Sokolíci už v tomto roku zaujali marcovým víťazstvom 2:0 v Španielsku. Bilanciu deviatich vystúpení majú vysoko pozitívnu, so siedmimi výhrami. Kazí ju len nečakaná júnová prehra s Moldavskom (0:1).
Záver roka ponúka konfrontácie s dvoma účastníkmi Eura: po remíze s Holandskom hráme ešte v pondelok v Trenčíne proti Portugalsku.
Zaspatý úvod
Proti mladej oranžovej jedenástke naši nesklamali. Bol to veľmi pekný, dynamický zápas, so zaujímavo sa prelínajúcimi fázami. Takmer polhodinu sme za súperom vo všetkom zaostávali. Obrovský rozdiel bol vo výstavbe útoku.
Kým Holanďania krátkymi kombináciami v tradičnom rozostavení 4 – 3 – 3 ľahko prekonávali naše obranné línie a vytvárali si priestor na rýchle prechody k šestnástke, našim sa rozohrávka vôbec nedarila. Nevedeli dostať loptu ani len do stredu poľa. Oranžoví stále útočili, za 25 minút vygenerovali desať striel, kým naši jedinú.
Obrana robila, čo mohla, ale keď sa k nej lopta neustále vracala ako bumerang vždy na kopačkách holandských hráčov, všetko ustriehnuť nemohla. Po peknej rýchlej kombinácii Hansena s Meijerom sa brankár Belko ani nestihol pohnúť, tak skvelo zahrali Holanďania prvý gólový útok s okamžitou prízemnou strelou Ezechiela Banzuziho.
Naša odpoveď bola rýchlejšia, než čakal súper. Jochem Van de Kamp si pri bránení vo vlastnej šestnástke dovolil drzú kľučku, čo využil Adrián Kaprálik, stredopoliarovi loptu vzal a exportnou strelou ponad brankára van den Heuvela vyrovnal.
Kým sme sa dostali do ďalšieho poriadneho útoku, uplynulo ďalších dvadsať minút. Ku cti sokolíkom slúži, že napriek súperovej hernej prevahe nerobili v zadných radoch výraznejšie chyby, vedeli v šestnástke v pravý čas zasiahnuť a ťažili z toho, že technicky a kombinačne lepšie vybavení Holanďania trpeli pri finálnej prihrávke aj koncovke.
V závere prvého polčasu sa hra vyrovnala, po rohových kopoch prišli strela obrancu Kopáska aj hlavička Kaprálika v čistej šanci a hneď po zmene strán najlepšia fáza našej hry. Trvala pätnásť minút.
Naši sa ničoho nebáli, hrali odvážne, agresívnejšie, len čo sa dostali do súbojov, boli efektívnejší ako súper, daril sa im pressing a hneď ako sme sa dostali k dlhšiemu a účelnejšiemu držaniu lopty, vedeli sme prinútiť Holanďanov k chybným krokom. Kaprálik najskôr nepremenil nájazd na brankára, keď nákop nášho gólmana Belka preletel až za stopéra Dekkera, a potom mu nevyšla ani zadovka po pekne zahratom priamom kope Nebylu, ale ďalšie dve akcie už boli pohladením duše.
Kaprálik ťahúňom v útoku
Najskôr Dominik Hollý, ktorý bol spolu s ďalším ex-Trenčanom Artúrom Gajdošom motorom našej hry, potiahol akciu odvážne cez stred poľa, vyhol sa dvom brániacim hráčom a fantasticky našiel Nina Marcelliho. Skvelo načasovaná prihrávka išla presne medzi stopérmi a Marcelli si po nej s vbehnutím medzi krajného obrancu a stopéra ľahučko a elegantne poradil s brankárom. Jednoduchá, rýchla, moderná a čítanková akcia.
