Vyspelý systém kamier s rozpoznávaním biometrických údajov osôb má byť odpoveďou vládnej moci na početné bombové hrozby voči školám, pri ktorých neznámi páchatelia dokázali ochromiť stovky škôl pomocou jedného e-mailu.
Kamerová ochrana v súčasnom návrhu, označovaná zákonodarcom aj ako systémové riešenie, však pomerne zjavne naráža na rozpor s viacerými právnymi princípmi či predpismi. Môžeme dať bokom pomer ceny zložitých technických systémov a objektívnych výsledkov pri nahlásení bombovej hrozby, ako aj ich náklady na údržbu.
Biometrické systémy predstavujú riziko
Základný právny problém spočíva vo využívaní technológií schopných rozpoznávať a vyhodnocovať biometrické údaje a na ich základe identifikovať osoby. Biometrické údaje môžu umožniť autentifikáciu, identifikáciu alebo kategorizáciu fyzických osôb, vrátane rozpoznávania ich emócií.
Biometrická identifikácia je definovaná ako automatické rozpoznávanie fyzických, fyziologických a behaviorálnych ľudských znakov, ako sú tvár, pohyb očí, tvar tela, hlas, reč, chôdza, držanie tela, srdcová frekvencia, krvný tlak, vôňa či dynamika písania na klávesnici, a to všetko slúži na stotožnenie konkrétneho jedinca, či už s jeho súhlasom alebo bez neho.
Dané monitorovanie, zber a vyhodnocovanie veľmi špecifických a osobných údajov predstavuje závažný zásah do práva na súkromie každej sledovanej osoby. Osobe je totiž bez súhlasu zasahované do jej integrity. Právo na súkromie môže byť, samozrejme, obmedzené v zákonom predpokladaných prípadoch, ale toto obmedzenie musí prejsť testom proporcionality.
Test proporcionality je nevyhnutnosť
Princíp proporcionality je pritom základnou právnou zásadou EÚ a Slovenskej republiky, ktorá vyžaduje, aby akýkoľvek zásah do práv a slobôd jednotlivca bol nevyhnutný a primeraný vzhľadom na sledovaný cieľ. V rámci vnútroštátneho práva môžeme hovoriť o ústavnej úrovni ochrany práv.
Z pohľadu proporcionality teda musia byť splnené podmienky nevyhnutnosti a primeranosti.
Nevyhnutnosť znamená, že použitie biometrických kamier musí byť odôvodnené takým účelom, ktorý nemožno dosiahnuť menej invazívnymi prostriedkami. Práve z dôvodu výrazného zásahu do súkromia jednotlivca musí byť tento spôsob využitý až ako posledná možnosť, keď nie je možné pre zložitosť problému využiť iné prostriedky.
V tomto prípade môže byť na monitorovanie škôl použitá iná forma monitoringu, ktorá nevyužíva biometrické údaje.
Monitoring okolia školy nie je dostatočný dôvod na biometriu
Zásah do práv jednotlivca musí byť primeraný v porovnaní s cieľom, ktorý sa sledovaním sleduje. Používanie biometrických kamier na verejných priestranstvách môže byť prehnaným zásahom v prípadoch, keď nie je dostatočne odôvodnený konkrétnymi rizikami pre bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Bombové hrozby daný systém reálne nezastaví a je mimoriadne otázne, či po jeho zavedení dôjde k zastaveniu evakuácií škôl. Ak nie, nemožno hovoriť ani o primeranosti.
Biometrický systém teda nie je natoľko nevyhnutný, aby sa zabezpečenie škôl nedalo vykonať inak a bez závažných zásahov do práv ľudí. Z hľadiska zásahov do ľudských práv je v zmysle judikatúry súdov nevyhnutné vždy voliť taký postup, ktorý do nich zasahuje čo najmenej.
Podľa vládneho návrhu má tento systém slúžiť na odhalenie vstupu neznámej osoby do školy alebo jej blízkosti. Na takéto bezpečnostné opatrenie pritom môžu slúžiť aj obyčajné kamery alebo vrátnik. Nie je potrebný zložitý systém s umelou inteligenciou.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pritom vyhlásil, že tento kamerový systém sa bude zameriavať na okolie školy, a nie na vnútorné priestory. Nie je teda vôbec zrejmé, prečo je potrebné odhaľovať a ukladať identitu každej osoby, ktorá sa nachádza v blízkosti školy, a ako monitorovanie okolia zamedzí alebo vylúči riziko bomby v priestoroch školy.
