Ministerstvo dopravy na čele s Jozefom Rážom (nominant Smeru) pripravilo nový návrh stavebného zákona najmä so zámerom zrýchliť a zjednodušiť prípravu a povoľovanie stavieb, znížiť administratívu. Zdôvodnilo to nepripravenosťou a nevykonateľnosťou zákona o výstavbe aj k dátumu posunutej účinnosti. Spomínané ambície mal aj zákon o výstavbe.
Štandard sa zaujímal, aké hlavné zmeny má teda priniesť navrhovaný nový stavebný zákon. Napríklad, súčasné správne konania o územnom rozhodovaní a stavebnom povoľovaní má podľa ministerstva dopravy nahradiť jedno spojené konanie o stavebnom zámere. Stavebné úrady tak budú spolu posudzovať navrhované stavebné činnosti, čo má urýchliť rozhodovanie.
Väčšia plocha na drobné stavby
Drobné stavby na vlastnom pozemku so zastavanou plochou do 50 štvorcových metrov nebude potrebné ohlásiť. Podmienkou je, aby neboli do dvoch metrov od susedného pozemku. Týka sa to napríklad letných kuchýň, garáží, kôlní na drevo, náradia či prístreškov na autá. Plocha pre tieto drobné stavby bez ohlásenia sa tak zdvojnásobí. V prípade pivníc či bazénov to má platiť pri ich ploche do 25 štvorcových metrov.
Bez oznámenia má byť možná aj obnova fasády domu, úprava na pozemku, plotov, spevnených povrchov či zavlažovania. Fotovoltické solárne panely na elektrinu z obnoviteľných zdrojov s výkonom do 50 kilowattov nebude treba ohlásiť. To bude potrebné pri systémoch od 50 do 100 kilowattov, na zariadenia nad 100 kilowattov bude nutné povolenie.
Okruh jednoduchých stavieb sa má zároveň rozšíriť. Pôjde napríklad o bytové domy, stavby na individuálnu rekreáciu, unimobunky na ubytovanie pracovníkov na stavbách či prízemné stavby so zastavanou plochou do 300 štvorcových metrov.
Jednoduché a väčšie stavby budú podliehať konaniam o stavebnom zámere. Novela súčasného stavebného zákona z roku 1976 od apríla tohto roka už umožňuje povoľovanie súboru stavieb, pričom hlavná stavba pohlcuje vedľajšie. Rozširuje tiež možnosť spojiť územné konanie so stavebným pre širší okruh stavieb, a to preskúmaním spôsobilosti stavby na užívanie. Ministerstvo dopravy neskôr ešte navrhne úpravy množstva súvisiacich zákonov, má ich byť zhruba 70, v takzvanom zbernom zákone.
Rýchlejšie povolenia najmä pre strategické investície
Slovensko patrí v dĺžke povoľovacích procesov k premiantom v negatívnom zmysle. „Trvajú extrémne dlho a keďže nový návrh zákona nie je tak ambiciózny, odborná verejnosť neočakáva, že by sa získanie stavebného povolenia týmto novým zákonom významne skrátilo,“ poznamenal Pavol Kováčik. Urýchlenie očakáva pri strategických štátnych zákazkách na základe zákona o strategických investíciách, ale nie pri ostatných investíciách.
Stavebné úrady budú mať určené lehoty na rozhodovanie, ak ich nebudú dodržiavať, môžu očakávať penalizáciu. Ak sa nevyjadria v zákonnom čase, nastúpi fikcia súhlasu, čiže ako keby súhlasili. Čakanie na rozhodnutia úradov o stavbách by nemalo trvať dlhšie ako 30 dní, pri väčších stavbách 60 dní.
V pripomienkovaní návrhu nového stavebného zákona prišli aj výhrady k obmedzeniu práva verejnosti vyjadrovať sa k plánovaným stavbám. Účastníkom konania má byť každý, kto preukáže, že ním má byť.
Riziko chaosu v stavebných konaniach
Oslabenie postavenia verejnosti v stavebnom konaní kritizoval environmentálny expert a bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati). Podľa neho to oberá občanov o efektívnu kontrolu nad výstavbou a jej vplyvmi na životné prostredie.
„Ďalším problémom nového stavebného zákona je spôsob informovania verejnosti o stavebných zámeroch a ich zverejňovanie, ktoré je nejasné a bude viesť k neprehľadnosti stavebných konaní. Obyvatelia sa o stavebných zámeroch v ich okolí skrátka nemusia včas dozvedieť,” upozornil Kiča. Ako podotkol, pôvodne ohlasovaný informačný systém stavebných konaní sa obmedzuje len na akési dátové úložisko.
Nový stavebný zákon je podľa experta nevykonateľný bez takzvaných vyvolaných novelizácií, čiže zmien osobitných zákonov najmä v oblasti životného prostredia. „Tie neboli ešte ani len predstavené. Rizikom tohto postupu sú chaos v stavebných konaniach po 1. apríli 2025 ako aj nebezpečné zásahy do životného prostredia,” dodal Kiča.
