Trumpova personálna politika je opäť iracionálna a riskantná 

Nebudeme hovoriť o všetkých menách, sústredíme sa na rezorty súvisiace so zahraničnou politikou, obranou a bezpečnosťou. A všetkých nominantov hodnotíme iba v otázkach vojny a mieru.

Vráťme sa najskôr do obdobia, keď Trump pred ôsmimi rokmi začal svoje prvé prezidentské obdobie. Jeho vtedajšia personálna politika bola pre mnohých nepochopiteľnou. Trump už vtedy chcel zmeniť neokonzervatívny a intervencionistický charakter zahraničnej politiky, rozumej chcel menej vojen, prípadne žiadnu.

Obklopoval sa však ľuďmi, ktorí mu nerozumeli, prípadne priamo marili jeho snahu.

S ministrom zahraničia Rexom Tillersonom sa po roku rozišiel, lebo si ľudsky nerozumeli, Tillersonov nástupca Mike Pompeo bol neokonzervatívcom, teda Pompeovu ideológiu Trump v kampani kritizoval.

Neokonzervatívne názory zastával aj jeho minister obrany, generál Jim Mattis, ktorý sa s Trumpom nezhodol, keď Trump chcel stiahnuť vojakov zo Sýrie. Rovnako napäté vzťahy mal s jeho nástupcom Markom Esperom.

Skutočnou katastrofou boli jeho nominácie na tiež významný post poradcu pre národnú bezpečnosť (NSA). Ani nie tak pre jeho prvého NSA, ktorým bol generál Michael Flynn. Ten sa stal obeťou protitrumpovskej špiónománie, zaplietol sa do lží pri vysvetľovaní svojich rozhovorov s ruským veľvyslancom Kisľakom a po niekoľkých týždňoch vo funkcii odstúpil.

Flynnovým nástupcom bol generál MacMaster, ktorého po roku vystriedal John Bolton. Zatiaľ čo o MacMasterovi možno povedať, že mal neokonzervatívne názory, tak John Bolton bol priam arcivojvodom amerického neokonzervativizmu. Štvrtým a posledným Trumpovým NSA bol Robert O‘Brien, ktorého si netrúfam hodnotiť, lebo kto by sa už v toľkých NSA vyznal.

Trump nemal svojich ľudí a chcel zbúrať systém

Donald Trump chcel dosiahnuť úplnú zmenu amerického politického systému, a pritom nemal okolo seba vlastných, lojálnych ľudí, ktorí by zdieľali jeho názory.

Zo všetkých vyššie menovaných bol jeho človekom iba generál Flynn, ostatní boli ľudia zo systému, ktorý chcel zbúrať. Menovanie Johna Boltona robilo Trumpa v otázkach zahraničnej politiky nedôveryhodným.

Čo vlastne chcel? Chcel nepriateľský systém svojou personálnou politikou učičíkať? Bol jednoducho chaot?

A poučil sa naozaj, ako to niektorí tvrdia?

Teraz to bude čiastočne inak, poväčšine však rovnako

Potom, čo sme spoznali jeho terajšie nominácie, vidíme, že v niečom to bude inak. Čo je znepokojujúce, že v istom ohľade to poväčšine bude rovnako.

Iné to bude v tom, že teraz už Trump bude obklopený ministrami, ktorí sú jeho ľuďmi. Niektorí nimi boli, odkedy sa objavili v politike. Nájdu sa aj takí, čo nimi vždy neboli, ale už dávno pochopili, že Republikánska strana je predovšetkým Trump, a preto sa k nemu priklonili.

Poväčšine sú mladí. Štyridsiatnici, päťdesiatnici.

Keď sa však pozriete na ich niekdajšie alebo aj súčasné názory, môže vás prepadnúť obava, že teraz len kopírujú Trumpove názory, lebo s ním spojili svoje kariéry.

Posúďte sami.

Ministrom obrany je vyliečený neokonzervatívec

Štyridsaťštyriročný plukovník Národnej gardy Pete Hegseth, komentátor na Fox News, bude ministrom obrany. Kto sa chce oboznámiť s jeho názormi, môže si pozrieť dvojhodinový rozhovor v show Shawna Ryana.

Hegseth sa v ňom sám označil za vyliečeného neokonzervatívca. Z neokonzervatívnych názorov sa vraj vyliečil pred šiestimi rokmi. Napadne mi, že mu to trvalo dosť dlho.

Hovorí, že posledné, čo by si želal, je to, aby jeho syn šiel bojovať niekde na východnú Ukrajinu.  