Kamery narazia aj na Akt o umelej inteligencii
Okrem vysoko pravdepodobného porušenia ústavného práva na súkromie každého, kto sa v okolí školy vyskytne, a to bez primeraného a vysvetliteľného dôvodu, biometrické sledovanie zakazuje aj Akt o umelej inteligencii.
Akt klasifikuje biometrické technológie používané na identifikáciu alebo sledovanie jednotlivcov ako vysoko rizikové, pričom podliehajú prísnym podmienkam. Zakazuje hromadné a pretrvávajúce používanie biometrických kamier v reálnom čase na verejných miestach, ktoré by mohli viesť k neprimeranému sledovaniu obyvateľstva.
Okrem toho Akt zakazuje niektoré formy diaľkového biometrického rozpoznávania v reálnom čase na verejných miestach, pokiaľ to nie je nevyhnutné na účely predchádzania vážnym trestným činom, ako napríklad obchodovanie s ľuďmi či terorizmus, alebo na zabránenie bezprostrednému a konkrétnemu ohrozeniu života a bezpečnosti osôb.
Zjavné porušenia daných zákazov vyplývajúcich z Aktu budú reálne, ak sa štát rozhodne zaviesť biometrické sledovanie kamerami na školách.
Bombové vyhrážky sú klasifikované ako trestný čin šírenia poplašnej správy, pri ktorom hrozia relatívne nízke tresty. Polícia síce klasifikovala nedávne poplašné správy ako teroristický útok, no ide o zjavne nadkvalifikované posúdenie skutkového stavu, ktoré nemá oporu ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov v podobných prípadoch.
Bombové vyhrážky preto nemožno objektívne priradiť k tak závažnému trestnému činu, aby podliehali výnimke zo zákazu sledovania biometrickými kamerami v zmysle článkov Aktu o umelej inteligencii.
Akt tiež vyžaduje, aby jednotlivci mali právo na informácie o tom, že sú sledovaní biometrickými systémami, a o účeloch takéhoto sledovania. To by mohlo byť v rozpore so širokým a masovým používaním biometrických kamier, ktoré nedávajú dostatočnú transparentnosť.
Ministerstvo vnútra analyzuje možné dopady
Ani Ministerstvo vnútra SR si nie je isté úplnou legalitou použitia sofistikovaného kamerového systému na školách, nakoľko pripravuje analýzu celej problematiky. Závery analýzy by mali byť zakomponované do finálnej podoby kamerového riešenia bezpečnosti na školách.
Tento postup je pomerne zarážajúci v tom, že ministerstvo nevykonalo analýzu predtým, ako sa rozhodlo celý projekt realizovať. To znamená, že ani nezvažovalo možné právne riziká pri porušovaní ľudských práv, a v snahe nájsť rýchlu odpoveď na celospoločenský problém siahlo po zakázaných praktikách.
Aj to naznačuje, že súčasné nastavenie použitia biometrických kamier na Slovensku by bolo v rozpore s princípom proporcionality ako aj článkami Aktu. Nehovoriac o tom, že doposiaľ nie je zrejmé, ako majú kamery zabrániť odosielaniu e-mailov či rozsiahlej mobilizácii bezpečnostných zložiek.
Zákonné postupy polície v prípade ohlásenej bomby sa totiž nijako nemenia.
Zavedenie bezpečnostného projektu posunuli na rok 2025
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nakoniec avizoval posunutie termínu zavedenia kamier na školách. Ako dôvod uviedol „dotiahnutie nejakého technického riešenia“.
Pokiaľ nepôjde o vylúčenie biometrickej technológie, kamery budú v zrejmom rozpore s právnymi normami, na čo ich pravdepodobne upozorní aj interná analýza.
Monitorovanie škôl je síce potrebné pre bezpečnosť detí, no nie za cenu neprípustnej kontroly osobných údajov každého v jej okolí. Z hľadiska efektivity toho, čo má nový kamerový systém vykonávať, by bolo možné pri každej škole postaviť niekoľko kamier s ochrankárom, ktorý ich bude sledovať.
Dosiahnutý cieľ bude rovnaký, náklady omnoho menšie a základné práva nebudú potláčané do neprípustnej roviny.