Príkaz vyzerá jasne: vojna má pokračovať zrýchleným tempom. Bez ohľadu na to, že Ukrajine neprináša výsledky, ale ďalšie straty. A bez ohľadu na to, čo sľuboval Trump. Víťaz volieb.

Bojové zámery Bidenovej vlády však zrejme narazia (ak sa nestane nič mimoriadne). A narazia nielen na nového amerického prezidenta, ktorý chce z vojny vycúvať. Únavu a snahu korigovať kurz, ktorý neviedol k sľubovaným cieľom, cítiť aj na druhej strane – priamo v tábore amerických progresívcov. Aj tam rastie váha tých, ktorí sa chcú posunúť od tupého aktivizmu viac k realizmu.

Realita po desiatich rokoch vojny nepustí. Vyzerá čoraz jasnejšie:

– nikto nepríde zachraňovať Ukrajinu, treba hovoriť o urovnaní konfliktu

– nie sú to porazenecké slová, ale realistické

– vojnu na Ukrajine treba priznať ako proxy vojnu, ktorú v zastúpení Ukrajiny vedú Spojené štáty proti Rusku – s cieľom oslabovať nepriateľa bez priameho zapojenia do bojov

– nielen Rusko, ale aj Spojené štáty desaťročia zneužívali ukrajinskú rozpoltenosť na podkopanie súperov a na získanie regionálneho vplyvu, spravidla na úkor bežných ukrajinských ľudí

– Spojené štáty sústavne sľubovali Ukrajine viac, ako boli ochotné dodať

– Američania a Západ chcú, aby Ukrajina fungovala ako protektorát, no odmietajú ju chrániť (protect)

– je to ohavná stratégia: takticky obhájiteľná, no morálne trestuhodná

– keďže Spojené štáty sa nechystajú zachraňovať Ukrajinu, potrebujeme Trumpa, drzého a bez škrupúľ, ktorý to konečne nahlas prizná a bude podľa toho konať.

Sú to kruté slová, ale pravdivé. A neprišli s nimi trumpovci, ale New York Times. Výstižný je už titulok článku: Trump môže urýchliť to, čo je na Ukrajine neodvratné.

Komentár New York Tmes – ikony západných progresívcov a globalistov – udrel na podstatu veci. Na spoluzodpovednosť Západu za krutý osud Ukrajincov. A na to, že Trump by mohol urobiť to, čo oni nedokázali: povedať Ukrajincom pravdu. Pravdu o tom, že Ukrajina skončila ako protektorát bez ochrany.

Práve v tom je jadro problému západnej „ukrajinskej politiky“. Štáty, ktoré pristúpia na pozíciu protektorátu, sa vzdávajú suverenity, plnia úlohy spojencov – a výmenou za to majú zaručenú ochranu a bezpečnosť. To však nebol a nie je prípad Ukrajiny. Tá po roku 2014 pristúpila na protektorátne povinnosti, na tvrdo prozápadný a protiruský kurz (riskantný a výbušný), no bez záruk a výhod.

Dnes to priznáva časť amerických médií. Je to dobrá správa. Každý systém a každá politika funguje len dovtedy, kým je schopná opravovať svoje chyby. Ak to nevie, zrúti sa. Špeciálne a stonásobne to platí o vojenskej politike, ktorá vedie k zabíjaniu stoviek tisíc ľudí.

Mimochodom, už skôr to pochopili aj niektorí Ukrajinci. Vrátane tých, ktorí boli oddaní Zelenskému. Jedným z tých bystrejších je Arestovyč, ktorý v roku 2019 veľmi presne predpovedal vojnu Ruska proti Ukrajine.

Arestovyč ešte ako prominentná postava v Zelenského tíme predpovedal, že politika rozširovania NATO a vytláčania ruských menšín z Donbasu nutne povedie k zrážke s Ruskom. Hovoril o priamej vojenskej zrážke, ktorá príde ešte pred bojmi Ukrajiny o Krym a prisľúbeným rozšírením NATO (plány boli spísané v americko-ukrajinskej vojenskej dohode z novembra 2021).

Zároveň tvrdil, že aj Ukrajina, aj Západ sú na krajný scenár pripravení. Ukrajina bola roky masívne vyzbrojovaná krajinami NATO a popri tom rátala s vojenskou pomocou Západu, ktorá by Rusko zastavila.

Keď sa po februári 2022 Západ obmedzil na dodávky šekov a zbraní a Ukrajina začala strácať jedno územie za druhým, Arestovyč pochopil, že táto línia je vlastne protiukrajinská. Yes, oslabuje síce Rusko, no ešte viac ničí Ukrajinu.

A ak sa dokoná, Ukrajina bude stratená.

Výsledok: Arestovyč musel minulý rok v tíme Zelenského a Jermaka skončiť. Aby nekazil bojovú morálku, ktorá bola živená zvučnými, ale dutými riekankami o víťazstve Ukrajiny, dobytí Krymu a následnom vstupe do NATO.

Odvtedy Arestovyč ešte viac pritvrdil. Nahlas hovorí, že Briti a Američania Ukrajinu podviedli, keď blokovali mierové rokovania z marca 2022 a sľubovali, že Ukrajina dostane toľko vojenskej pomoci, koľko bude potrebné na jej víťazstvo…

Východisko pre budúcnosť Ukrajiny nevidí v stupňovaní vojny a vykrvácaní národa, ale v dohodách s Ruskom. Aj v takých dohodách, ktoré sa nebudú páčiť provojnovým kruhom na Západe.

Samozrejme, také niečo asi nebude možné so Zelenského tímom vo vedení Ukrajiny. Podobne ako radikálny americký obrat nebol schodný s Bidenom a Harrisovou.

Aj Ukrajinci budú skôr či neskôr potrebovať svojho „Trumpa“, ktorý prestane papagájovať hlúpe vojnové poučky. A opováži sa hlásať to, čo dlho nebolo počuť: Ukrajina na prvom mieste.

Nie, vážení, odpálenie amerických rakiet na Rusko nemalo zachraňovať Ukrajinu (efekt môže byť skôr opačný). Bol to len ďalší pokus zachrániť krk Zelenského. A krivé tváre jeho vojnových sponzorov.