Tieto reakcie sú však, samozrejme, prehnané. Poukazujú iba na určité vytriezvenie a život v bubline. Obraz dnešných USA je u týchto ľudí skreslený najmä sledovaním seriálov na Netflixe a zábermi z miest na oboch pobrežiach. Ignorovanie toho, čo vlastne tvorí americký národ, potom vedie k prebudeniu z progresívneho sna.

Na druhej strane sa vyvarujme rovnakej chyby ako progresivisti. Nemajme rovnaké ilúzie o Donaldovi Trumpovi. Jeho zvolením dostala Amerika šancu na zmenu. To však automaticky neznamená, že sa o ňu Trump pokúsi autentickým spôsobom ani že uspeje. A aj keby sa mu podarilo niečo zmeniť, nemusí to byť presne podľa našich predstáv.

Správny postoj by mal spočívať v snahe o nájdenie Aristotelovej dokonalosti prostrednou cestou. Vyhnúť sa dvom názorovým extrémom na Trumpa a dúfať v najlepšie možné riešenie je správna cesta. Aby sme sa vyvarovali chýb prehnaných očakávaní alebo ignorovania zmeny, poďme si zhodnotiť, aký záver môžeme urobiť zo štýlu kampane a programu, ktorý Trumpovi zaručil víťazstvo.

Koniec rozdelenia spoločnosti

Sme svedkami paradoxu. Donalda Trumpa často napádajú alebo vykresľujú ako toho, kto rozdeľuje spoločnosť. No zdá sa, že opak je pravdou. Keď sa pozrieme na jeho silný volebný výsledok a na zlepšenie oproti minulým voľbám, musíme konštatovať, že Trump si získal viac voličov. Inými slovami by sa dalo povedať, že americkú spoločnosť viac zjednotil. Ako to dosiahol?

Veľmi trefne a prekvapivo celú situáciu zanalyzoval bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý poznamenal, že Trump hovoril k národu, zatiaľ čo Harrisová oslovovala menšiny. Keď sa pozrieme na spoločenské problémy západných spoločností, zistíme, že práve rétorika zameraná na podporu menšín vedie k permanentnému rozdeleniu spoločnosti.

Rôzne menšiny sú neustále vydané napospas konkurenčnému boju. Predtým preferovanú menšinu v podobe Rómov vystriedali iné, exotickejšie skupiny. V oblasti LGBT sú klasickí homosexuáli čoraz častejšie zatieňovaní problematikou transľudí. Spoločnosť sa viac a viac atomizuje na čoraz menšie skupiny, ktoré sa cítia izolované. Tento pocit rozdelenia a osamotenia tak prevláda nad spoločenskou súdržnosťou.

Je úplne logické, že spoločnosť sa cíti rozdelená a progresívnemu krídlu sa ju nedarí zjednotiť. Progresivisti totiž pripomínajú chlapčeka, ktorý svoj bicykel rozoberie do poslednej skrutky a potom sa rozčuľuje, že ho nemôže zložiť. Vo svojom hneve potom obviňuje všetkých, zvlášť tých, ktorí ho pred jeho „odvážnym skutkom“ varovali.

Trumpovo riešenie spočívalo v tom, že hovoril k národu. Nezáleží na tom, do ktorej menšiny patríte – ak sa cítite byť zodpovedným Američanom usilujúcim sa na svojej úrovni o americký sen, ste medzi Trumpovými priaznivcami vítaní. Americký sen je postavený na vízii človeka, ktorý sa svojou vlastnou prácou a príčinlivosťou snaží dosiahnuť to, čo považuje za svoje šťastie. A spoločnosť by mu v tomto hľadaní mala čo najmenej hádzať polená pod nohy.

Budúci americký prezident zároveň často hovorí o základných pojmoch, ako je ľud, národ a suverenita. Pokiaľ národ nebude suverénny, teda nebude sa môcť sám rozhodovať, čo je preň dobré, len ťažko môže jednotlivcovi umožniť realizovať mu osobné ciele. Tu je spoločný bod napríklad s politikou Viktora Orbána, ktorý pochopil, že národ je tým, čo môže spoločnosť zjednotiť, zatiaľ čo delenie na rôzne menšiny spoločnosť atomizuje.

Čo vytvára rozdelenie spoločnosti vzhľadom na Trumpa, nie je myšlienka suverenity alebo populizmu, ale jeho samotná osobnosť. Jeho svojrázne a niekedy až grobianske správanie polarizuje spoločnosť. Bohužiaľ, táto výstrednosť je daň za to, že problémy spoločnosti sú také veľké, že ich môže riešiť len niekto veľmi svojrázny. Jeho svojráznosť je potom zárukou toho, že sa nenechá ovplyvniť uhladenými diplomatickými spôsobmi, ktoré často vedú iba k zametaniu problémov pod koberec. Trump je a bude mužom činu, ktorý vie, že musí hrať určitú úlohu, aby zostal nepredvídateľný.

