Slovenky prehrali až vo finále s Talianskom. Po letnej olympijskej jazde Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá na parížskej antuke siahala na medailu a prerazila pod piatimi kruhmi do semifinále, mali naše tenistky nakročené k senzácii v najprestížnejšej tímovej súťaži.
Od Talianska k Taliansku
V apríli 2023 vypadli v Billie Jean King Cupe v dramatickom domácom zápase s Taliankami. Prehrávali v ňom 0:2, v singloch sa im podarilo vďaka výhram Schmiedlovej nad Paoliniovou a Hrunčákovej nad Trevisanovou vyrovnať na 2:2 a od víťazného tretieho bodu boli iba krôčik.
Viktória Hrunčáková s Terezou Mihalíkovou viedli nad dvojicou Cocciarettová – Trevisanová v treťom sete 5:3, od rozhodujúceho bodu ich delili dva fiftíny. Prehrali 5:7, šanca na finálový turnaj sa pominula.
Vlani v novembri si Slovenky poradili v baráži o zotrvanie v elitnej skupine s Argentínou 3:1 a v tomto roku v prvom kole nedali šancu Slovinsku (4:0). Do Španielska cestovali na finálový turnaj v pozícii odpisovaného tímu.
Ani v jednom z 12 družstiev neboli do dvojhier zaradené rankingovo tak nízko postavené hráčky ako Renáta Jamrichová (375. miesto) a Viktória Hrunčáková (241.). Sám tréner Matej Lipták hovoril o tom, že "nemáme žiadne očakávania". Pripravil však družstvo, ktorého členky boli napriek papierovým prognózam schopné konkurovať vo dvojhrách i vo štvorhre.
Postup do finále cez USA (2:1), Austráliu (2:0) a Veľkú Britániu (2:1) fantastickým úspechom, jedným z historických pre slovenský tenis. Američanky síce nehrali v Malage v najsilnejšej zostave, chýbala im Coco Gauffová, ale patria medzi najtradičnejšie tímy súťaže. Austrálčanky boli nasadené ako číslo štyri a Britky vyradili v štvrťfinále obhajkyne trofeje z Kanady.
Formát záverečného turnaja sa zmenil pred ročníkom 2020, ktorý sa napokon pre pandémiu neodohral, a tak jeho premiéra prišla v Prahe 2021. Podobne ako o rok neskôr v Glasgowe a vlani v Seville sa hralo v štyroch trojčlenných skupinách, ktorých víťazi postupovali do semifinále. V tomto roku sa už hralo vo vyraďovacích kolách, pričom štyri najvyššie nasadené tímy postúpili priamo do štvrťfinále
Veľkou oporou nášho tímu sa stala Rebecca Šramková. V Malage zužitkovala životnú formu. Práve vo Fed Cupe (bývalý názov BJKC) prvýkrát naplno zažiarila – pred siedmimi rokmi rozhodla o víťazstve nad Taliankami na ich pôde vo Forli.
V kariére prekonala zvláštne sínusoidy, až ju skvelé výsledky vyniesli počas tejto jesene na 43. miesto svetového rebríčka. V thajskom Hua Hin dosiahla prvý titul v kariére na okruhu WTA, pridala finálové účasti v Monastire a začiatkom novembra v čínskom Ťiu-ťiangu. Na BJKC zdolala Američanku Danielle Collinsovú (6:4, 7:5), sfúkla Austrálčanku Ajlu Tomljanovičovú (6:1, 6:2) a v semifinále otočila súboj s Britkou Katie Boulterovou (2:6, 6:4, 6:4).
Dvakrát rozhodli o víťazstve Slovenska vo štvorhre Viktória Hrunčáková s Terezou Mihalíkovou. Poznajú sa veľmi dobre, prešli spoločne rôznymi vekovými kategóriami. V Malage zvládli najtesnejší deblový zápas turnaja: Američanky Kruegerovú s Townsendovou zdolali v super-tie-breaku 10:8. V semifinále nedali šancu Britkám Watsonovej a Nichollsovej (6:2, 6:2).
Na jar by akiste všetci brali, tak ako v rokoch 2021 a 2022, aspoň postup na finálový turnaj. Teraz sa na ňom zrodil obrovský úspech.
