Dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať až na volebný rok, tvrdí šéf RRZ Ján Tóth

Spomenul sociálne balíčky, 13. dôchodok, zrýchlenú valorizáciu miezd, rodinný balíček z roku 2023, ale aj napríklad obedy zadarmo. "Konsolidovať vo volebnom roku je veľmi rizikové," konštatuje s dôvetkom, že priaznivejší pokrízový stav ekonomiky vytvára prostredie pre zlepšovanie stavu verejných financií.

Aktuálne máme teda podľa neho relatívne priaznivý stav ekonomiky, o čom svedčí vysoká zamestnanosť a nízka miera nezamestnanosti.

Dlh bude rásť aj po schválení návrhu rozpočtu

Posudzovanie rozpočtu robí RRZ najmä cez kritériá limitu výdavkov a dosahu na dlhodobú udržateľnosť.

V rámci rozpočtovej politiky sa hodnotí viacero oblastí: odhad bilancie rozpočtu na aktuálny rok, aktualizovaný rozpočtový semafor, fiškálny odhad pre každý rok podľa odhadu makroekonomického vývoja a takzvaný "RRZ scenár" – pravdepodobný vývoj verejných financií za predpokladu, že žiadne dodatočné opatrenia nebudú prijaté.

Tento scenár sa následne porovnáva so scenárom bez zmeny politík.

Rada predpokladá, že aj v scenári po schválení návrhu rozpočtu bude dlh naďalej stúpať, a to z aktuálnych 59 percent HDP na 64 percent v roku 2027. "Pre stabilizáciu dlhu do konca volebného obdobia by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 percenta HDP," dodáva inštitúcia.

Jej predseda Tóth konštatuje, že by bolo žiaduce dostať ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika, a to opatreniami s trvalým vplyvom. Rizikom pre naplnenie tohto vývoja sú však dodatočné opatrenia s dlhodobým dosahom, pričom niektoré takéto návrhy sú už podľa jeho slov v parlamente a ich prijatie by, samozrejme, rozpočet ovplyvnilo.

Prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť okrem predstaveného konsolidačného balíčka rátala aj s avizovanou energopomocou, ktorá má byť adresná. Hodnotenie berie do úvahy aj postupné oživenie medzinárodného obchodu či uvoľňovanie monetárnej politiky.

Neopomenuli ani faktory spojené s politickým cyklom (volebný rok 2027, konsolidácia 2028) či dobiehaním v čerpaní plánu obnovy, ktoré by malo byť silnejšie v roku 2026.

Medzi rizikami prognózy sa ocitla viac protirastová štruktúra konsolidácie, ako bol pôvodný návrh, načasovanie tej dodatočnej a možné dôsledky pre stúpanie rizikovej prirážky či nedostatočné čerpanie plánu obnovy. Komplikácie sa podľa Tótha prejavia pre slabšiu výkonnosť zahraničných ekonomík (napríklad aktuálna situácia v Nemecku) či prípadné riziko rozvinutia obchodnej vojny s USA.

Rozpočet má najnegatívnejší dosah na ekonomiku v roku 2026

Kým zvýšenie DPH v budúcom roku podľa RRZ prinesie len krátkodobé negatívne efekty na rast aj infláciu, ktoré budú tlmené energopomocou, vplyv firemných daní sa prejaví predovšetkým v strednodobom horizonte.

Očakáva sa totiž pokles investičných aktivít spoločností, ale aj ich slabšia konkurencieschopnosť, čo sa prenesie do cien a do pomalšieho rastu miezd. "Budeme mať najvyššiu sadzbu zdanenia firiem v regióne," dodáva Tóth.

Čo sa týka deficitu v roku 2025, Rada konštatuje, že nečerpanie rezerv kompenzuje riziká v daniach a zdravotníctve. Samozrejme, medzi rozpočtom 2025 a odhadom RRZ sa ukazujú rozdiely. Okrem rezerv sa k pozitívnym vplyvom zaradili bežné výdavky štátneho rozpočtu, sociálne transfery či jednorazové opatrenia a kapitálové výdavky.

Naopak, medzi negatívami okrem výdavkov v zdravotníctve rezonujú vzťahy s rozpočtom EÚ, hospodárení samospráv či už spomínané daňové príjmy, ktoré sa nemusia zhodovať s očakávaním štátu.

Konsolidačný balík sa tak najviac prejaví v roku 2026, ak teda nebudú prijímané dodatočné opatrenia.

Inflácia by podľa prognózy po skoku v budúcom roku k piatim percentám mala postupne klesať na 2,6 percenta v roku 2026 a 2,4 percenta v roku 2027. Kým úroveň deficitu pre roky 2024 až 2025 nie je veľmi rozdielna, rozpočet v roku 2026 už vykazuje podľa analýzy Rady odchýlku 0,6 percenta HDP. "Rozpočtové ciele na roky 2026 až 2027 nie sú bez dodatočných opatrení realistické," dodávajú ekonómovia.

Navrhované výdavkové limity nezaručujú stabilizáciu dlhu

RRZ vo svojej strednodobej prognóze zároveň upozorňuje, že verejný dlh bude vysoko nad sankčnými pásmami aj v nasledujúcich rokoch. Až na 65,9 percenta HDP by sa mal vyšplhať v roku 2028.

Kľúčovým pravidlom určujúcim tempo konsolidácie budú podľa Tótha nové európske pravidlá, respektíve európske výdavkové limity. Prijatím balíčka opatrení sa vláde umožní zvýšiť limit medziročného rastu výdavkov v budúcom roku z 3,8 na 6,9 percenta (teda o 1,8 miliardy eur).

RRZ vysvetľuje, že hlavným dôvodom neistého vývoja dlhu je nerealistický (zjednodušene technický) predpoklad Európskej komisie o udržaní výberu daní. "To je v ostrom rozpore s prognózou ministerstva financií, ako aj prognózou RRZ," konštatujú ekonómovia.

Namiesto celkovej konsolidácie 2,5 percenta HDP by sa podľa odhadov rezortu financií uskutočnila len konsolidácia na úrovni 3,7 percenta HDP.

Inštitúcia predpovedá, že stanovené nominálne limity budú v budúcom roku bez prijatia ďalších opatrení prekročené o 114 miliónov eur, v roku 2026 o 2,1 miliardy eur a v roku 2027 o 2,6 miliardy eur.

Preto upozorňuje na riziko odkladania konsolidácie až na rok 2027, čo by výrazne zvýšilo riziko jej realizácie. „Pokračovanie konsolidácie by sa malo sústrediť najmä do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, ako aj s ohľadom na kulminujúce zdroje z plánu obnovy v roku 2026, ktoré by dosah konsolidácie mohli znížiť,“ uzatvára predseda RRZ Ján Tóth.