To, čo predvádza Rudolf Huliak so svojou Národnou koalíciou, sa už dá len ťažko vnímať inak ako verejná politická samovražda. Aspoň tak dnes vyzerajú výsledky jeho vzbury. Aj keď Huliakovci po stretnutí s Ficom vysielajú signály, že niečo si predsa len môžu vyvzdorovať, zatiaľ zo svojich požiadaviek nedosiahli nič a akurát sa politicky znemožňujú.
Pripomeňme, že Huliak na začiatku požadoval zlúčenie Národnej koalície s SNS. Potom aspoň doplnenie názvu svojej strany do názvu poslaneckého klubu SNS. Potom chcel, aby jeho straníci neboli vyhadzovaní zo svojich postov v štátnej správe. Potom žiadal účasť Národnej koalície na koaličnej rade. No a napokon aj ministerstvo...
Výsledok? Zatiaľ 0:5.
Zle sa pozerá aj na jeho sľuby. Huliak najprv sľúbil, že spolu so svojimi straníkmi neodíde z klubu SNS, čo o pár dní porušil. Potom sľúbil, že aj napriek odchodu z klubu bude stabilnou súčasťou koalície, čo tiež o pár dní na to porušil, keď na októbrovej schôdzi zablokoval parlament. A teraz už vyhlasuje, že sa netreba spoliehať na to, že bude hlasovať za vládne návrhy.
A dôvod, prečo Huliak neváha blokovať vládu? Nech tam človek hľadá akékoľvek úmysly, nič konštruktívne alebo hodnotové, pre čo sa oplatí odchádzať z vlády, sa tam nájsť nedá. A tak to vychádza jedine na niečo také malicherné ako nenaplnené politické ambície v podobe ministerstva.
Obzvlášť to platí, ak si spomenieme na pôvod jeho rebélie, ktorým bolo zviditeľnenie značky Národnej koalície, lebo SNS odmietla zlúčenie strán. Ak by Huliakovi išlo o vec, mohol skúsiť napríklad štandardné metódy. A ako poslanec parlamentu zviditeľniť seba a svoju stranu napríklad cez predložené zákony. Tým by verejnosti komunikoval svoje hodnoty a priority a ukázal prečo je jeho pôsobenie v politike dôležité.
Inak povedané, ak chceli poslanci Huliakovej strany zviditeľniť svoju značku, nemuseli rozbíjať koalíciu. Stačilo prísť s vlastnými návrhmi zákonov, ktoré by vychádzali z programových priorít strany a snažiť sa ich pretlačiť, či prezentovať pod svojou značkou.
Človek nechce byť uštipačný, no ťažko sa ubrániť dojmu, že dôvod, prečo si Huliak za spôsob zviditeľnenia značky zvolil štýl politiky v zmysle "hádžem sa o zem", sa skrýva na webovej stránke Národnej koalície. Tu sa v sekcii program aktuálne píše toto:
Možno aj preto zatiaľ huliakovci dosahujú presný opak toho, čo pôvodne zamýšľali - namiesto pozdvihnutia značky ju ničia. A nič na tom nezmení ani prípadné pridanie stoličky na koaličnej rade, alebo získanie trafiky, akou je ministerstvo športu.
Pre voliča to sú totiž len taľafatky. Jeho totiž nezaujíma, kto kde sedí, alebo nesedí, kto má, alebo nemá ministerstvo, alebo dosadených svojich ľudí, nezaujímajú ho politické intrigy a nerád sa pozerá na verejné vylievanie vedier špiny. Jeho zaujímajú výsledky. No a Rudolf Huliak v tom všetkom ide úplne opačným smerom.
Preto sa zdá, že má našliapnuté vstúpiť do dejín slovenskej politiky ako ďalší symbol grobianstva, ktorý raketovo vystrelil a potom aj expresne rýchlo zhorel.
Skrátka, huliakovci práve páchajú niečo ako svoje vlastné harakiri. Teda rituálnu samovraždu, pri ktorej si samuraj pred ostatnými najprv smrteľne rozpára brucho, aby mu bola následne – už s asistenciou jeho verného druha – odťatá hlava.