„Chceli sme z Ukrajiny americký protektorát, no nechceli sme ju chrániť“

Tému „tisíc dní vojny“ vybavili Ukrajinci rázne. Podľa agentúrnych správ vypálili šesť amerických rakiet ATACMS na územie Ruska – na muničný sklad v Brianskej oblasti. Mala to byť demonštrácia sily Ukrajiny a jej amerického spojenca. Ako vopred avizoval ukrajinský prezident Zelenskyj, slová sú vraj zbytočné, rakety prehovoria samy za seba…

Prehovorili. No zrejme bez očakávaných vojenských výsledkov. Rusi hlásia, že päť amerických rakiet zostrelili, šiestu poškodili a požiar pri muničnom sklade zvládli.

Je to tak, ako už v septembri varovali americkí vojenskí experti: obmedzené raketové útoky na Rusko nemôžu prekresliť pomery síl a zastaviť ruský postup na fronte. A masívne raketové útoky na Ruskú federáciu si Spojené štáty nemôžu dovoliť. Riskovali by priveľa…

Takže, Ukrajina spolu so Spojenými štátmi podnikli menší raketový tweet. Nebol to ničivý útok, ale skôr provokácia. Rusko bude pod tlakom, aby reagovalo. Tvrdo. A aby sa vojnová špirála nanovo a nadlho roztočila ešte pred nástupom Trumpa.

Príkaz vyzerá jasne: vojna má pokračovať zrýchleným tempom. Bez ohľadu na to, že Ukrajine neprináša výsledky, ale ďalšie straty. A bez ohľadu na to, čo sľuboval Trump. Víťaz volieb.

Bojové zámery Bidenovej vlády však zrejme narazia (ak sa nestane nič mimoriadne). A narazia nielen na nového amerického prezidenta, ktorý chce z vojny vycúvať. Únavu a snahu korigovať kurz, ktorý neviedol k sľubovaným cieľom, cítiť aj na druhej strane – priamo v tábore amerických progresívcov. Aj tam rastie váha tých, ktorí sa chcú posunúť od tupého aktivizmu viac k realizmu.

Realita po desiatich rokoch vojny nepustí. Vyzerá čoraz jasnejšie:

– nikto nepríde zachraňovať Ukrajinu, treba hovoriť o urovnaní konfliktu

– nie sú to porazenecké slová, ale realistické

– vojnu na Ukrajine treba priznať ako proxy vojnu, ktorú v zastúpení Ukrajiny vedú Spojené štáty proti Rusku – s cieľom oslabovať nepriateľa bez priameho zapojenia do bojov

– nielen Rusko, ale aj Spojené štáty desaťročia zneužívali ukrajinskú rozpoltenosť na podkopanie súperov a na získanie regionálneho vplyvu, spravidla na úkor bežných ukrajinských ľudí

– Spojené štáty sústavne sľubovali Ukrajine viac, ako boli ochotné dodať

– Američania a Západ chcú, aby Ukrajina fungovala ako protektorát, no odmietajú ju chrániť (protect)

– je to ohavná stratégia: takticky obhájiteľná, no morálne trestuhodná

– keďže Spojené štáty sa nechystajú zachraňovať Ukrajinu, potrebujeme Trumpa, drzého a bez škrupúľ, ktorý to konečne nahlas prizná a bude podľa toho konať.

Sú to kruté slová, ale pravdivé. A neprišli s nimi trumpovci, ale New York Times. Výstižný je už titulok článku: Trump môže urýchliť to, čo je na Ukrajine neodvratné.

Komentár New York Tmes – ikony západných progresívcov a globalistov – udrel na podstatu veci. Na spoluzodpovednosť Západu za krutý osud Ukrajincov. A na to, že Trump by mohol urobiť to, čo oni nedokázali: povedať Ukrajincom pravdu. Pravdu o tom, že Ukrajina skončila ako protektorát bez ochrany.

Práve v tom je jadro problému západnej „ukrajinskej politiky“. Štáty, ktoré pristúpia na pozíciu protektorátu, sa vzdávajú suverenity, plnia úlohy spojencov – a výmenou za to majú zaručenú ochranu a bezpečnosť. To však nebol a nie je prípad Ukrajiny. Tá po roku 2014 pristúpila na protektorátne povinnosti, na tvrdo prozápadný a protiruský kurz (riskantný a výbušný), no bez záruk a výhod.

Dnes to priznáva časť amerických médií. Je to dobrá správa. Každý systém a každá politika funguje len dovtedy, kým je schopná opravovať svoje chyby. Ak to nevie, zrúti sa. Špeciálne a stonásobne to platí o vojenskej politike, ktorá vedie k zabíjaniu stoviek tisíc ľudí.

Mimochodom, už skôr to pochopili aj niektorí Ukrajinci. Vrátane tých, ktorí boli oddaní Zelenskému. Jedným z tých bystrejších je Arestovyč, ktorý v roku 2019 veľmi presne predpovedal vojnu Ruska proti Ukrajine.

Arestovyč ešte ako prominentná postava v Zelenského tíme predpovedal, že politika rozširovania NATO a vytláčania ruských menšín z Donbasu nutne povedie k zrážke s Ruskom. Hovoril o priamej vojenskej zrážke, ktorá príde ešte pred bojmi Ukrajiny o Krym a prisľúbeným rozšírením NATO (plány boli spísané v americko-ukrajinskej vojenskej dohode z novembra 2021).

Zároveň tvrdil, že aj Ukrajina, aj Západ sú na krajný scenár pripravení. Ukrajina bola roky masívne vyzbrojovaná krajinami NATO a popri tom rátala s vojenskou pomocou Západu, ktorá by Rusko zastavila.

Keď sa po februári 2022 Západ obmedzil na dodávky šekov a zbraní a Ukrajina začala strácať jedno územie za druhým, Arestovyč pochopil, že táto línia je vlastne protiukrajinská. Yes, oslabuje síce Rusko, no ešte viac ničí Ukrajinu.

A ak sa dokoná, Ukrajina bude stratená.

Výsledok: Arestovyč musel minulý rok v tíme Zelenského a Jermaka skončiť. Aby nekazil bojovú morálku, ktorá bola živená zvučnými, ale dutými riekankami o víťazstve Ukrajiny, dobytí Krymu a následnom vstupe do NATO.

Odvtedy Arestovyč ešte viac pritvrdil. Nahlas hovorí, že Briti a Američania Ukrajinu podviedli, keď blokovali mierové rokovania z marca 2022 a sľubovali, že Ukrajina dostane toľko vojenskej pomoci, koľko bude potrebné na jej víťazstvo…

Východisko pre budúcnosť Ukrajiny nevidí v stupňovaní vojny a vykrvácaní národa, ale v dohodách s Ruskom. Aj v takých dohodách, ktoré sa nebudú páčiť provojnovým kruhom na Západe.

Samozrejme, také niečo asi nebude možné so Zelenského tímom vo vedení Ukrajiny. Podobne ako radikálny americký obrat nebol schodný s Bidenom a Harrisovou.

Aj Ukrajinci budú skôr či neskôr potrebovať svojho „Trumpa“, ktorý prestane papagájovať hlúpe vojnové poučky. A opováži sa hlásať to, čo dlho nebolo počuť: Ukrajina na prvom mieste.

Nie, vážení, odpálenie amerických rakiet na Rusko nemalo zachraňovať Ukrajinu (efekt môže byť skôr opačný). Bol to len ďalší pokus zachrániť krk Zelenského. A krivé tváre jeho vojnových sponzorov.