Európa, kde zajtra znamená včera a jedna utópia strieda druhú

Fráza z titulku je však dvojsečná a ľahko sa prevráti: tam, kde zajtra budú mať to, čo inde mali včera, ak vôbec. To zodpovedalo realite Sovietskeho zväzu oveľa viac. Veľká ríša na východe bola vždy trochu oneskorená, čo, musíme spravodlivo konštatovať, malo svoj pôvod už v storočiach feudalizmu. Ale snaha červených vládcov o „dohnanie a predohnanie“ vtedajšieho Západu rovnako zadrhávala.

Rozvoj ťažkého priemyslu im šiel, Stalin a oceľ patria predsa k sebe, ale konzumný tovar, elektronika a ďalšie „mäkšie“ odbory pokrivkávali. Koho zaujíma, či má sovietska žena elegantné lodičky? Jednoduchý ľud si vždy vystačil s kapcami.

História sa nikdy neopakuje doslova, ale má tendenciu sa „rýmovať“ – ​​a tentoraz sa „rýmuje“ so situáciou u nás v Európe. Už nejaký čas si dávame kolektívne záväzky, ako doženieme a predbehneme Ameriku, ale ekonomická priepasť medzi nami a nimi rastie. Ešte nie je taká veľká, ako bola medzi Sovietskym zväzom a vtedajším Západom, ale povedzme, že ďalších dvadsať rokov rásť bude. Aj dôvody sú rovnaké.

Namiesto utopického komunizmu sa EÚ snaží budovať rovnako utopickú zeleno-inkluzívnu spoločnosť, ktorá obalí tvrdé hrany kapitalizmu hrubou vrstvou bublinkovej fólie. Lenže človek obalený bublinkovou fóliou sa nemôže veľmi hýbať, je mu horúco aj v momente, keď len leží na posteli.

To isté platí o ekonomikách. Obaľte kapitalizmus dostatkom bublinkovej fólie, a výsledkom bude stagnácia, pretože príliš veľa energie sa rozptyľuje do hlúpych úkonov typu vyplňovania „lajstier“.

Elona Muska pozná každý. Jeho pravú ruku vo firme SpaceX, Gwynne Shotwellovú, len málokto. Pritom je to jedna z najvplyvnejších žien na svete – a rozhodne sa na svoju pozíciu nedostala pomocou nejakých kvót. Tento druh živého príkladu nie je príliš vhodný pre inštitucionálne feministky z univerzít – preto o nej veľmi nevieme, aj keď je to osoba číslo 2 vo firme, ktorej trhová hodnota je napríklad porovnateľná s ročným HDP celej Českej republiky.

Raketoví fanúšikovia však starostlivo počúvajú, čo Shotwellová povie, pretože na rozdiel od svojho šéfa má realistickejší odhad na termíny aj na peniaze. Na jej informácie sa skrátka väčšinou dá spoľahnúť viac.

Pri nedávnom vystúpení na jednej vesmírnej konferencii Shotwellová uviedla, že očakáva, že hlavným finančným ťahúňom SpaceX sa stane znovupoužiteľná raketa Starship, hoci väčšinou sa skôr odhaduje, že by to mal byť globálny vesmírny internet Starlink. Zhruba o šesť až osem rokov by tiež malo dôjsť k ukončeniu prevádzky existujúcich rakiet Falcon 9, ktoré sú znovupoužiteľné len čiastočne, ale aj tak sú momentálne hlavným „motorom“ amerického vesmírneho priemyslu. Tento rok majú letieť do vesmíru celkom stokrát, teda zhruba dvakrát týždenne. Oproti Starshipu sú už však zastarané.

U nich zajtra, u nás včera… Pretože Európa ešte ani nič ako Falcon 9 nemá a bol by menší zázrak, keby v roku 2030 dosiahla aspoň tam. Arianespace je klasický európsky štátny moloch, „festovne“ uviaznutý vo svojej slávnej minulosti, keď bolo úplne samozrejmé, že rakety sú na jedno použitie.

Pritom v USA už nepôsobí iba SpaceX, rastú tam aj ďalšie konkurenčné firmy. Bezosov Blue Origin sa po výmene generálneho riaditeľa prebral z letargie a dotiahol projekt rakety New Glenn k prvému pokusnému letu. Čo bude z kŕdľa menších firiem ako Rocket Lab, ešte len uvidíme, ale bolo by divné, keby neuspela aspoň jedna.

Opustili sme socializmus – a on sa k nám vrátil zo Západu. Je trochu inteligentnejší, takže na rozdiel od Sovietskeho zväzu minulosti neuvidíme v uliciach rady na vajíčka a na mäso (s dostatočnou uhlíkovou daňou si ich možno beztak nebudeme môcť dovoliť). Ale to technologické zaostávanie vyzerá veľmi podobne ako vtedy. Pre občana východného bloku bol kedysi magnetofón drahý luxus. Čo bude drahým luxusom pre občana EÚ o desať rokov? Uvidíme.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.