Film Reagan (2024) prichádza ako zaslúžené životopisné spracovanie príbehu veľkého amerického prezidenta, ktorý spolu s Margaret Thatcherovou a Jánom Pavlom II. povalil sovietsky režim. Ten podstatný zápas však zachytil len veľmi povrchne.
Je v tom však jeden paradox: s čím väčším odstupom sa na tieto historické osobnosti pozeráme, tým viac sa topíme v stereotypoch. Film o Ronaldovi Reaganovi s Dennisom Quaidom v hlavnej úlohe mi trochu pripomenul slovenský a historický seriál Dunaj, ktorý sa tvári, že je o období vojnového Slovenského štátu, no skôr je o najlacnejších predsudkoch bratislavskej kaviarne a moderných feministiek v období Slovenského štátu.
Čudná je už hlavná línia. Rozprávačom filmu je bývalý agent KGB, ktorý pracoval pre sovietskych lídrov počas ich geopolitickej rivality s Reaganom. Rozprávanie sa začne v súčasnosti tým, ako tohto zostarnutého špióna v jeho moskovskom byte navštívi mladý ambiciózny Rus, ktorý verí na veľkosť Ruska a príde si za ním po vysvetlenie, prečo ten veľkolepý projekt napokon padol. Jeho starší náprotivok mu celý večer osvetľuje Reaganovu veľkosť.