Víťazstvo nás udržalo v druhom koši

Do brány reprezentácie sa po vyše štyroch rokoch vrátil Dominik Greif, ale prácu nemal. Estónci medzi jeho žrde nevystrelili, dvakrát vypálili vedľa a štyrikrát do brániacich hráčov, takže Greif zbieral len prihrávky dozadu.

Na pravej strane obrany zostal Gyombér, podľa Calzonu náš najlepší hráč v zápase v Štokholme, na ľavej Hancko, náš najlepší hráč v Štokholme podľa väčšiny dostupných dát, v strede hrala dvojica Vavro – Obert. 

Dudu nahradil v strede poľa pri Lobotkovi a Bénesovi Matúš Bero, na pravom krídle hral Suslov, na ľavom krídle dostal šancu Tupta a na špici namiesto Strelca Róbert Boženík. Bohužiaľ, útočník Boavisty Porto sa nevie dostať zo Strelcovho čoraz dlhšieho tieňa a zo streleckej nepohody. Naposledy skóroval pred ME 9. júna v Trnave proti Walesu. Odvtedy naskočil za klub a za národný tím do dvadsiatich zápasov a odohral 1 366 minút bez gólu. 

V úvode patril proti Estóncom k najaktívnejším hráčom. Už v úvodnej minúte sme sa dostali dvakrát k ohrozeniu brány: po otváracom signáli po ôsmich sekundách Hancko a po päťdesiatich aj Boženík. Nasledoval príval ďalších útokov, celé mužstvo išlo 10 – 15 minút v dobrom tempe a zrazu akoby uťal. 

Nastal útlm, pribúdali lacné straty lôpt, veľa individuálnych riešení bez vzájomných väzieb, stratil sa nápor, udusila územná prevaha, pribúdali spätné prihrávky, čoraz slabší pohyb a tým pádom aj neefektívny pressing.

Že by si zápas so Švédskom vypýtal fyzickú daň tak ako pred mesiacom, keď sme sa trápili dlhé minúty v Baku proti Azerbajdžanu? Pri piatich zmenách v zostave sa tomu nechce veriť.

To všetko bola voda na mlyn pre pozorných Estóncov, ktorí ani nepotrebovali výraznejšiu kompaktnosť, aby nás mali pri bránení pod kontrolou. Len raz ich oklamal Lobotka, prekonal s loptou na nohe priestor medzi líniami, rozhýbal obranu súpera, našiel Boženíka, ktorý skvelo poslal do čistej šance voľného Bénesa, ale jeho delovka sa len obtrela o Heinovo brvno. 

Strelec mužom zmeny 

Na druhý polčas vybehol do útoku Strelec a s ním na ihrisko trošku iné mužstvo. Hralo oveľa lepšie ako počas väčšiny prvej polovice stretnutia. Stačilo zlepšiť pohyb, zvýšiť rýchlosť akcií a prevaha sa dostavila okamžite.

Pomohlo aj nasadenie mladučkého Lea Sauera. Po hodine hry vystriedal Tuptu. Na ľavom krídle sa pri Haraslínovej neúčasti predstavili v dvoch zápasoch traja hráči – Dávid Ďuriš, Ľubomír Tupta a Sauer. Samozrejme, Estónsko nie je Švédsko, ale Sauer s typickým ťahom na bránu a technickými dispozíciami nesklamal. 

Smoliarom bol László Bénes. V prvom polčase trafil brvno a v 67. minúte pravú žrď. Bola to ukážková akcia, akých sme nemali veľa. Pomohol pri nej aj súper, ktorý sa odhodlal napádať s vyšším počtom hráčov na našej polovici, Suslov však perfektne odkryl voľný priestor pre Bénesa, ktorý potiahol loptu až k estónskej šestnástke a po krátkom zaseknutí vystrelil nechytateľne – ku gólu mu chýbal kúsok. Dočkal sa však David Strelec. 

Nebola to naša kombinácia ani precízna útočná akcia, gól prišiel do dôraznom napádaní, pri ktorom chceli Estónci vyriešiť situáciu inak ako jednoduchým odkopom a poriadne sa popálili. Obranca Michael Schjonning-Larsen nedal presnú prihrávku striedajúcemu Roccovi Sheinovi, lopta sa odrazila k Strelcovi, ktorý parádne z hranice šestnástky zatočil gólovú strelu vysoko ponad brankára Heina pod brvno. Bola to ukážka majstrovskej pohotovosti zakončovateľa. Súper nám prihral na gól vďaka dobre zvládnutej pressingovej situácii. 

Ďalšie šance potvrdiť víťazstvo zahodili Hancko, Vavro, Sauer a v nadstavení v krátkom časovom slede trafil Strelec do nohy brankára po skvelej spolupráci s Gyombérom a striedajúcim Tomášom Rigom, Hancko nasmeroval Vavrov center hlavou do ľavej žrde a tiesnenému Schranzovi sa z dvoch metrov nepodarilo doraziť ďalšiu Hanckovu hlavičku.

Škoda, že sme po góle opäť trošku poľavili, prepustili sme Estóncom zadarmo veľa ofenzívnych metrov, našťastie vpredu boli bezzubí. Iba Shein vystrelil vedľa a pozorný Hancko skvelo zblokoval šancu v druhej minúte nadstavenia, keď lopta prepadla do stredu šestnástky k Alexovi Tammovi. 

Správne smerovanie 

Bohatý rok sme ukončili siedmym víťazstvom v štrnástom zápase. V Lige národov sa nám ani druhýkrát (podobne ako v roku 2022) nepodarilo vyhrať skupinu C-divízie. Šanca na postup do lepšej spoločnosti v B-divízii ešte žije. V piatok sa dozvieme, či súperom v marcovej baráži bude Slovinsko, Írsko, Gruzínsko alebo Island. Nič ľahké nás nečaká. 

Uvidíme, akých protagonistov si zvolí tréner Calzona v ďalšom období. Na jeseň dal v Lige národov šancu 27 hráčom. Do stredu obrany sa tlačí Obert, musíme nájsť nástupcu Pekaríka, v strede poľa je súbor odkázaný na Lobotkov metronóm (ktorý proti Estónsku na 30 minút dobre nahradil v belgickej lige žiariaci Patrik Hrošovský), Bénes v novembrových zápasoch príliš nepresvedčil, v ofenzíve budú mať v plánoch pevné miesto Haraslín a Strelec. 

Na krídla sú kvalitatívne vhodní adepti v 21-tke – Kaprálik a Marcelli. Dostanú šancu v marci? Alebo až na budúci september? V júni zrejme nebudú chýbať na ME do 21 rokov v domácom prostredí, A-mužstvo vtedy odohrá dva prípravné zápasy.

V marci hráme baráž Ligy národov a tým pádom nás čaká len veľmi krátka kvalifikácia MS 2026 s tromi súpermi, proti ktorým sa postavíme v šiestich stretnutiach v septembri, októbri a novembri 2025.

Mužstvo v tomto roku podrástlo. Potešilo odvážnou hernou tvárou, snahou držať sa futbalovej moderny, nezaliezať, ale hrať, proti slabším ukázať vyššiu triedu a silným konkurovať. Slabším chvíľam sa určite nevyhlo, ale neprevažovali. Národný tím nesklamal. Skorá jar a budúca jeseň ukážu, či má na vyššie méty!