Vytlačiť slabších či obrať rebela o mandát poslanca. Ficovi a Dankovi na to chýba sila

Cieľom je eliminovať slabšie strany stanovením prísnejších podmienok na vstup do parlamentu. Je to takmer neriešiteľná úloha, pretože jej naplneniu bránia silové pomery v parlamente či odlišné záujmy strán. A v prípade možnej straty poslaneckého mandátu za neposlušnosť aj poistky v ústave.

Volebný systém na Slovensku je totiž ako skala a tak skoro ho pravdepodobne nikto nezmení. Budoval sa od vzniku demokratických pomerov po Novembri ’89. Je založený na pomernom volebnom zastúpení.

Pripomeňme, že v prvých slobodných voľbách v roku 1990 bolo kvórum pre vstup do parlamentu tri percentá. Neskôr sa upravilo na päť percent. Spočiatku sa ujal aj model viacerých volebných obvodov, konkrétne troch krajov plus Bratislava.

Definitívnu bodku za štyrmi krajmi dal pred 26 rokmi Vladimír Mečiar, ktorý sa chcel udržať pri moci a sťažiť situáciu vtedajšej opozícii. Od roku 1998 je teda Slovensko jedným volebným obvodom s dominantným lídrom. Navyše, v roku 1998 to mali zložitejšie aj volebné koalície, každý subjekt v nej musel získať po päť percent hlasov. O štyri roky neskôr sa podmienky pre koalície zjemnili.

Ficov nápad s odkazom na Viktorku pri splave

Premiér Robert Fico (Smer) sa pred pár dňami zmienil o svojej predstave politickej scény na Slovensku. Povedal, že by bolo treba zvýšiť kvórum na vstup do parlamentu z piatich na sedem percent.

Rovnako by volebnú kauciu 17-tisíc eur zvýšil na 500-tisíc eur, ktorú by štátu musela pred voľbami zaplatiť každá kandidujúca strana. „Hovorím o budúcnosti a vôbec nehovorím o zmenách pre toto obdobie,“ povedal Fico 9. novembra v relácii Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko.

Podľa premiéra sa treba najprv dohodnúť na zmenách pre budúcnosť. „Poviem ešte raz po slovensky, pretože už opäť vidím, ako všetci budú jačať ako Viktorky na splave. Hovoríme o potrebách zmeny politického systému. Chcem o tom hovoriť s politickými stranami. Ak bude dohoda, dohodneme sa, ak nebude dohoda, budeme pokračovať v tomto politickom systéme,“ priblížil Fico.

Zároveň povedal, že spôsob, akým sa politicky riadi krajina, škodí slovenskej ekonomike. Prihovoril sa tiež za zníženie počtu politických strán v parlamente.

Kritika Petra Pellegriniho

Prezident Peter Pellegrini reagoval na Ficov nápad kriticky. Odporučil sústrediť sa na riešenie závažnejších problémov a hovoril o „výkriku“ predsedu vlády. „Nemyslím si, že je to otázka krátkej doby,“ komentoval prípadné zmeny prezident. Chce, aby sa neotvárali témy, ktoré odkláňajú pozornosť od toho, čo treba riešiť.

Peter Pellegrini. Foto: Martin Baumann/TASR

Podporil však myšlienku urobiť poriadok s politickými stranami, ktorých je veľa. Podľa Pellegriniho by mali fungovať len riadne organizované strany. Je proti tomu, aby sa strany kupovali, či mali rôzne humorné názvy.

Matovičova hrádza a Mečiarovo dedičstvo

Ficova vláda si do vládneho programu napísala, že je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady s cieľom zmeny počtu volebných obvodov. Vládna strana Hlas v októbri na programovej konferencii tiež deklarovala snahu rozdeliť Slovensko vo voľbách na viacero regiónov, aby mali zastúpenie v parlamente.

Od konca tretej vlády Vladimíra Mečiara je však volebným obvodom celé územie Slovenska. Tento model prežil aj preto, že vyhovoval silným lídrom, na ktorých bola postavená kandidátna listina do volieb.

Vlani sa pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom zakotvil aj do ústavy. Išlo o podmienku Igora Matoviča a jeho hnutia OĽaNO pri schvaľovaní uznesenia o skrátení volebného obdobia.

