Iné scenáre sú zrejme neschodné. Rusko je jadrová veľmoc, ktorú je možné vojensky poraziť a vyhnať z Krymu len za cenu širšieho jadrového konfliktu.
Platilo to v septembri, keď sa západné raketové útoky na Ruskú federáciu zvažovali prvýkrát. A stonásobne to platí aj dnes, po volebnej porážke amerických progresívcov a po širokom víťazstve trumpovcov, ktorí vo vojne nechcú pokračovať.
Vtedy v septembri Bidenova vláda odkázala Zelenskému strohé nie. Bezpečnostná komunita to vyhodnotila tak, že americké raketové zásoby sú obmedzené. Vojenský prínos pre Ukrajinu by bol zanedbateľný a riziká rozšírenia konfliktu by boli pre „americké záujmy“ privysoké. Rusko totiž varovalo, že odpálenie amerických rakiet na ruské územie by považovali za vstup NATO do vojny proti Rusku – a muselo by reagovať.
Od septembra sa zmenili dve veci. Rusko upravilo jadrovú doktrínu: raketové útoky na ruské územie s podporou jadrovej mocnosti by vnímalo ako útok tejto jadrovej mocnosti na Rusko. A provojnová Bidenova vláda škaredo zhorela vo voľbách.
Jedno aj druhé len znásobilo staršie obavy bezpečnostnej komunity zo septembra. A potvrdilo, že stupňovanie vojny by bolo extrémne riskantné – navyše bez verejnej podpory Američanov.
Ak sa napriek tomu progresívna vláda – volebne porazená progresívna vláda – rozbieha do raketových útokov na Rusko, dá sa to hodnotiť len ako zúfalé rozhodnutie. Zúfalé kopanie koňa, ktorý leží na lopatkách.
Presné rozhodnutie Bidenovej vlády nepoznáme. Je predmetom vojenského tajomstva, ktoré sa nezverejňujú. Z únikov do médií je zrejmé len to, že namierenie amerických rakiet na ruské územie súvisí s bojmi o Kurskú oblasť. A tie zas súvisia so severokórejskými vojakmi a ich húfnicami s dlhším dostrelom (40 – 60 kilometrov).
Práve tu by mohol byť náznak logiky. Ukrajincom hrozí, že budú z diaľky ostreľovaní a vytláčaní z ruskej Kurskej oblasti, ktorú obsadili v auguste. Ak majú udržať pozície, potrebujú symetrickú odpoveď – schopnosť ostreľovať nepriateľské pozície na diaľku 60 kilometrov.
Je zjavné, že Ukrajinci chcú držať pozície pri ruskom Kursku za každú cenu. Možno preto, aby mali pri rokovaniach s Ruskom aspoň jednu silnú kartu. Presnejšie preto, aby nerokovali len o území za mier, ale aj o území za územie…
Zjavné je aj to, že pre Rusko je takéto obchodovanie s ich vlastným územím absolútne neprijateľné. Ukrajincov chcú z Ruska vyhnať ešte pred prípadnými rokovaniami s Trumpom o prímerí. Teda pred zmrazením konfliktu. Popri tom chcú dobyť čo najväčšiu časť Donbasu. Až potom budú pripravení na prípadné dohody o prímerí.
Americké rozhodnutie povoliť raketové útoky na ruské územie je vlastne varovanie pre Putina. A pre Severokórejčanov v Rusku. Majú sa zdržať protiofenzívy pri Kursku. A ak sa nezdržia, budú riskovať eskaláciu – útoky západnými raketami na ruské územie.
Vyššie sme naznačili, že práve toto by mohlo mať logiku. Kondicionál je však dôležitý. Mohlo… No aj tak to logiku nemá. Ani vojenskú, ani politickú. A už vôbec to nemá logiku v prospech Ukrajiny.
Rusko odkázalo, že americké zbrane namierené na raketové bombardovanie Ruska budú znamenať vstup Spojených štátov do vojny. V takomto nastavení by boli mierové rokovania Putin – Trump vylúčené.
