Ako rastúce čínske emisie menia klimatickú politiku

Už mnoho rokov nesú najväčšiu historickú zodpovednosť za globálne otepľovanie bohaté krajiny ako Spojené štáty a Európa, ktoré boli poverené úlohou zastaviť to.

Fragment vizualizácie kumulatívnych emisií CO2 USA, EÚ a Číny v komparatívnej perspektíve. Zdroj: Jones et al. (2024), Carbon Brief a I.E.A cez New York Times

Ohromujúci vzostup Číny túto dynamiku mení.

Vizualizácia kumulatívnych emisií CO2 (500 gigaton) medzi rokmi 1850 - 2024, ktoré vyprodukovali USA, EÚ a Čína v komparatívnej perspektíve. Zdroj: Jones et al. (2024), Carbon Brief a I.E.A cez New York Times

Za posledné tri desaťročia Čína postavila viac ako tisíc uhoľných elektrární a jej hospodárstvo vzrástlo viac ako 40-násobne. Stala sa najväčším ročným emitentom skleníkových plynov na svete.

Spojené štáty od 19. storočia vypustili do atmosféry viac celkového znečistenia, ktoré otepľuje planétu, čiastočne preto, že krajina dlhšie spaľuje uhlie, ropu a zemný plyn. Čína ich však rýchlo dobieha.

Vizualizácia kumulatívnych emisií CO2 za rok (10 gigaton) medzi rokmi 1850 - 2024, ktoré vyprodukovali USA, EÚ a Čína v komparatívnej perspektíve. Zdroj: Jones et al. (2024), Carbon Brief a I.E.A cez New York Times

Podľa analýzy, ktorú v utorok zverejnila stránka Carbon Brief zaoberajúca sa výskumom klímy, Čína minulý rok prvýkrát predbehla Európu, ako druhý najväčší historický emitent.

Keď ľudia spaľujú fosílne palivá alebo vyrubujú lesy, vzniknutý oxid uhličitý sa zvyčajne udrží v atmosfére stovky rokov a celý ten čas zohrieva planétu. Preto sa historické emisie často používajú ako meradlo zodpovednosti za globálne otepľovanie.

Čína zasa prisľúbila, že jej emisie dosiahnu vrchol v tomto desaťročí a potom začnú klesať. Krajina inštaluje viac veterných turbín a solárnych panelov ako všetky ostatné krajiny dohromady a je svetovým lídrom v predaji elektrických vozidiel. Podľa analýzy Carbon Brief sa však predpokladá, že aj napriek prechodu Číny na nízkouhlíkovú energiu sa historické emisie krajiny v najbližších rokoch priblížia k emisiám Spojených štátov.

Otázka peňazí

Historická zodpovednosť Číny za klimatické zmeny sa stala hlavným bodom sporu v globálnej klimatickej politike.

Tento týždeň sa diplomati a vedúci predstavitelia takmer 200 krajín zišli na klimatickom samite OSN v azerbajdžanskom Baku, aby diskutovali o tom, ako získať bilióny dolárov, ktoré budú zraniteľné krajiny potrebovať na prechod na čistú energiu a na zvládnutie sucha, vĺn horúčav, povodní a ďalších rizík otepľovania planéty. Jednou z hlavných otázok je, odkiaľ by tieto peniaze mali pochádzať.

Tradičnou odpoveďou je, že bohaté, priemyselne rozvinuté krajiny ako Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Austrália a väčšina západnej Európy by to mali zaplatiť.

Podľa rámca OSN z roku 1992 boli tieto rozvinuté krajiny vyzvané, aby poskytli finančnú pomoc. Krajiny ako Čína, India a Saudská Arábia, ako aj všetky africké krajiny, sú podľa tohto rámca klasifikované ako rozvojové krajiny a nie sú povinné prispieť.

Dnes však mnohé bohaté krajiny tvrdia, že toto rozlišovanie už nemá zmysel. Vedúci predstavitelia Spojených štátov aj Európskej únie vyzvali Čínu, aby v rámci konečnej dohody v Baku poskytla chudobnejším krajinám viac finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy.