Chce de-wokeizovať armádu, lebo transgenderizmus sa v nej stal problémom. V diskusii s Ryanom ukázal, že má solídny prehľad, akým veľkým problémom je progresivizmus, napríklad v školstve. Veľmi rozumne sa stavia proti tomu, aby ženy boli v bojových jednotkách.

Pôsobí sympaticky. Trochu ma prekvapuje jeho bohato potetované predlaktie, rameno a hruď. Tak už to dorazilo aj do najvyšších poschodí americkej politiky.

Shawnovi Ryanovi povedal, že súčasná hrozba jadrovej vojny sa preceňuje. Zároveň znepokojivo horlí v prospech zásahu proti Iránu. Pred rokom navrhoval, aby sa Izrael vysporiadal s hrozbou, že Irán získa jadrovú bombu. Navrhoval, aby Izrael bombardoval iránske zariadenia, ktoré môžu slúžiť na zostrojenie bomby.  

Teda Hegseth používa nový jazyk smerom ku konfliktu na Ukrajine. Smerom voči Iránu je to to, na čo sme zvyknutí za posledné desaťročia.

Keď Mike Waltz hneď vie, ako to bolo

Novým poradcom pre národnú bezpečnosť (NSA) bude 50-ročný kongresman Mike Waltz. Poučné je jeho vyznanie na Fox News z leta 2021 po tom, čo Američania opustili po 20 rokoch Afganistan. Waltz hovoril, že odchod bola chyba, že Biden by mal poslať amerických vojakov naspäť a vyhnať Taliban z veľkých miest, no skrátka že celý dvadsaťročný tragický kolotoč treba zopakovať znova. A že sa do Afganistanu určite bude treba vrátiť.

To je vyznanie neokonzervatívca. Nevyliečeného.

Mimochodom, počas dvadsaťročnej vojny v Afganistane zahynulo asi 200-tisíc ľudí. Amerických vojakov štyritisíc. Bojovníkov Talibanu cez 60-tisíc, afganských policajtov a vojakov tiež toľko a civilných osôb tiež toľko.

A najmä, Mike Waltz si nepamätá, že odchod z Afganistanu pripravovala ešte rok predtým vláda Donalda Trumpa?

V súčasnosti FBI vyšetruje podozrenie, že Irán snoval plán na zavraždenie Trumpa. Nič nevylučujme, ale tuším len Mike Waltz s úplnou samozrejmosťou tvrdí, že to tak určite bolo.

Marco Rubio z nepriateľa spojencom

Ministrom zahraničných vecí bude floridský senátor Marco Rubio. Je niekdajším kritikom Trumpa. Kandidovali proti sebe v republikánskych primárkach v roku 2016. Trump vtedy Rubia vyslovene ponižoval, o Rubiovi hovoril ako o „malom Marcovi“. Nezabúdajme, Trump je taký.

Rubio v roku 2011 podporoval americký vojenský zásah v Líbyi, ktorý zanechal krajinu v chaose do dnešných dní.

Je komické pozerať sa na vykrúcanie senátora Rubia v prezidentskej kampani 2016 po otázke televízneho moderátora, či rozhodnutie prezidenta Busha podniknúť inváziu do Iraku v roku 2003 bolo chybou.

„Rozhodnutie bolo správne, lebo prezident mal informáciu, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia,“ hovorí Rubio. A zároveň hovorí, že on, na základe toho, čo vieme dnes, by do Iraku nešiel.

Moderátor sa ho opakovane pýta, či to teda bola chyba, a Rubio to opakovane nechce potvrdiť. A tak dookola.

Ešte v roku 2016! Práve vtedy Trump zbúral tabu v Republikánskej strane a zaútočil na rodinu Bushovcov vzhľadom na Irak.

V roku 2016 vyjadril Rubio znepokojenie nad Trumpovou nomináciou Rexa Tillersona na ministra zahraničných vecí pre jeho kontakty s Ruskom. To bola taká doba, každý, kto sa stretol s nejakým významnejším Rusom, bol podozrivý. A Marco Rubio bol dieťaťom tej doby.

V roku 2019 kritizoval Trumpa za jeho zámer stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie.

Rubio podporuje Izrael v boji proti Hamasu, čo je v poriadku, ale Rubio nechce vidieť, čo izraelská armáda robí v Gaze.

Je to neokon.

Aspoňže Tulsi Gabbardová

Veteránka v hodnosti podplukovníka, 45-ročná Tulsi Gabbardová, bývalá kongresmanka, sa stane riaditeľkou národného spravodajstva (DNI). DNI je členom vlády, zodpovedným za prácu všetkých spravodajských služieb USA. 

