Dánsky parlament schválil posielanie žiadateľov o azyl mimo Európy

Dánsky parlament prijal vo štvrtok zákon umožňujúci otvorenie prijímacích centier pre žiadateľov o azyl mimo Európy. Žiadatelia o azyl tam budú žiť, kým sa bude ich prípad spracovávať. Hostiteľská krajina ich prijme až vtedy, keď im azyl udelia. Na Dánsko však azylanti budú musieť zabudnúť.

Dánsko postupne zavádza jeden z najprísnejších prisťahovaleckých systémov v krajinách EÚ. Krajina chce takto úplne odradiť migrantov, aby prichádzali na jej územie. Momentálne dánsky parlament schválil nový zákon o prijímacích centrách mimo Európy.

Na základe tohto zákona uchádzači o azyl budú musieť odovzdať žiadosť osobne na dánskych hraniciach a potom ich letecky prevezú do azylového centra mimo Európy, pričom ich žiadosť bude zatiaľ posudzovať a spracovávať hostiteľská krajina.

Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku. Ak bude žiadosť zamietnutá, migrant bude musieť hostiteľskú krajinu opustiť.

Rokovania trvajú

Zákon predložili sociálni demokrati premiérky Mette Frederiksenovej. Napriek kritike niektorých humanitárnych organizácií i ľavicových politických strán bol návrh zákona prijatý v pomere 70 hlasov k 24.

Spoluprácu s Dánskom neschválila ešte žiadna krajina, ale vláda tvrdí, že vedie rokovania s piatimi až desiatimi krajinami – nemenovala ich však konkrétne. Dánske médiá spomínali ako možnosti Egypt, Eritreu a Etiópiu.  

Medzitým bola zverejnená informácia, že Dánsko o tom rokuje s Rwandou. Obe krajiny podpísali memorandum o porozumení v oblasti azylovej a migračnej spolupráce, hoci dokument konkrétne nespomína vonkajšie spracovanie žiadostí o azyl.

Bude ich nasledovať Európa? V OSN sa toho obávajú

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) kritizoval zákon ako „protiklad k zásadám medzinárodnej spolupráce v ochrane utečencov“. Podľa UNHCR môže takáto drastická a reštriktívna zmena v dánskej utečeneckej legislatíve vyvolať domino efekt.

Následne by mohli aj ďalšie krajiny v Európe a v susedných regiónoch zvažovať obmedzenie prítomnosti utečencov na svojom území, uviedol pre tlačovú agentúru Ritzau zástupca UNHCR pre severské a pobaltské krajiny Henrik Nordentoft.

Dánska vláda sa v posledných rokoch silno postavila proti nekontrolovanej migrácii. V roku 2015 napríklad nechala zverejniť v libanonských denníkoch sériu reklám zameranú na odradenie migrantov od cesty do Dánska. Reklamy informovali Libanoncov o nedávno schválených zákonoch, ktoré skresali finančné príspevky pre novoprichádzajúcich utečencov a žiadateľov o azyl až o polovicu.

Tvrdý prístup

Dva roky po zverejnení spomínaných reklám prijali v Dánsku takzvaný šperkový zákon (jewellery law), podľa ktorého si utečenci prichádzajúci prvý raz do krajiny môžu nechať peniaze a šperky v maximálnej hodnote 1 300 eur. Všetko nad touto hranicou mohol štát skonfiškovať na pokrytie výdavkov spojených s ich prijatím.

Ani výmena vlády nezmenila kurz dánskej prisťahovaleckej politiky. Zákon z marca tohto roku má napríklad zabrániť vytváraniu cudzineckých get v dánskych mestách. Podľa návrhu by v každom okrese mohlo byť maximálne 30 percent obyvateľov nezápadného pôvodu. Je to zrejme snaha, aby situácia v krajine nedosiahla úrovne Švédska, kde sa môžu stať domáci Švédi menšinou vo vlastnej krajine do 50 rokov.

Dánsko tiež ako prvá európska krajina začne s posielaním sýrskych utečencov späť do ich domovskej krajiny. Podľa vlády je stav niektorých oblastí v Sýrii dostatočný na to, aby sa migranti vrátili späť. Kroky Kodane sa už tradične nestretli s pochopením niektorých migrantov a proimigračných organizácií. 

(tasr, jor)