V dosiaľ používanej nahrávke slovenskej hymny ho iritovali agilné činely. „Prežil som detstvo v ČSSR, pamätám si tie pochody a bolo pre mňa divné, že sa žiaden kompetentný skladateľ nepodujal vytvoriť nový aranžmán,“ ozrejmuje hudobník Oskar Rózsa.
Požiadavka na zmenu hymny prišla ako blesk z jasného neba, vo verejnej diskusii predtým nebolo cítiť, že by to bola téma. Vy ste to však rozpoznali ako potrebné. Prečo?
Hudba je univerzálny jazyk a potenciál autentickej emócie má moc liečiť dušu. Myslím, že to je presne to, čo spoločnosť potrebuje. Ochoreli sme na potrebu mať „názor” a zabudli na duchovnú podstatu bytia počas nášho obmedzeného času tu na zemi. Hymna je bezpochyby jeden z najpotentnejších nástrojov pre precítenie súdržnosti, lásky k rodnej zemi a k národu ako celku. Myslím, že je ten najvhodnejší čas začať sa liečiť.