Vážený pán veľvyslanec Českej republiky, vzácni prítomní, milí priatelia a rebeli v zálohe zo 16. novembra 1989, prijmite pozvanie na krátku myšlienkovú dráhu, ktorú som nazvala od Orwella cez Havla k Hoffmanovi.
Začnem Orwellom, ktorý napísal:
"Ak sloboda vôbec niečo znamená, tak je to predovšetkým právo hovoriť ľuďom to, čo nechcú počuť."
Citát evokuje zaujímavé otázky: Je niečo - alebo niekto - koho nechceme počuť?
Ak áno, prečo? Lebo pravda je pravdou, len keď je naša a je pre nás príjemná? Pýtam sa.
To otvára ďalšiu úvahu o kvalite demokracie: V akej kondícii by mala byť demokracia, aby vyššie uvedený citát od Georga Orwella skutočne fungoval aj v praxi a nielen na papieri?
Ale, nespochybňujme to základné: Zatiaľ žijeme v demokratickej krajine.
Jasné, má a mala svoje chyby a zlyhania. Za demokraciu a slobodu prejavu sme sa postavili a priali si ju na novembrových námestiach. Bola súčasťou našich hesiel, ktoré sme prevolávali počas nášho protestného pochodu v Bratislave 16. novembra 1989: "Chceme demokraciu, chceme slobodu."
A tieto hodnoty sme obhajovali a vážili si ich od prvých dní Novembra. S týmito myšlienkami sme zakladali aj prvý študentský štrajkový výbor na Univerzite Komenského 20. novembra 1989. Vliali sme sa do auly, požiadali pedagógov, ktorí nechceli prijať revolučnú zmenu a vzdať sa komunistickej verzie života, aby nám uvoľnili miesta za stolom. Študenti sa zrazu stali dôležitou súčasťou novodobých zmien v podobe študentského hnutia v spolupráci s VPN a Občianskym fórom. Práve tu je miesto pre tichú spomienku na všetkých študentov, ktorí za svoju odvahu bojovať za slobodu a svoje práva, zaplatili životom, najmä v súvislosti so 17. novembrom 1939.
November '89 a dni potom: Bol to adrenalín, prúd čo strhával masky a odhaľoval charaktery. Lebo veď poznáte to: Jedna vec je demokraciu skloňovať v prejavoch a druhá je demokraciu žiť dôsledne a s rešpektom.
Demokracia v Novembri bola zrazu na dosah, tak vytúžená. Boli sme smädní po slobode prejavu, po pluralite názorov a strán, po právnom štáte, po potrebe patriť do vyspelého sveta - či už po stránke ekonomickej, alebo bezpečnostnej.
Láska a spravodlivosť mali zvíťaziť nad klamstvom a nenávisťou, ako znelo v prejavoch Václava Havla.
Čo z toho sa nám podarilo za 35 rokov? Pýtam sa.
Nemenej zaujímavé je tiež spojenie lásky a pravdy. Jeden by povedal, že výsledkom ich spojenia vzniká dobro. Dobrý človek je láskavý k pravde a pravdivý v láske. Poznáte takých?
Keď pochopíme túto axiómu, je nám jasné, že pravda a láska dokážu žiť a zrieť len v slobode. Kto sa rozhodne vlastniť lásku alebo pravdu, devalvuje ich podstatu, robí z nich obchod, manipuluje.
Je pred nami ešte dlhá cesta k zrelej demokracii, kde sa z novodobých disidentov - lebo majú odlišný názor ako oficiálna väčšina, - stanú opäť rešpektovaní ľudia, ktorí odvážne inšpirujú svojou inosťou, odvahou vyslovovať nepríjemné pravdy, ako v citáte od Orwella.
Samozrejme, mnohé záleží od politikov a ich politickej kultúry. Výstižne sa na túto tému vyjadril Ivan Hoffman, novinár, ktorý vydával časopis Fragment-K v samizdate a je okrem iných zaujímavých textov aj autorom piesne: Sľubili sme si lásku, sľúbili sme si pravdu vravieť len.
Hoffman to vystihol: Medzi politikmi je dosť často a početne vyskytujúca sa časť politikov, ktorí nemajú potenciál si uvedomiť, že na politika nemajú dispozície, ale sa rozhodli odstraňovať krivdy a páchať dobro, nech to stojí, čo to stojí...
Majme odvahu ich rozpoznať a neklamať sa. Ozvať sa, keď sa devalvuje pravda, vytrháva z kontextu, hovorí len jej príjemná časť a tá nepríjemná zamlčiava, lebo by poškodila záujmy tej či inej strany či lobby. Prečo? Možno napríklad z úcty k demokracii, ktorú sme si tak priali v Novembri 1989.
Z politiky sme sformovali náboženstvo a keď stretneme človeka inej myšlienkovej viery, miesto dialógu si často zvolíme "križiacku výpravu".
Na záver trochu symboliky v podobe matematiky: Stretne sa A s B, aby viedli dialóg. Po chvíli A alebo B vstane a rozčúlene odchádza: Toto ja nebudem počúvať. Výsledkom dialógu nie je C, obohatené o A + B, ale umocnené ego A na druhú a B na druhú. Máme v sebe akoby nedostatok tolerancie. Tak sme sa rozhodli.
Ale prečo? Je to únava, neochota, nadradenosť...? Máme odvahu nájsť v sebe odpoveď?
Odznelo v piatok na spomienkovom stretnutí pred Univerzitou Komenského, ktoré pri príležitosti 35. výročia pochodu študentov 16. novembra v Bratislave organizoval Ústav pamäti národa, aj za účasti veľvyslanca Českej republiky na Slovensku pána Jindráka.