Bola členkou Demokratickej strany, opustila ju pred dvomi rokmi.

Gabbardová je v otázkach vojny a mieru naozaj iná ako Hegseth, Waltz a Rubio. Bola kritičkou invázie do Iraku, za prvej Trumpovej vlády kritizovala Trumpa, ale z opačných pozícii ako Rubio. Trumpovi vyčítala, že sa USA vôbec v sýrskej občianskej vojne angažovali. Otvorene kritizovala Trumpa aj za jeho nariadenie zabiť iránskeho veliteľa Kásema Sulejmáního v roku 2019. 

Gabbardová po vypuknutí ukrajinsko-ruskej vojny presadzovala neutralitu Ukrajiny ako riešenie, ktoré má Ukrajine umožniť žiť v mieri a zároveň znižuje legitímne bezpečnostné obavy NATO aj Ruska.

Stavala sa proti Trumpovej obchodnej vojne s Čínou.  

Zato však podporuje postup Izraela v Gaze. Nie sú známe jej vyjadrenia, ktorými by odsúdila zbytočný masaker desiatok tisícov Palestínčanov.

No pri porovnaní s jej budúcimi kolegami môžeme byť vďační za to, že tam Tulsi Gabbardová je.

Sú to neokonzervatívci, ibaže s obmedzeným pôsobením

Takže aká je vlastne Trumpova personálna politika v silových rezortoch v porovnaní s minulosťou?

Jeho nominanti budú k nemu lojálnejší ako tí z minulosti. Ale trojica Rubio, Hegseth, Waltz sú opäť neokonzervatívci, aj keď s rôznym stupňom neokonzervativizmu.

Akurát, že títo traja pristali na to, že ich neokonzervatívna, rozumej provojnová rétorika sa nebude týkať Ruska. Pretože tak si to Trump želá.

Ale ono je u tejto trojice vidieť (najmä u Rubia) isté ťažkosti v prispôsobovaní sa Trumpovi. Keď Trump hovorí o vojne na Ukrajine, je ochotný uznať, že USA majú podiel viny na jej vzniku. Hovoril napríklad, že snaha rozšíriť NATO na Ukrajinu bola voči Rusku provokáciou. Podobne hovorí Gabbardová.

Táto trojica tak nikdy nehovorí. Len hovoria, že konflikt treba ukončiť. Rubio hovorí o „patovej situácii“ (stalemate) na fronte, ktorú už nemá zmysel financovať. Nuž, ona až taká patová nie je, ale skrátka vychádzajú z toho, že tri konflikty naraz (Ukrajina, Stredný východ, Čína) sú aj na USA veľa. Jeden musí z kola von. Takže čierneho Petra drží v ruke Zelenskyj. Vôbec ich nevyruší, že Ukrajinu do tejto neskonalej tragédie voviedli USA.

Na rozdiel od Ukrajiny bude táto trojica pestovať neokonzervatívny, útočný prístup v konflikte na Strednom východe, v čom nebude rozdielu oproti Bidenovej vláde. Nedá sa dokonca vylúčiť, že to bude horšie. Joe Biden bol aspoň schopný povedať zopár karhavých slov na adresu správania Netanyahuovej vlády v Gaze. Trump a títo traja také čosi nepovedali. A v tomto prípade ani Gabbardová.

Rovnako budú títo traja aj s Trumpom používať útočný jazyk voči Číne. Najznámejší politológ sveta v týchto rokoch John Mearsheimer hovorí, že pôjde nielen o „zadržiavanie“ Číny, ale o jej „zatláčanie“.

Trump zvykol hovoriť, že mier dosahuje preukázaním sily. Nuž, dúfajme.

Proti neokonzervativizmu za pomoci neokonzervatívcov

Niektorí Trumpovi priaznivci dúfali, že Trump dá príležitosť niektorým autenticky „antiwar“ odborníkom. Napríklad plukovníkovi Douglasovi MacGregorovi, veteránovi z Iraku, s ktorým Trump aj kedysi spolupracoval. Sklamali sa. Trump siaha po ľuďoch z establišmentu.

Trump stále chce zúčtovať s americkou ideológiou neokonzervativizmu a po druhý raz to iracionálne chce dosiahnuť pomocou skupiny neokonzervatívcov (trochu rozriedenej s Tulsi Gabbardovou).

Je to riskantná stratégia, ktorá už raz zlyhala. Čo od nej môžeme očakávať?

Problémy.