Schválené nariadenia EÚ, ako napríklad o umelej inteligencii, prevádzkovej odolnosti či digitálnom trhu, majú za cieľ chrániť verejnosť pred rizikami, ako sú diskriminácia, narušenie súkromia či zneužitie technológií na neetické účely.
Napriek ušľachtilým cieľom však vyvstáva otázka, či tieto regulácie nakoniec nenarušia jednotný trh EÚ, ktorý je základom európskej ekonomiky. Pravdepodobne nielen oslabia konkurencieschopnosť európskych firiem, ale paradoxne zabrzdia inovácie a nakoniec ohrozia samotnú ochranu spotrebiteľov.
Jednotný trh EÚ bol vytvorený s cieľom umožniť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi. Tento koncept výrazne zvýšil efektivitu európskych podnikov a spotrebiteľom poskytol širší výber kvalitných produktov a služieb. Prísne regulácie technológií však môžu ísť presne opačným smerom.
Nadnárodné spoločnosti sa môžu rozhodnúť obmedziť alebo úplne stiahnuť svoje služby založené na technológii umelej inteligencie z európskeho trhu kvôli vysokým nákladom na dodržiavanie predpisov a právnej neistote. Spotrebitelia v EÚ už dnes prichádzajú o prístup k najnovším technológiám. Zaostávať tak budeme nielen za USA, ale aj za zvyškom sveta, najmä Áziou.
Zníženie konkurencieschopnosti a zaostávanie v oblasti inovácií
Ďalším zásadným problémom pre európske podniky budú zvýšené náklady na súlad s predpismi. Dodržiavanie požiadaviek týchto nariadení je finančne náročné, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbticu ekonomiky a často nemajú dostatočné zdroje na implementáciu komplexných systémov monitorovania, auditovania a certifikovania svojich IT riešení. Veľmi pravdepodobne sa tak ocitnú v situácii, keď nebudú schopné konkurovať väčším hráčom na trhu.
Okrem toho môže administratívna záťaž predĺžiť čas potrebný na uvedenie nových produktov a služieb na trh. V rýchlo sa rozvíjajúcom technologickom prostredí je „time to market“ kritickým faktorom úspechu, a tak bude pokračovať prepad európskych firiem za globálnymi konkurentmi.
Kým USA a Čína prijali flexibilnejšie regulačné prístupy k novým technológiám, EÚ sa rozhodla pre prísnu reguláciu už v počiatočných fázach vývoja. Tento rozdiel povedie k tomu, že európske firmy budú zaostávať za svojimi globálnymi konkurentmi v oblasti inovácií a pokroku.
Navyše, vysoké náklady spojené s dodržiavaním predpisov odradia investorov od financovania európskych startupov, ktorí pravdepodobne uprednostnia iné regióny s rýchlejšou a menej rizikovou návratnosťou investícií. Investovanie do auditov, certifikácií, monitorovania a ďalších regulačných mechanizmov zvýšia predovšetkým cenu produktov a služieb.
Či však tieto opatrenia priamo úmerne zvýšia bezpečnosť, je prinajmenšom otázne. Vedľajším efektom straty investícií bude aj odliv talentovaných odborníkov mimo EÚ. Tento “odliv mozgov” bude mať dlhodobé negatívne dôsledky pre inovačný potenciál už aj tak starnúcej Európy.
Paradoxne, hoci cieľom regulácií je ochrana spotrebiteľov pred rizikami spojenými s AI technológiami, tieto opatrenia povedú nakoniec k pravému opaku. Obmedzia výber spotrebiteľov a zvýšia ceny produktov a služieb na trhu.
Najlepšou reguláciou je zdravý rozum
Už dnes vidíme, ako sa veľké technologické firmy ako Apple, Google, Amazon, NVIDIA a ďalší rozhodujú radšej obmedziť svoje produkty alebo služby v Európe kvôli regulačným prekážkam Únie. Spotrebitelia tak reálne strácajú prístup k najnovším inováciám a pokročilým technológiám. Napríklad firma Apple obmedzila vo svojom telefóne funkcionality umelej inteligencie ako Apple Intelligence, ktorá zahŕňa pokročilé nástroje ovládania. Tieto funkcie sú dostupné v modeloch predávaných v USA, zatiaľ čo európski používatelia k nim prístup nemajú.
Na pokročilých technológiách je vidieť, ako môžu úniové regulácie spôsobiť viac škody než úžitku. Nejde len o nežiaduce dôsledky pre trh a globálnu konkurencieschopnosť firiem. Zásadne brzdia ďalšie inovácie a pripravujú nás o už tak drahocenný ľudský kapitál.
Nie je potrebné hľadať fiktívnu rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a podporou inovácií. Je namieste nechať kreativitu ľudí a ľudský kapitál pracovať v prospech všetkých. Z vlastnej skúsenosti viem, že dobrým spôsobom, ako sa vysporiadať s mnohými požiadavkami regulácií je použiť práve pokročilé technológie ako umelú inteligenciu. Najlepšou reguláciou je nakoniec zdravý rozum.
Nemusíme namáhavo predvídať hypotetické riziká a vymýšľať teoretické spôsoby, ako im čeliť. Na začiatok by stačilo zásadne obmedziť používanie smartfónov a sociálnych sietí deťom a mladistvým. A to najlepšie ešte dnes!
Hydepark je priestor určený na slobodnú diskusiu pre akademikov, politikov či predstaviteľov verejného života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.