"Rozšírenie darcovskej základne je už dlho opodstatnené," povedal minulý týždeň John Podesta, medzinárodný poradca prezidenta Bidena pre klímu. "Z hľadiska ekonomickej štruktúry sveta to nie je rok 1992."

Čína zasa tvrdí, že od roku 2016 už poskytla ostatným rozvojovým krajinám približne 24,5 miliardy dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy. Európski predstavitelia však uviedli, že na Čínu sa nevzťahujú rovnaké požiadavky na transparentnosť, a vyzvali ju, aby formalizovala pomoc, ktorú poskytuje v rámci dohôd OSN. Čína sa k tomu zatiaľ stavia odmietavo.

Čínsky vicepremiér Ting Süe-siang minulý týždeň vo svojom prejave povedal, že základným kameňom globálnych dohôd o klíme je, aby sa bohaté krajiny ujali vedenia v poskytovaní finančnej pomoci.

Ostatní svetoví lídri zároveň kritizovali bohaté krajiny, ako sú Spojené štáty a Európa, že neplnia svoje predchádzajúce sľuby týkajúce sa pomoci v oblasti klímy, a vyzvali ich, aby nepoukazovali na Čínu ako na zámienku pre nečinnosť.

"Nemôžeme naďalej počúvať tie isté sľuby, pretože malé ostrovy trpia absenciou skutočných opatrení zo strany tých, ktorí sú najviac zodpovední za zmenu klímy," povedal premiér Antiguy a Barbudy Gaston Browne.

Iný pohľad na emisie

Celkové emisie nie sú jediným ukazovateľom, ktorý treba zohľadniť v otázkach spravodlivosti. Ďalším ukazovateľom sú emisie na osobu.

Vizualizácia komparatívnych historických emisií skleníkových plynov: celkovo (vľavo - gigatony CO2) a na osobu (vpravo - tony CO2) podľa vybraných štátov v komparatívnej perspektíve so zameraním na Čínu (v červenom). Poznámka: Údaje na obyvateľa sú založené na populácii v roku 2024. Zdroj: Jones et al. (2024), Carbon Brief a I.E.A cez New York Times

Keďže Čína má 1,4 miliardy obyvateľov, jej historické emisie na obyvateľa sú stále nižšie ako v Spojených štátoch, Európskej únii, Japonsku a Kanade.

Hoci India je dnes jedným z najväčších spotrebiteľov fosílnych palív na svete, jej historické emisie na osobu sú relatívne nízke. India je najľudnatejšou krajinou na svete, ale stále je relatívne chudobná a desiatky miliónov ľudí stále nemajú spoľahlivý prístup k elektrickej energii. India tvrdí, že by mala mať čas na to, aby mohla spaľovať viac fosílnych palív, kým sa bude rozvíjať.

Niektoré bohaté krajiny produkujúce ropu a zemný plyn, ako napríklad Saudská Arábia a Katar, majú zároveň neúmerne vysoké emisie na obyvateľa. Americkí a európski lídri navrhli, aby aj tieto krajiny boli vyzvané, aby sa viac podieľali na financovaní opatrení v oblasti klímy.

Od toho, ako sa tieto spory vyriešia, bude závisieť, či sa vyjednávači z takmer 200 krajín v Baku dokážu dohodnúť na novom cieli poskytnúť až 1,3 bilióna dolárov ročne na pomoc v oblasti klímy. Podľa odborníkov nebude ľahké dosiahnuť dohodu na samite, ktorý sa má skončiť v piatok.

Metodika. Údaje o emisiách ekvivalentu oxidu uhličitého od roku 1850 do roku 2023 pochádzajú od Jonesa a kol. (2024); údaje za rok 2024 z Carbon Brief; predpokladané údaje za roky 2025 až 2100 vychádzajú zo "scenára stanovených politík" Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá sleduje opatrenia štátov v oblasti klímy.

Celkové hodnoty Európskej únie boli vypočítané pre súčasných 27 členských krajín. Línie znázorňujú kumulatívne územné emisie CO₂ z fosílnych palív, cementu, využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.