamburgu, došlo tam k veľkým nepokojom a mesto zlyhalo v bezpečnostných opatreniach. Scholz bol v tom čase primátorom, pozn. red.]
Na Scholza však nie sú tvrdé len opozičné strany. V SPD v súčasnosti prebieha diskusia o tom, či je Scholz skutočne tým správnym lídrom. Samozrejme, že chce vstúpiť do boja o post kancelára a má podporu vplyvného šéfa parlamentného klubu SPD Rolfa Mützenicha. Líder strany Lars Klingbeil, mladý vychádzajúci talent, sa zatiaľ drží pri zemi.
Všetci vedia, že strana má vo vlastných radoch oveľa populárnejšieho a kompetentnejšieho človeka, ktorým je súčasný minister obrany Boris Pistorius, ale Scholz nechce dobrovoľne ustúpiť. Pistorius je už dlhé mesiace na prvom mieste v rebríčku najpopulárnejších nemeckých politikov, Scholz je v prvej dvadsiatke až na 19. mieste, takmer z rebríčka vypadol.
Samotný Pistorius sa zatiaľ nevyjadril, ale dvaja poslanci Scholzovej domovskej organizácie SPD v Hamburgu verejne vystúpili a vyzývajú, aby sa Pistorius stal novým kandidátom SPD na kancelára. Len čo bude Scholz 16. decembra čeliť hlasovaniu o dôvere v Bundestagu a spolkový prezident rozpustí parlament, mnohí pozorovatelia očakávajú, že Scholz skončí. Nikto však zatiaľ nechce byť kráľovrahom.
Sociálna výbušnosť hlboko rozdelenej spoločnosti
Občania čoraz častejšie reagujú s nepochopením na nečinnosť strán, najmä keď sa situácia v krajine zhoršuje. Len pred niekoľkými dňami bol (opäť raz) na základe informácií americkej tajnej služby zatknutý v severnom Nemecku 17-ročný nemecko-turecký islamista, ktorý plánoval zaútočiť nákladným autom na vianočný trh. Vyvoláva to spomienky na islamistický útok na vianočný trh na námestí Breitscheidplatz v Berlíne z roku 2016, pri ktorom nelegálny prisťahovalec Anis Amri zabil nákladným autom 12 ľudí. Práve sa opäť začína sezóna vianočných trhov. V niektorých mestách sa zábrany, ktoré sú v platnosti od roku 2016, podobajú na vysokobezpečnostné krídla s betónovými blokmi a plotmi, ktoré chránia nemecké vianočné trhy pred útokmi islamistov, zatiaľ čo vonkajšie hranice krajiny zostávajú otvorené. Čoskoro tomu už nikto nebude rozumieť.
Štandardy v krajine sa čoraz viac zhoršujú. Zatiaľ čo každý deň do krajiny nelegálne vstúpi približne 600 ľudí a dokonca aj zločinci, ktorí boli deportovaní, sa vracajú a znovu žiadajú o azyl, polícia tento týždeň na úsvite vtrhla do domu staršieho muža, pretože na internete zdieľal obrázok, na ktorom urážal súčasného ministra hospodárstva Roberta Habecka ako „hlupáka“.
Prokuratúra to považovala za „podnecovanie k nenávisti“ a teraz mu zhabala počítač a začala vyšetrovanie. Domové prehliadky a policajné výsluchy za vyjadrenie názoru proti členovi vlády a rýchla mobilizácia plnej sily polície proti občanom, ale nečinnosť v prípade trestnej činnosti páchanej nelegálnymi migrantmi.
To je pre už aj tak hlboko rozdelenú spoločnosť sociálne výbušné. CDU nemohla dať AfD lepší volebný darček pre nadchádzajúcu volebnú kampaň, ako sa teraz zaviazať, že bude naďalej vytvárať koalíciu len s ľavicovými stranami.