Na prelomenie pravidla o vyššom počte volebných obvodov preto treba získať prinajmenšom 90 poslancov parlamentu zo 150. Koaličné vládne kluby majú pritom v parlamente tesnú väčšinu v podobe 76 hlasov.

Pokiaľ ide o sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu, tak taký návrh nevyhovuje SNS, ktorá sa v prieskumoch pohybuje pod hranicou piatich percent. Rovnako opozičné strany KDH, SaS a Slovensko (predtým OĽaNO) by sa na základe súčasnej voličskej podpory vystavili riziku, že sa do parlamentu znovu nedostanú.

Za zradu strata poslaneckého mandátu

Pre vládne strany s tesnou väčšinou je tiež veľkým úderom, ak niekto z ich parlamentných klubov vystúpi a rozšíri počty nezaradených poslancov. Tento problém by niektorí politici chceli vyriešiť imperatívnym mandátom.

Znamenalo by to, že ak poslanec opustí klub strany, za ktorú kandidoval, stratil by mandát v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko sa o takomto riešení zmienil portálu Hospodárske noviny. „Bude to téma, ktorou sa budeme budúci rok zaoberať,“ povedal v narážke na poslancov okolo Rudolfa Huliaka z Národnej koalície, ktorí kandidovali do Národnej rady za SNS a nedávno odišli z jej klubu. Teraz pôsobia ako nezaradení.

„Ja tam dostanem desať poslancov a jedného dňa si zmyslia, že nepotrebujú stranu. Je problém, že si poslanci nemusia plniť povinnosti k strane, ktorá ich tam dostala. Je to otázka imperatívneho mandátu,“ priblížil Danko.

Zavedenie imperatívneho mandátu by si však vyžiadalo zmenu ústavy a na to nie je politická vôľa.

Karas: V pude sebazáchovy sa hľadajú riešenia za hranou

Podpredseda opozičného KDH Viliam Karas skritizoval nápady, ktoré zazneli od premiéra Fica a šéfa SNS Danka. „Lepidlo, ktoré spájalo vládne strany pohromade, sa rozpustilo. A teraz, v pude sebazáchovy, budú hľadať riešenia, ktoré sú za hranou toho, za čo sme bojovali v roku 1989 a stáli na námestiach. Nemôžeme nahrádzať nedostatok politickej kultúry technickými opatreniami a obmedzeniami v politickom systéme,“ zhodnotil Karas pre Štandard.

Viliam Karas. Foto: Matúš Zajac/Štandard

Podpredseda vládneho poslaneckého klubu Hlasu Samuel Migaľ o možnosti zmeniť pravidlá volieb povedal, že návrh by musel prejsť celospoločenskou diskusiou. Už vôbec si však nevie predstaviť, že by sa mal uplatniť imperatívny poslanecký mandát.

Za zástupnú tému považuje, či má byť kvórum pre vstup do parlamentu päť alebo sedem percent. „Trápia nás iné veci a nejakým spôsobom sa betónovať vo funkciách si nemyslím, že by bol najdemokratickejší nástroj,“ povedal Migaľ Štandardu.

Práca pre ústavných sudcov

Premiér Fico sa však v Sobotných dialógoch nezmienil o vyššom počte volebných obvodov, hovoril o vyššom kvóre pre vstup strany do parlamentu a volebnej kaucii. Jedno aj druhé by sa dalo schváliť aj bez 90 hlasov. Nemení sa tým ústavne zakotvený pomerný volebný systém, ale zasiahnuť by aj tak mohol Ústavný súd.

Dôvodom je stanovenie prísneho sedempercentného kvóra. Vznikli by zrejme ústavné otázky o narušení slobodnej politickej súťaže. Takýto model by vyhovoval iba najsilnejším stranám Smeru, Progresívnemu Slovensku a zrejme aj Hlasu.

Aj spomínaná volebná kaucia 500-tisíc eur by mohla naraziť na Ústavnom súde. Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa pred rokmi obrátil na súd s otázkou, či povinná volebná kaucia takmer 17-tisíc eur nie je protiústavná. Domnieval sa, že znemožňuje slobodnú politickú súťaž, lebo občania môžu kandidovať len v ekonomicky silných stranách.

Ústavný súd v roku 2009 skonštatoval, že kaucia môže pre novozaložené strany predstavovať nezanedbateľný problém a že sa nachádza na hranici ústavnej tolerovateľnosti.