O ďalšie tri minúty sa znovu blysol Marcelli. V rýchlosti prebral loptu v strede poľa a situáciu dvoch proti dvom vyriešil nádhernou prihrávkou na Kaprálika. Žilinský strelec sa síce dostal do ťažkého uhla, ale aj z neho dokázal prepasírovať strelu pomedzi nohy van der Heuvela. Veľkou škodou je, že vo chvíli gólu na 3:1 si obnovil zranenie členka, ktoré ho trápi už dlhší čas. Ak by bol na ihrisku v ďalšom priebehu hry, pri voľnosti a otvorenom priestore mohol byť tromfom rýchlych protiútokov.
Zlú, zlepšenú a skvelú fázu našich vystriedala fáza premeškania a dekoncentrácie: nezvládli sme niekoľko rýchlych prechodov do rozhodenej obrany a Holanďania odpovedali na naše góly v rovnako krátkej perióde, v akej dvakrát inkasovali.
Súper už pomaly menil spôsob hry, akoby sa chystal na nápor prostredníctvom jednoduchších akcií, s nakopávaním na útočnú líniu. Vodu na mlyn sme mu ponúkli sami. Jednak útočnou nedôslednosťou, čo sa pri zápasoch mladých výberov stáva často, a taktiež nesústredenosťou v obrane.
Strata koncentrácia nás obrala o víťazstvo
Pred gólom na 2:3 sme mali nádejný útok, pri ktorom nabiehalo až šesť našich hráčov. Holanďania zachytili loptu pred vlastnou šestnástkou, rýchlo hru otočili a hoci postupovali pri akcii Manhoefa traja proti piatim, ich najlepší strelec Noah Ohio po krátkom zaseknutí v šestnástke vystrelil cez stopéra Javorčeka a trafil presne k bližšej žrdi.
O tri minútky neskôr bol pri lopte znovu Manhoef, ktorý zaregistroval v šestnástke nábeh Gjivaia Zechiela, cez dve línie poslal krížnu prihrávku, ktorá vyautovala štyroch našich hráčov, a nestrážený voľný hráč vyrovnal.
Až do konca sa hralo z jednej strany na druhú. Bol to výborný zápas, ktorý mohol pre Holandsko rozhodnúť Zechiel, ale trafil žrď, kým pri našich šanciach minul Gajdoš a striedajúceho Jambora vychytal van der Heuvel. Remíza 3:3 proti tímu, ktorý v desiatich kvalifikačných zápasoch ME nestratil ani bod, je cenná.
Nepotešujúci nie je výsledok, ale najmä predvedená hra - napriek nedostatkom. Fanúšik ich odpustí, ak vidí nasadenie, bojovnosť, snahu o výkon a hlavne podiel hráčov na strhujúcom futbale. Hoci to tak polhodinu vonkoncom nevyzeralo, zvyšné dve tretiny hracieho času sekundovali silnému protivníkovi.
Výkony pravého obrancu Kopáska, stopéra Javorčeka, stredopoliara Gajdoša či útočníka Kaprálika boli jednotkové a na vysokej úrovni sa pridali aj ďalší hráči. Kaprálik už kvalitatívne prerástol hranice 21-tky, mal by čím skôr dostať šancu v A-mužstve, na ktorého dvere klope a ktoré, ak bude zdravý, určite neminie.
„Ofenzívni hráči ako Marcelli či Kaprálik ukázali, že sa vedia dostať do dobrých situácií. V druhom polčase sme lepšie držali intenzitu zápasu, po ktorom máme čo analyzovať. Stratili sme koncentráciu po striedaniach súpera. Prepadli sme párkrát v defenzíve a musí to byť pre nás poučka, ako sa zachovať, keď vyhrávame o dva góly. Hráme teraz proti top tímom a aj proti nim sa chceme presadiť našimi vlastnými hernými prvkami,“ povedal po zápase tréner Jaroslav Kentoš.
Mužstvo je na dobrej ceste, čo je skvelá správa. Vie ukázať drzosť, dravosť aj sebavedomie. Nesmie sa však uspokojiť. Previerka proti Portugalsku bude ďalším krokom na ceste k Euru v domácom prostredí.