Aké obavy a nádeje vzbudzujú Trumpove prvé nominácie
Donald Trump oznámil prvé nominácie kľúčových členov svojej administratívy. Plne vyjadrujú rozpornosť, ktorá poznamenáva jeho osobnosť aj politické konanie. Budia obavy aj nádeje.
Prehodnotenie politík a zápas s hlbokým štátom
Jeho zahraničnopolitický tím je podľa očakávania desivý nekritickou podporou Izraela, ktorá zrejme prekoná aj to, čo predvádzala dosluhujúca Bidenova administratíva. K Ukrajine naopak môžeme očakávať oveľa pragmatickejší prístup, čo môže byť pre Európu správa veľmi dobrá aj veľmi zlá.
Nádejné sú nominácie, ktoré dávajú prísľub prehodnotiť hlboko škodlivé smerovanie politického Západu v oblastiach slobody prejavu, migrácie, klímy či zdravotníctva. Ak trumpovci doma uspejú, jednak vytvoria tlak na Macronov, Leyenové a ďalších západoeurópskych oportunistov, ktorí vo vysokých funkciách Európe dôsledne škodia, a jednak posilnia tie prúdy v európskej politike, ktoré takéto prehodnotenie chystajú.

Tiež bude vzrušujúce pozorovať, akým spôsobom sa neskúsení trumpovci katapultovaní do vplyvných pozícií popasujú so štruktúrami hlbokého štátu a neposedný oligarcha Elon Musk zžije s rolou verejného činiteľa.
Vyššia podpora pre Izrael, menšia pre Ukrajinu
Jadro Trumpovho zahraničnopolitického tímu bude tvoriť člen Snemovne reprezentantov z Floridy Mike Waltz vo funkcii poradcu pre národnú bezpečnosť, floridský senátor Marco Rubio ako minister zahraničných vecí, novinár zo stanice Fox Pete Hegseth ako minister obrany, kongresmanka Elise Stefanik ako veľvyslankyňa pri OSN.
Všetci sa dostali do povedomia kritikou Bidenovej administratívy za to, že nie je dostatočne proizraelská, a to aj napriek tomu, že Biden sa nikdy neodvážil izraelskej vláde v čomkoľvek oponovať. A budú na rovnakej vlne s Trumpovým židovským zaťom Jaredom Kushnerom, ktorý nahlas premýšľa, ako zabezpečiť Gazu bez Palestínčanov, kde budú mať americkí a izraelskí developeri voľnú ruku na stavbu luxusných hotelov.

Ale aj tejto ultrasionistickej skupine sa so svojím extrémizmom vymyká kresťanský fundamentalista Hegseth, ktorý sa nechal potetovať križiackymi symbolmi spojenými s evanjelikálnym sionizmom. Dnes vyzýva k útoku na Irán a hovorí, že „amerikanizmus a sionizmus sú na čele boja za budúcnosť západnej civilizácie a slobody“. Má blízko k radikálnemu prúdu „reformovanej rekonštrukcie“, ktorá svoj zrak upiera k skorej obnove jeruzalemského chrámu, teda zboreniu mešity al-Aksá, a Ježišovmu druhému príchodu.
Z rovnakého cesta je ďalší evanjelikálny fanatik a bývalý arkansaský guvernér Mike Huckabee, ktorý sa chystá na post veľvyslanca v Izraeli, o Západnom brehu hovorí výlučne ako o izraelských krajoch Judea a Samária. Neokonzervatívci ako John Bolton sú z týchto nominácií nadšení.

Slabulinkým hlasom rozumu môže byť nová koordinátorka spravodajských služieb Tulsi Gabbardová. Táto havajská kongresmanka hindského vyznania, ktorá pred rokmi podporovala ľavicového Bernieho Sandersa, bola zvolená za demokratov, ale rozišla sa s nimi pre vojnovú politiku Bidenovej administratívy. Má zdravé patriotické inštinkty, ktoré ju v minulosti viedli ku kritike amerického zasahovania na Blízkom východe.
Jej hlas nemusí zaniknúť, pokiaľ bude posilnená viceprezidentom Vanceom, tento umiernený katolík sa aspoň odvážil varovať pred vojnou s Iránom a verejne povedať, že americké a izraelské záujmy sa nemusia vždy prekrývať.
Oveľa menej čiernobiela bude pozícia k Ukrajine. Zástupná vojna s Ruskom očividne nie je pre nikoho z tímu hlavnou prioritou. Waltz a Rubio sú však bytostnými jastrabmi, ktorí odmietajú ako neprijateľné poníženie každú dohodu s Ruskom, ktorú Američania nepresadia z pozície sily. Ale nezdá sa, že by Američania boli v pozícii, v ktorej by mohli Rusku čokoľvek diktovať.
Je celkom pravdepodobné, že budú hľadať kompromis, ktorý nutne bude pre Ukrajinu sklamaním. Preto Bidenova administratíva po prehraných voľbách urobila ďalší eskalačný krok a povolila Ukrajine raketové útoky na Rusko. Do poslednej chvíle robia všetko, aby zabránili dohode.
Trump ako príležitosť pre zmenu európskeho kurzu
Uvidíme, či Európania vezmú zmeny vo Washingtone ako signál na prehodnotenie doterajšej podpory vojny, alebo sa nechajú uniesť utópiou o vlastnej geopolitickej roli hlavného protivníka ruských záujmov vo východnej Európe.
Prvá cesta by znamenala začiatok rozumného obmedzovania škôd, druhá cesta, ku ktorej z Washingtonu Európanov povzbudzujú, prinesie ešte hlbšie škody európskym ekonomikám a Európu priblíži priamemu stretu s Ruskom, nad ktorým si Američania umyjú ruky. Nová administratíva plná protičínskych jastrabov navyše bude tlačiť na Európu, aby obmedzila vzťahy s Čínou.
Trumpove USA nebudú pre Európu jednoduchším partnerom. Môžu byť však inšpiráciou tým, čo dosiahnu v domácej politike. Trump sa krátko po zvolení jednoznačne vyjadril proti akejkoľvek cenzúre. Aj keď každá vláda a korporácia má tendenciu potierať informácie, ktoré sa jej nehodia, možno očakávať, že za Trumpa a Muska budú tieto tendencie prinajmenšom slabšie ako za predchádzajúcich garnitúr.