Nepovolené stavby, úrady naďalej v obciach a mestách
Nový stavebný zákon upraví aj oblasť nepovolených, takzvaných čiernych stavieb, zhotovených do účinnosti navrhovaného zákona, teda do 1. apríla 2025. Do určitého času buď získajú dodatočné osvedčenie, alebo budú odstránené. Nemali by tak už byť trvalo nepovolené, neskolaudované, ale užívané.
Prvostupňové stavebné úrady zostanú v obciach a mestách ako prenesený výkon štátnej správy na úseku
stavebného práva. Spomínaný zákon o výstavbe predpokladal návrat stavebných úradov z obcí a miest späť do pôsobnosti štátu.
Obce budú môcť zriaďovať stavebné obvody obdobne ako súčasné spoločné obecné úrady. Odvolávať sa bude dať na regionálnych pobočkách Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Odborná príprava zamestnancov v tejto oblasti sa bude sprísňovať.
Po zmenách v apríli aj veľký zmätok
Stavebné pravidlá sa priamo týkajú aj projektantov, Štandard preto oslovil aj zástupcov Slovenskej komory stavebných inžinierov. Jeden z jej podpredsedov Ján Petržala nám povedal, že pri návrhu nového stavebného zákona nevedeli, čo vzíde z pripomienkového konania. „Sú tam niektoré veci, ktoré nás projektantov posúvajú skôr do znevýhodnenej polohy,” priblížil prípravu.
Štátne orgány a možno aj samosprávy sa podľa Petržalu ešte nevysporiadali s dočasnými zmenami v súčasnom stavebnom zákone v apríli. „Niektoré veci nezahrnuli do sektorových zákonov, napríklad špeciálnych stavebných úradov. Tie postupujú podľa pôvodných zákonov napriek tomu, že novela stavebného zákona tvrdí, že by to malo byť inak. Od 1. apríla tohto roka vznikol v niektorých prípadoch veľký zmätok,” upozornil.
Projektanti do uvedenej novely stavebného zákona presadili vykonávací projekt ako jeden zo stupňov projektovej dokumentácie, čo má skvalitniť projektovú dokumentáciu pre výstavbu. „Bude to platiť povinne len pre vyhranené stavby, čo je skupina stavieb. Vyhranené stavby boli aj v zákone o výstavbe navrhnuté ako skupina, boli tam lepšie špecifikované zodpovednosti projektanta, povinnosti ostatných účastníkov výstavby, ako je tomu v súčasnom zákone,” vysvetlil Petržala.
Českí kolegovia varovali pred chybou v príprave elektronizácie
Komora stavebných inžinierov súhlasila s odkladom účinnosti zákona o výstavbe, keďže koncom minulého roka neboli pripravené podklady pre jeho účinnosť od apríla tohto roka, napríklad v elektronizácii podaní. „Preto bol novelizovaný súčasný stavebný zákon. Svojím spôsobom to bolo šťastie, kolegovia z Čiech nás upozornili, aby sme neurobili tu istú chybu v príprave elektronizácie,” povedal podpredseda komory Ján Jakubov.
V Česku po schválení nového stavebného zákona mali projekty predkladať len v elektronickej forme, no nebolo to možné. „Spadol systém, niekoľko mesiacov neboli konania. Je dobré, že účinnosť zákona o výstavbe bola odložená, lebo možno by sa u nás stalo po 1. apríli 2024 to, čo sa u nich stalo v lete,” uviedol. Prechod na elektronizáciu bude postupný, v prechodnom období bude možná aj klasická forma podaní v papierovej podobe.
Zmena z dvojstupňových na jednostupňové konania ich nemusí automaticky skrátiť. Projektanti predpokladajú, že na začiatku po účinnosti nového stavebného zákona sa procesy, naopak, čiastočne predĺžia. Ministerstvo dopravy alebo Úrad pre územné plánovanie a výstavbu musia ešte zabezpečiť vykonávacie vyhlášky a predpisy, napríklad obsah a rozsah projektovej dokumentácie.
„Slovensko potrebuje nový stavebný zákon alebo zákon o výstavbe ako soľ. Samozrejme, musí byť kvalitné paragrafové znenie, musí byť jasne realizovateľný v rámci našich podmienok,” zdôraznil Jakubov. Boli by radi, keby sa už uviedol do praxe, pretože už zákon o územnom plánovaní nabúral procesy v starom stavebnom zákone. Nový stavebný zákon by mal byť v súlade so zákonom o územnom plánovaní, ktorý je účinný viac ako pol roka.
„Pokiaľ by sa nepodarilo schváliť v parlamente nový zákon, tak od 1. apríla 2025 bude účinný zákon o výstavbe,” dodal Jakubov.
Jeho kolega si však nemyslí, že by to pripustili. „Je tam základný rozdiel, a to výkon stavebných úradov. Nie je možné zo dňa na deň povedať, že prejde to naspäť na štát,” uzavrel Petržala.
Poslanci by mali návrh nového stavebného zákona prerokovať na dvoch zasadnutiach koncom tohto a začiatkom budúceho roka. Ak ho schvália, bude účinný od 1. apríla 2025, zákon o výstavbe bude zrušený a nevstúpi do účinnosti.