Kto kupuje európsky tovar namiesto Rusov

Sankcie spôsobili, že tovary namiesto priamych obchodných ciest putujú z rúk do rúk cez schránkové spoločnosti v rôznych krajinách sveta, ktoré sa k sankciám nepridali. Väčšinou sa v súvislosti s ich obchádzaním hovorí o Číne či Hongkongu, no nemalú rolu hrajú aj ďalšie menšie krajiny. Práve na ich obchodných dátach sú zmeny tokov tovarov viditeľné najlepšie.

Export tovarov z Európskej únie do Kirgizska vzrástol medzi rokmi 2021 až 2023 približne o tisíc percent. Najväčší vývozný boom zaznamenali stroje a zariadenia týkajúce sa dopravy, ktorých vlani smerovalo do Kirgizska 20-násobne viac ako v roku 2021.

Podobný trend možno sledovať aj na údajoch o obchode Únie s Arménskom, kde sa vývoz tovarov v rovnakom čase strojnásobil, či s Azerbajdžanom, Kazachstanom alebo Gruzínskom, kde sa zhruba zdvojnásobil.

Veľkým reexportným hráčom na trhu je aj turecký obchodník.

Hoci nárast vývozu tovarov z EÚ do krajiny polmesiaca nebol taký drastický (približne o 40 percent) ako napríklad v Kirgizsku, s Tureckom mala Európa podstatne významnejšie obchodné prepojenie už pred vojnou. Zatiaľ čo do ostatných spomenutých krajín smeruje tovar v hodnote niekoľkých miliárd eur, export do Turecka predstavuje viac ako 110 miliárd eur.

Samozrejme, podobne ako v Kirgizsku stojí za rastom vývozu do Turecka takmer výlučne strojárstvo a doprava (z necelých 32 miliárd eur v roku 2021 na bezmála 57 miliárd eur v roku 2023).

Spomedzi európskych krajín možno prstom ukazovať najmä na firmy z Nemecka, ktoré presmerovali tok tovaru do postsovietskych štátov. Týka sa to najmä automobilového sektora, pričom údaje ukazujú, že zvýšený export do týchto krajín v podstate vyvažuje pokles vývozu do Ruska.

To, že obchodnícky duch poráža sankcie na plnej čiare, pritom nevidno len na číslach z Európskej únie. S veľmi podobnými údajmi o vývoze tovarov do Kirgizska, Arménska, Turecka či Gruzínska sa môžeme stretnúť v prípade Spojených štátov, ale aj Južnej Kórey či Japonska.

Hoci to má zanedbateľný vplyv, treba podotknúť, že vyššie uvedené čísla popisujú nárast hodnoty exportu, nie samotný objem. To znamená, že údaje zľahka nafúkol aj rast cien v ostatných dvoch rokoch.

Prestupné stanice

Hoci je znásobenie vývozu do krajín, ktoré majú pomerne blízko k Rusku (či už geograficky, alebo geopoliticky), už na prvý pohľad podozrivé, skeptik by mohol konštatovať, že to jednoznačne nedokazuje, že západný tovar končí v Rusku.

Preto sa treba pozrieť aj na údaje o vývoze tovarov z týchto prestupných krajín do Ruska. Tie prvotné dojmy nevyvracajú, ale potvrdzujú, keďže Kazachstan, Kirgizsko, Arménsko či Turecko evidujú oproti roku 2021 zhruba dvojnásobne vyššie čísla.

Čína je úplne samostatnou kapitolou. Z Číny do Ruska nevzrástol masívne len priamy vývoz, ale do krajiny medveďa smeruje aj obrovská záplava tovaru cez tretie krajiny.

Vplyv na Rusko: tovar je síce drahší, ale špekulanti majú dobrý biznis

Keďže Rusko čelí v prípade priameho dovozu kritických technológií tvrdým obmedzeniam, odhaduje sa, že drvivú väčšinu svojich komponentov získava prostredníctvom tretích krajín cez sieť sprostredkovateľov.

Samozrejme, čím viac sprostredkovateľov sa v dodávateľskom reťazci nachádza, tým väčšia je prirážka pre koncového zákazníka, ktorý nakupuje produkt drahšie. To neplatí len pri kritických technológiách a tovaroch dvojakého využitia, ale pri všetkom ruskom importe, ktorý musí ísť do Ruska pre sankcie okľukou. Je to jeden z faktorov, pre ktoré je v Rusku stále vysoká inflácia na úrovni okolo osem až deväť percent.

Na druhej strane to však vytvorilo príležitosti pre ruských špekulantov a podnikavcov. V Rusku je stále množstvo ľudí, ktorí majú vrecká plné peňazí a sú ochotní vyššiu cenu zaplatiť. Množstvo malých ruských podnikov to motivuje, aby v zahraničí získavali tovar pochádzajúci z krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie, privážali ho do Ruska a predávali ho so slušnou prirážkou.

Obchádzanie sankcií sa tak v Rusku stalo dobrým biznisom.

„Počet malých a stredných podnikov registrovaných v Rusku je historicky najvyšší. Pred vojnou malo Rusko veľký problém. Neinvestovalo dostatočne. Ale od začiatku vojny je najväčším zdrojom investícií obchod a logistika,“ konštatuje Richard Connolly z londýnskeho think tanku RUSI.

Expert na ruskú ekonomiku pripúšťa, že vojna môže byť to najlepšie, čo sa Rusku mohlo stať: „Určite zmenila ekonomickú trajektóriu. Je to najrýchlejší rast za jeden a pol dekády. Samozrejme, veľkou otázkou je, či si to dokáže udržať dlhší čas. Je však možné, že predpovediam bude odolávať aj v budúcnosti.“