Boje, ktoré Ukrajina prehráva, by pokračovali bez realistických rozhovorov o prímerí. Aspoň dovtedy, kým by sa Američania z raketového konfliktu (alebo z jeho hrozby) na ruskom území nestiahli.
A ich stiahnutie, už za Trumpovej vlády, by zas znamenalo, že Ukrajina ostane v nebezpečne vystupňovanej vojne sama.
Asi netreba dodávať, že tento scenár – rýchla eskalácia konfliktu za Bidena a následné obmedzenie americkej pomoci za Trumpa – by bol pre Ukrajinu ničivý. Kto chce stupňovať a rozširovať vojnu, musí mať záruky, že udrží tempo. Biden ani Zelenskyj tieto záruky po víťazstve Trumpa nemajú.
A prípadný núdzový plán B – eskalácia konfliktu za Bidena a následná ďalšia eskalácia aj za Trumpa – by zas mohol byť ničivý pre Európu a pre Západ. Rusko by asi nemohlo nechať stupňovanie amerických raketových útokov na ruské vnútrozemie bez odpovede.
Navyše, rozhodnutie Bidenovej vlády je beznádejne hlúpe aj na poli politiky, informačnej vojny a propagandy.
Hrozba amerických raketových útokov na Rusko nie je namierená na obranu Ukrajiny a jej štátneho územia. Je namierená – so všetkými rizikami globálneho konfliktu – na podporu ukrajinských síl na ruskom území (v Kurskej oblasti).
Čiže: Američania neriskujú globálny konflikt v záujme ukrajinskej obrany pred Ruskom, ale v záujme ukrajinského útoku na Rusko, respektíve v záujme udržania ukrajinských jednotiek v Rusku. Šialené? Áno, šialené…
Je to nahrávka na smeč ruskej propagande. Tá tvrdila (a do veľkej miery oprávnene), že rozširovanie NATO o Ukrajinu by bola bezprostredná bezpečnostná hrozba pre Ruskú federáciu. Lebo Ukrajina by mohla byť využívaná na ohrozovanie ruského územia z Ukrajiny – západnými raketami s dlhším doletom.
Dnes to už nie je nijaká konšpirácia ani propaganda, ale holá realita. Ukrajinské územie sa využíva na hrozbu útokov americkými raketami priamo na Ruskú federáciu. A deje sa to preto, aby Ukrajina podporovaná krajinami NATO udržala svojich vojakov na ruskom území.
Týmto Biden vlastnoručne autorizoval tézu, že boj Ruska o Ukrajinu bol a je nevyhnutný pre zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie.
Iste, platí, že ak by Rusko v roku 2022 nezaútočilo na Ukrajinu, Ukrajina by v roku 2024 nezaútočila na Rusko a Kurskú oblasť. Zvyšok však sedí tak či tak. Veľmoci sa nezvyknú chrániť len pred útokmi, ale aj pred existenčnými hrozbami.
Rusko od roku 2008 žiadalo, aby program rozširovania NATO nebol namierený na Ukrajinu, na ktorej žijú milióny Rusov. Márne. Exapanzívna politika NATO pokračovala.
Rusko od roku 2014 žiadalo, aby Ukrajina garantovala práva a bezpečnosť miliónovým ruským a ruskojazyčným menšinám z Donbasu. Márne. Ukrajinská vláda po porade so šéfom CIA poslala armádu proti vlastným občanom, proruským rebelom.
Rusko od decembra 2021 žiadalo rokovania Západ – Rusko a dohody o vzájomných bezpečnostných zárukách a vojenskej neutralite Ukrajiny. Márne. Západ návrh na rokovania hodil do koša a ďalej zbrojil.
Dnes, keď globalisti prehrávajú aj vojensky, aj volebne, sledujeme už len ich zúfalé pokusy zachrániť tvár Západu či udržať zvyšky Ukrajiny. A robia to majstrovsky. Ako zruční karikaturisti.
