Ústup demokracií vo svete? Ako to vidia tvrdé dáta

Rozdielne krajiny od Bolívie po Maďarsko a mestá od São Paula po Manilu tak vraj postupne zachvacuje akýsi autokratický požiar. Bežný čitateľ by z masových médií nadobudol dojem, že plameň antiliberalizmu nehorel nikdy od roku 1945 tak jasne ako práve dnes.

Keď odhliadneme od mediálnych skratiek, treba sa na tento problém pozrieť viac s odstupom a takpovediac vedecky, a to konkrétne v tomto prípade hlavne s využitím politológie a štatistiky. Patrí z ich pohľadu liberálna demokracia v roku 2024 naozaj medzi ohrozené živočíchy?

Touto otázkou sa už zaoberalo množstvo štúdií, ktorých cieľom bolo zmerať a spočítať počet liberálnych demokracií na celej planéte a následne porovnaním na časovej osi zistiť, či je možné v tejto veci hovoriť o jasnom trende alebo smerovaní vývoja.

Ako to už pri podobných výskumoch býva, diabol sa skrýva v detailoch, v prípade politológie je pekelník schovaný najmä v definíciách. Aby sme mohli oné liberálne demokracie spočítať (alebo v tomto prípade skôr odčítať), je nutné zhodnúť sa na ich všeobecnej definícii. Keďže politológovia sú kreatívni, nezostalo pri jedinej definícii, a preto existuje aj viac následných štúdií, ktoré s nimi pracujú. Na účely tohto textu sme preto vybrali tie najväčšie a najcitovanejšie štúdie.

Najnižšia úroveň od začiatku merania

Zrejme najviac využívaným ukazovateľom v tejto oblasti je takzvaný Index demokracie, ktorý zverejňuje Economist Group. Ide o kvantitatívne a porovnávacie hodnotenie zamerané predovšetkým na demokratické práva a demokratické inštitúcie.

Tento index kombinuje 60 ukazovateľov, ktoré merajú pluralitu, občianske slobody a politickú kultúru. Jednotlivým štátom potom udeľuje číselnú hodnotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 10 (najdemokratickejšia). Afganistan má tak hodnotu indexu 0,26, premiant Nórsko vykazuje číslo 9,81.

Za plne liberálnu demokraciu sa v tomto „rebríčku“ považujú tie krajiny, ktoré dosahujú výšku indexu 8 a viac. Keď sa pozrieme na to, koľko štátov toto kritérium spĺňa dnes v porovnaní s minulosťou, naozaj dôjdeme k pesimistickému záveru.

Posledný rok bol podľa tohto ukazovateľa pre demokraciu nepriaznivý, pretože priemerné celosvetové skóre kleslo na najnižšiu úroveň od začiatku merania v roku 2006. Menej ako osem percent svetovej populácie žije v plnej demokracii, zatiaľ čo takmer 40 percent žije pod autoritárskou vládou a tento podiel sa v posledných rokoch zvyšuje.

Menej demokracie

Druhou hojne využívanou štúdiou merajúcou globálnu úroveň demokracie je výskumný projekt Episodes of Regime Transformation (ERT). Na základe údajov z neho vyplýva, že svet sa v posledných rokoch stal menej demokratickým, pretože sa čoraz viac krajín autokratizuje.

Táto štúdia rozdeľuje krajiny sveta na stupnici od utužujúcich sa autokracií cez liberalizujúce sa autokracie až po prehlbujúce sa demokracie. Počet autokratizujúcich sa krajín sa podľa ERT zvyšuje jasne – na rok 2023 identifikuje 42 autokratizujúcich sa krajín, čo sa blíži k historickému maximu. Dlhý čas počet týchto štátov kompenzovali demokratizujúce sa krajiny.

Od roku 2013 je však počet krajín, ktoré sa stávajú autokratickejšími, vyšší. Štáty, ktoré sa stávajú menej demokratickými, sú podľa ERT erodujúcimi demokraciami, ako aj utužujúcimi sa autokraciami. Počet demokracií sa znížil a žije v nich menej obyvateľov, ľudia majú v priemere menej demokratických práv a viac ich žije v autokratizujúcich sa krajinách.

Na začiatku roku 2010 bol svet historicky na svojom demokratickom vrchole. Odvtedy však klesá a teraz pripomína skôr rok 2000, v niektorých parametroch dokonca až 90. roky 20. storočia. Projekt zároveň uvádza, že podobný pokles demokracie sme zažili už skôr a minulé poklesy sa podarilo zvrátiť, čo je teoreticky opäť možné aj v budúcnosti.

Len necelá tretina ľudí žije v demokracii

Tretím hlavným prístupom na detegovanie počtu demokracií je klasifikácia svetových režimov vytvorená politologičkou Annou Lührmannovou a tímom jej kolegov. Namiesto absolútneho počtu demokratických krajín sa v nej môžeme dozvedieť aj zaujímavý údaj o počte ľudí v nich žijúcich.