Nominácia naftára a výrazného kritika klimatického alarmizmu Chrisa Wrighta na post ministra energetiky môže zabrzdiť green dealové šialenstvo, pretože európski klimatickí fanatici prichádzajú o atlantického spojenca.
Trump berie veľmi vážne boj s masívnou nelegálnou migráciou. Uvidíme, čo bude s Trumpovým sľubom masových deportácií nelegálnych migrantov, ich počet sa odhaduje na jedenásť miliónov.
Zatiaľ sa na deportáciách zhodujú tak nový obranca hraníc Tom Homan, s predchádzajúcou skúsenosťou šéfa imigračného a colného úradu, ako aj nová ministerka bezpečnosti Kristi Noemová, doteraz guvernérka Južnej Dakoty, aj Stephen Miller, ktorý v minulej Trumpovej administratíve razil tvrdú politiku odsunov a dnes mu pripadne dôležité miesto zástupcu šéfky prezidentovho štábu.

Vzhľadom na to, že hneď niekoľko západoeurópskych národov je životne ohrozených vlastnou neschopnosťou poradiť si s masovou migráciou, môžu dať úspešné masové odsuny nelegálnych migrantov za Atlantikom vzpruhu riešením, ku ktorým sa v Európe zatiaľ nikto neodvažuje.
Farmabiznis je ešte väčší súper ako zbrojári
Asi najodvážnejším Trumpovým personálnym rozhodnutím je vyslať Roberta Kennedyho na čelo ministerstva zdravotníctva. Syn zavraždeného senátora a synovec zavraždeného prezidenta patrí spolu s Gabbardovou k demokratom, ktorí sa po znechutení so svojou stranou rozhodli pre Trumpa.
Kennedy je zaprisahaným nepriateľom farmaceutických koncernov, ktoré ovládajú a korumpujú verejné zdravotníctvo. Odvážne rozkrýval ich machinácie počas covidovej krízy, za čo si vyslúžil nálepku dezinformátora. Ide o typický dvojaký meter. Zatiaľ čo nepresné či nedoložiteľné údaje kritikov covidizmu sú okamžite cenzurované a odsudzované ako dezinformácie, preukázateľné klamstvá jeho architektov a podporovateľov aj dnes prechádzajú bez akejkoľvek ostrakizácie.

Kennedy sa púšťa do hrozivého boja. Zatiaľ čo povestný vojensko-priemyselný komplex je ročne živený necelými tromi percentami amerického HDP, zdravotníctvo vychádza na šesťnásobok. Vyhlasuje vojnu záujmom, proti ktorým sú aj tí najväčší zbrojári malé ryby a ktoré rovnako ako zbrojári necítia žiadne zábrany pri ich presadzovaní.
Pre svet bude dôležité, kam až sa dostane pri rozkrývaní covidových zločinov či reforme Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá sa po svojom covidovom zlyhaní pokúša prevziať nové kompetencie. Podarí sa mu dostať pred súd Billa Gatesa a Anthonyho Fauciho? Pre Američanov bude možno ešte dôležitejší boj so závislosťou na legálnych opiátoch, na ktorej farmaceutické firmy zarábajú každoročne miliardy dolárov.
Justícia a iné výzvy
Na to, aby boje o migráciu, green deal a zdravotníctvo boli úspešné, bude potrebné zvládnuť justíciu. Na jednej strane je formálne nezávislá od výkonnej moci, na druhej strane naviazaná na hlboký štát a prepojená progresivistickou ideológiou s predchádzajúcimi demokratmi. Všeličo možno ovplyvniť cez ministerstvo spravodlivosti.
Do jeho čela vysiela Trump ďalšieho floridského kongresmana Matta Gaetza, s povesťou tvrdého človeka chystajúceho čistky, ako námestník mu bude asistovať Trumpov advokát Todd Blanche. Mainstreamové médiá nad týmito nomináciami besnia. Ich zmysel alebo nezmysel sa ukáže s odstupom, testom bude, či Trumpovi pomôžu presadiť sľubované radikálne zmeny.

To isté platí aj o novej úlohe Elona Muska, ktorý má s ďalším miliardárom Vivekom Ramaswamym zefektívniť verejnú správu. Ak sa biznismeni do niečoho takého pustia, obvykle to nekončí dobre. Väčšinou nepochopí, že verejnú správu od podnikania dosť vecí odlišuje. Navyše nie je zrejmé, že Musk bude schopný v rámci administratívy vôbec fungovať. Vyrovná sa s novou skúsenosťou byť súčasťou tímu, ktorému nešéfuje?

Ale keď kritici vyčítajú Muskovi, Gabbardovej či Hegsethovi nedostatok administratívnych skúseností, zabúdajú na dve dôležité veci. Po prvé, najväčšie americké fiaská boli často dielom tých najskúsenejších a najkompetentnejších (invázia od Iraku pod vedením Cheneyho a Rumsfelda, sťahovanie z Afganistanu pod vedením Bidena a Austina). Po druhé, Amerika sa dostala do bodu, keď je potrebné rad politík zásadne prehodnotiť, a to s ľuďmi formovanými systémom nie je celkom možné. V Európe sme na tom podobne.