Šramková nestačila súperke
Dvadsaťdva rokov po triumfe vo Fed Cupe hralo Slovensko vo finále. Talianky v ňom mali navrch. Základ úspechu položila Lucia Bronzettiová. Proti Hrunčákovej výborne začala, v prvom sete prerazila trikrát Viktóriin servis (6:2), ale v druhom jej prestal fungovať dovtedy dominujúci forhend. Hrunčáková zrazu vedela zatlačiť, séria víťazných úderov a zlepšený servis jej priniesli náskok 4:2 a pri vlastnom podaní stav 40:15!
Akurát vo chvíli, keď bolo vyrovnanie na dosah, sa zápas zlomil. Naša hráčka získala z ďalších 17 fiftínov len dva. Bronzettiová hrala znovu odhodlane, agresívne a dokončila vlastný rozprávkový príbeh. V BJKC debutovala až v Malage a vyhrala oba zápasy: v semifinále s Poľkou Magdou Linetteovou a aj vo finále s Hrunčákovou! Dlhoročná kapitánka Tathiana Garbinová zariskovala a nečakaná stávka jej vyšla.
Rebecca Šramková bola proti talianskej jednotke Jasmine Paoliniovej v ťažkej pozícii. Paoliniová bola s Poľkou Igou Swiatekovou jedinou hráčkou z prvej desiatky svetového rebríčka na finálovom turnaji. Ich tesný vzájomný zápas v semifinále vyhrala Swiateková. Toskánska rodáčka bola vo finále nezastaviteľná. Korunovala skvelý rok, v ktorom hrala vo finále dvoch grandslamových turnajov (Roland Garros, Wimbledon), získala jeden singlový a štyri deblové tituly vrátane olympijského zlata po boku veteránky Sary Erraniovej. V závere sezóny je nominovaná na ocenenie najlepšej svetovej hráčky v singlovom aj deblovom hodnotení, pričom v oboch rebríčkoch je na štvrtej pozícii!
Proti Šramkovej hrala s tradičnou vervou. Je úžasné sledovať, aké nasadenie ponúka pri nižšej postave po celom dvorci. Rebecca nenašla fyzickú a ani úderovú zbraň na prekonanie súperky, vyrovnaný priebeh držala len do stavu 2:2, potom uhrala už len jeden gem, prestala si veriť. Prejavila sa určite aj únava z ťažkého semifinálového duelu s Boulterovou. Paoliniovej odolávala necelých 70 minút.
Azúrový tenisový rok
Taliansko vyhralo cennú ženskú trofej piatykrát, dočkalo sa po 11-ročnej pauze. Sara Erraniová bola pri triumfe v roku 2013, vo finále sa na dvorec nedostala. Pre trénerku Garbinovú bola s Paoliniovou akousi víťaznou poistkou: olympijské šampiónky z Paríža rozhodli vo štvorhre predchádzajúce súboje s Japonskom (proti Aojamovej s Hozumiovou) i Poľskom (proti Swiatekovej s Kawovou).
Taliansko prežíva éru ako nikdy predtým. Bol to azúrový rok tenisu, veď Jannik Sinner sa stal svetovou jednotkou, vyhral dva grandslamy i Turnaj majstrov a v Malage sa pokúsi vyhrať s Talianskom finálový turnaj Davisovho pohára. Paoliniovej úspechy sú tiež obrovské.
Náš tenis má skromnejšie výsledky. V tomto roku však so ženskými protagonistkami po dlhšom čase pookrial. „Až po niekoľkých dňoch si dievčatá naplno uvedomia, aký skvelý úspech dosiahli. Urobili skvelé meno Slovensku a do budúcnosti máme na čom stavať,“ povedal kapitán tímu Matej Lipták.
Zlepšenie Rebeky Šramkovej v 28 rokoch je pozoruhodné. Anna Karolína Schmiedlová mala skvelú olympiádu. Viktória Hrunčáková si drží v BJKC vynikajúcu bilanciu: z 18 zápasov vyhrala trinásť! Renáta Jamrichová dosiahla juniorské tituly na Australian Open a vo Wimbledone, na Roland Garros pridala víťazstvo vo štvorhre. Kométou je len 16-ročná Mia Pohánková, ktorá sa ešte v BJCK nepredstavila. Perspektíva tu je.
Úspech z Malagy 2024 môže byť odrazovým mostíkom do pekného tenisového obdobia.