Na rok 2021 udáva, že v demokratických krajinách žilo 2,3 miliardy ľudí, čo predstavuje približne 29 percent svetovej populácie. Naproti tomu 71 percent ľudí žilo v režime, ktorý možno považovať za autokratický. Zároveň je podľa tejto metodológie počet ľudí považovaných za žijúcich v niektorom z typov autokracie celkovo najvyšší za posledné tri desaťročia.

Celkové závery aj v prípade tejto štúdie vyznievajú prevažne pesimisticky, v neprospech demokracie. Podobne počet ľudí žijúcich v liberálnych demokraciách klesol z 1,2 miliardy v roku 2012 na jednu miliardu o desať rokov neskôr.

Pokiaľ ide o počet štátov samotných, tak len o niečo viac ako polovica krajín je podľa tohto výskumu dnes demokratická. Väčšina nedemokratických krajín sú takzvané volebné autokracie (dochádza k voľbám, hoci neslobodným). A len tretina všetkých demokracií má ďalšie práva jednotlivcov a menšín, ktoré sú pre liberálne demokracie charakteristické.

Čo hovorí minimalistické poňatie

Práve tieto jednotlivé parametre ‚navyše‘, ako pluralita, forma vlastníctva médií, postavenie žien či slobody LGBT, sú tie, ktoré pri všetkých hlavných štúdiách určujúc mieru demokracie v jednotlivých štátoch a nakoniec zásadne menia celkové poradie a počet takzvaných úplných liberálnych demokracií. Pretože všetky používajú aspoň časť týchto parametrov na ich definíciu fungujúcej demokracie.

Tieto výsledky by vyzerali výrazne inak, ak by boli založené len na úrovni slobody volebného procesu a striedania pri moci. Na tento hlavný kameň úrazu dominujúcich prístupov už začali upozorňovať najnovšie výskumné práce po roku 2020.

Napríklad profesor Andrew T. Little vydal v Cambridge University Press štúdiu, ktorá upozorňuje na kľúčový rozdiel medzi rôznymi ukazovateľmi demokracie. Niektoré z nich sú objektívne a faktické, ako napríklad to, či vládnuca strana vo voľbách prehrá a prijme porážku. Iné ukazovatele sú subjektívne a závisia od úsudku kodérov, ktorí odpovedajú na otázky, či možno konkrétne voľby považovať za slobodné a spravodlivé alebo či sa príslušníci menšín cítia byť skutočne slobodní.

Spomínané štúdie, ktoré nachádzajú dôkazy o globálnom úpadku demokracií, sa na ne do značnej miery spoliehajú. Zatiaľ čo údaje kódované expertmi majú mnoho výhod – vrátane širokého pokrytia rôznych dimenzií súvisiacich s demokraciou –, čím viac sa spoliehajú na ľudský úsudok, tým viac môžu byť systematicky skreslené. To zvyšuje teoretickú možnosť, že vnímaný globálny pokles demokracie môže byť spôsobený skôr zmenami v zaujatosti kódovania než skutočnými zmenami typu režimu.

Aby túto výzvu vyriešil, vykonal profesor Little prieskum objektívnych ukazovateľov demokracie. Použil jej „kvázi minimalistické“ poňatie, ktoré sa sústredí iba na prítomnosť slobodných a spravodlivých volieb, v ktorých porazení akceptujú výsledky a zameriavame našu empirickú analýzu na ukazovatele volebnej konkurencieschopnosti. Tieto dimenzie možno totiž objektívne najlepšie merať.

A k čomu dospel? Jeho hlavným tvrdením je, že pokiaľ svet zažíva v súhrne veľký úpadok demokracie, mali by sme očakávať, že sa tento efekt prejaví v objektívnych ukazovateľoch – teda najmä v počte prípadov, keď úradujúci lídri a ich strany vyhrávajú voľby. To sa však podľa jeho práce vôbec nedeje.

Bežné tvrdenie, že sa nachádzame v období masívneho celosvetového úpadku demokracie, tak nie je jednoznačne podložené empirickými dôkazmi. Expertne kódované merania dokazujú iba slabý pokles v posledných rokoch. K tomuto zisteniu dodajme, že na základe objektívnych ukazovateľov existuje len minimum dôkazov o globálnom úpadku. Podobné výskumy sa, samozrejme, nesnažia tvrdiť, že k ústupu nedochádza v žiadnej konkrétnej krajine. Ak však vo svete dochádza k výraznému ústupu celkovo, mali by sme očakávať, že o tom budú svedčiť objektívne ukazovatele (teda vyššia miera víťazstva súčasných lídrov vo voľbách).

Ukazuje sa teda, že otázka postavenia demokracie v súčasnom svete je, ako to už v sociálnych vedách býva, o niečo zložitejšia, než to vyznieva vo verejnom diskurze. Je preto potrebné, aby sa v budúcich výskumoch zlepšili v metódach, najmä pokiaľ ide o prácu so skutočne empirickými dátami, aby sme potom mohli zdravotný stav svetovej demokracie posúdiť skutočne odborne a dôkladne.