Od ideológie k pragmatizmu

Trumpova nepredvídateľnosť a zámerné zahmlievanie rovnako ako jeho veľké protichodné gestá komplikujú život nielen jeho politickým odporcom, ale aj analytikom a novinárom. Nie je vôbec ľahké predpovedať, čo možno očakávať od jeho druhého mandátu. Chybou prvého Trumpovho mandátu bola voľba niektorých spolupracovníkov – Trump totiž zveril kľúčové posty republikánskym neokonzervatívcom, ktorí mu v mnohých smeroch zamedzili realizovať plány podľa jeho predstáv.

Výber spolupracovníkov je preto tentoraz kľúčový a mužom číslo jeden pre Trumpa bude pravdepodobne Elon Musk. Čo tento krok znamená z filozofického hľadiska?

Je to návrat k pragmatizmu. Podnikanie musí byť funkčné, nie ideologické. Podnikatelia riešia konkrétne problémy a posúvajú technologické možnosti dopredu. Tento typ podnikateľov je neustále konfrontovaný s realitou. Všetko, čo brzdí firmu alebo štát v efektívnom fungovaní, by sa malo odstrániť.

Dôraz na funkčnosť by sa mohol stať Ockhamovou britvou voči ideológiám, ako je boj za klímu či LGBT agenda. Firmy sa vrátia k hlavnému kritériu – ziskovosti – a ESG skóre bude minulosťou. Toto bude hlavnou úlohou Muska aj ďalších Trumpových poradcov z radov podnikateľov.

Je dôležité zdôrazniť, že nepôjde o hon na menšiny, ale o návrat k realistickým princípom. Nikto nebude zakazovať karnevaly, ktoré majú svoje miesto v ľudskom živote, ale len do stanoveného času. Ideológia LGBT však robí z každodenného života večný gay pride. Tento nekončiaci vír zábavy potom ovplyvňuje stratu zmyslu pre podnikanie.

Európski konzervatívci by však mali mierniť svoje očakávania. Trump sa zameria predovšetkým na americkú spoločnosť, ktorú chce pozdvihnúť z ekonomického úpadku. Jeho hlavným cieľom bude vytvoriť určitý nový model fungovania. Ak uspeje, potom by sa mohol tento model prípadne aplikovať aj inde, ale každý národ má svoju vlastnú identitu. Pre európskych konzervatívcov by tak bolo výzvou Trumpov model pochopiť a upraviť ho na európske podmienky.

Neistý výhľad zahraničnej politiky

Najväčšiu neistotu prináša Trumpova zahraničná politika. Ako zástanca politiky prezidenta Jacksona razí myšlienku, že vojnu možno nahradiť obchodom. Je pravdepodobné, že Trump sa bude usilovať o ukončenie konfliktov, pretože vojnové obdobie nie je vhodné na obchod. To však neznamená, že obchod povedie jemnými metódami.

Často sa špekuluje, že Trump je dobrou správou pre Rusko. Tento predpoklad je však neistý – Trump chce vybudovať silné USA a následne rokovať s ostatnými štátmi z pozície sily. Snaha o zmrazenie konfliktov tak môže byť len dočasná.

Vymenovanie Marca Rubia na čelo americkej diplomacie naznačuje, že USA budú uplatňovať metódu cukru a biča, pričom Trump by hral úlohu „dobrého“. Za súčasnej situácie je ťažké očakávať jednoznačný smer v americkej zahraničnej politike.

Jedno je isté – zvolenie Trumpa nie je dobrou správou pre európske elity. Tie sa ocitli v pasci vlastnej servilnosti voči USA. Servilnosť však teraz nebude potrebná. Trumpova administratíva ponechá Európsku úniu, aby rozhodovala samostatne, bez osobitných pokynov. Jediným pokynom bude prevziať zodpovednosť vo vojne na Ukrajine a položiť si otázku, komu a ako skutočne pomáha. Je na čase túto pomoc prehodnotiť, pretože sa ukázala po dvoch rokoch ako neúčinná – Ukrajina prehráva.

V Európe tak čoskoro vzniknú dva tábory. Prvý bude pripravený rokovať s Ruskom, pretože pomoc Ukrajine nikam nevedie. Do čela tejto skupiny sa postaví Maďarsko. Druhý tábor budú tvoriť idealisti, ktorí chcú pokračovať vo vojne bez toho, aby videli jej problémy a riziká pre občanov. K idealistom sa bohužiaľ radia aj Nemecko a Francúzsko – dve veľké, no krízou zasiahnuté krajiny. Na európskej scéne sa bude čakať, že do hry vstúpi Poľsko, ktoré má tradične blízko k USA. Trumpovo znovuzvolenie mu poskytuje historickú príležitosť.