Prečo voľba Trumpa nebola proti ženám. Aj napriek fámam a hystérii

Ako to napokon dopadlo, už vieme. Harrisová sa podľa výsledkov určite nestala vyslovene proženskou kandidátkou – volilo ju menej žien ako Clintonovú aj Bidena, a Trump si, napriek zúrivej mainstreamovej kampani, dokonca u žien oproti roku 2020 mierne polepšil.

No ani po vyhlásení výsledkov neutíchli urazené, miestami zdesené a hysterické hlasy, že so zvolením Trumpa prichádzajú ženy v Amerike o ženské práva a slobody. Na sociálnych sieťach sa vyrojili statusy a videá žien – celebrít aj necelebrít, ktoré tvrdia, že „v tejto chvíli mám ja menej práv ako mala moja babička, a moja dcéra ich má ešte menej ako ja.“

Hnev na protiženské výsledky volieb dokonca podnietil u tisícok amerických feministiek nápad – zložiť spoločný sľub úplnej sexuálnej abstinencie „až dovtedy, kým Trump nezomrie, alebo neprestane byť prezidentom.“

Tieto ženy sa hlásia k ideám extrémistického feministického kórejského hnutia 4B Movement a svoj sľub berú ako „pomstu za víťazstvo Trumpa, nespokojnosť s heterosexuálnymi vzťahmi dneška a vyjadrenie nezávislosti od mužov“. Až takéto bizarné rozmery dokázal nabrať jeden falošne vypustený naratív.

Za všetkým hľadaj Pro-choice hnutie

Odkiaľ sa vlastne vzalo presvedčenie, očkované do celej ženskej americkej populácie, že Trump je antiženský kandidát? Z veľkej časti je založené na vágnych tvrdeniach, anekdotách, vykresľovaní a vtláčaní rôznych sugestívnych, dobre a populárne znejúcich dojmov typu, že s Trumpom prichádza agenda „podceňovania a utláčania žien“, že on, jeho „kumpáni“ a podporovatelia sú symbolom mizogýnov, autoritárskych silákov a „mačov“, ktorí chcú ženám vládnuť a absolutisticky rozhodovať o ich životných voľbách a cestách.

Pritom jediný fakt, ktorý sa v tomto naratíve Trumpa ako „hrozby amerických žien“ dá nájsť a o ktorom sa dá reálne a vecne hovoriť, je otázka prístupu k potratom, ktorá do veľkej miery za celým týmto krikom stojí.

Paradoxom je, že Trump sa vlastne nikdy jasne neprofiloval a nevyjadril ako prolife kandidát. Naopak, mnohí proliferi mu to pred voľbami vyčítali, s jasným zdôraznením, že aj tak však budú voliť republikána, ktorý znamená menej zabitých nenarodených detí.

Všetko to začali Roeová verzus Wade

Ak si máme meno Donald Trump rozmeniť na drobné v tematike takzvaných „reprodukčných práv“, spája sa predovšetkým s rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 2022, považovaným za veľké víťazstvo protipotratových hnutí, ktoré zrušilo 50-ročnú ústavnú ochranu práv žien na potrat na celoštátnej federálnej úrovni, známej ako prípad Roeová verzus Wade.

Mnohí považujú za architekta tohto rozhodnutia práve Trumpa, pretože sa vtedy nahlas vyjadril, že „je to dobré a v súlade s ústavou a právo sa vrátilo tam, kam patrí“ – do rúk jednotlivých štátov a že „toto rozhodnutie urobil Boh“.

Naopak, Harrisová prisľúbila, že „opätovne prijme celoštátny zákon na ochranu reprodukčných práv žien“, teda právo na potrat na ústavnej federálnej úrovni. Rečami čísiel by teda presadenie názorov a politickej vôle demokratickej kandidátky v tejto oblasti mohlo v konečnom dôsledku naozaj znamenať viac zmarených detských životov, pretože jednotlivé štáty si po roku 2022 právo na potrat upravujú, obmedzujú a regulujú po svojom, pričom v štrnástich štátoch USA je momentálne potrat takmer – okrem výnimiek znásilnení či priameho ohrozenia života matky – zakázaný.

Čo naozaj ide proti ženám a ženskosti

Trump chce tento stav ponechať. Ak odoberieme z naratívov feministických a progresívnych prúdov všetky vágne vyjadrenia o mizogýnnom mužskom útlaku a nadvláde, ktorá nastupuje s republikánmi, zostáva nám teda len toto tvrdenie, ktoré z neho urobilo takého hrozivo protiženského kandidáta.

Zaujímavé, že synonymom protiženský sa tak dnes stáva snaha ochrániť čo najviac – aj tých nenarodených – životov. Aj tých ženských.

Protiženské dnes nie je, nútiť iné ženy oslovovať muža v ženských šatách ako ženu, čo vytvára smutnú grotesku a urážku na ženskosť. Protiženské nie je dovoľovať mužským športovcom exhibovať v dievčenských šatniach a v prípade ich protestu dievčatá označiť za „neviemčofóbne“ a radiť im terapiu.

Protiženské nie je nechávať deti, dievčatá – ich telá a psychiku – napospas strašidelným experimentom, spôsobovaným chemickými blokátormi puberty, a protiženské nie je ani dovoľovať mladým dievčatám nechať si odrezávať časti z ich tiel v mene úžasnej „slobody zmeniť si pohlavie“ a navždy si tak zničiť svoju ženskosť a život. Protiženské nie je, keď sa dievčatkám v amerických škôlkach podsúvajú vzory vulgárne vymaľovaných chlapov z večerných obscénnych kabaretných šou, ktorí majú nahrádzať vychovávateľky.

Protiženský – teda chrániaci nenarodené životy?

Protiženské dnes nie je, keď sa budúcim ženám vštepuje predstava, že proti mužskému princípu treba bojovať a rozdielnosť pohlaví je niečo, čo ich ohrozuje, a nie dokonale dopĺňa. Protiženské dnes nie je, keď mladé dievčatá vovádzame do ultraliberálneho bájneho života, v ktorom sexuálne správanie je bez hraníc, obmedzení a prípadné následky zaň nenesú ony, ale nejaká klinika za rohom, ktorá to vyrieši za ne a následky „zahladí“.

Protiženské dnes nie je odmietať niesť následky za svoje voľby (rozumej – to pravé pro-choice sa v skutočnosti nezačína voľbou našich sexuálnych rozhodnutí, ale až pri marení ich následkov…). Ale protiženské je, keď tvrdíme, že za naše nepremyslené voľby a činy (v mene pôžitku a zábavy) nemôže niekto iný niesť následky tým, že bude zabitý. Protiženské je chcieť ochraňovať splodené životy?

Trump nikdy podobné slová nevyhlasoval. Len sa jasne postavil za práva jednotlivých členských štátov môcť považovať toto – ochranu nenarodených detí – za správne a proženské. Tým v prvom rade a kľúčovo vyvolal hystériu a paniku (najmä u potratových lobby a hnutí), že ide brať ženám práva.

Verme, že Amerika, a ani zvyšok sveta sa nestáva spoločnosťou a civilizáciou, v ktorej úplne najdôležitejším právom ženy sa má stať právo kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok zabiť život, ktorý v nej rastie.