Nová metóda odstránenia vrakunskej skládky nemusí vyjsť, tvrdia sanačné spoločnosti

Rezort životného prostredia v ostatných dňoch odprezentoval svoj nový návrh riešenia na zneškodnenie skládky ako najvhodnejší, najšetrnejší a najbezpečnejší k ľuďom a k životnému prostrediu. 

Odborníci na zneškodňovanie environmentálnych záťaží z Asociácie Envisan však poskytli pre Štandard detailnejšie vysvetlenie, čo všetko v materiáli a návrhu na nový spôsob likvidácie skládky vo Vrakuni chýba.

V skládke bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) sú už viac ako 50 rokov pod zemou zakopané sudy s nebezpečným odpadom, ktorého súčasťou sú toxické látky.

Tie za dlhé obdobie, keď sa so skládkou nič nerobilo, zamorili horninové prostredie a podzemnú vodu. Každým rokom sa kontaminačný mrak šíri zhruba 200 metrov smerom na Žitný ostrov, našu najväčšiu zásobáreň pitnej vody.

Ľudia v dotknutých oblastiach majú už vyše 20 rokov zákaz konzumovať kontaminovanú vodu zo studní. Nebezpečné je pre nich aj polievanie plodín a trávnikov touto vodou či jej používanie do bazénov.

Na to, aby sa uvedená environmentálna záťaž konečne nadobro vyriešila, je potrebné zlikvidovať nielen zdroj znečisťovania, to znamená uložený odpad, ale aj sanovať znečistené horninové prostredie a kontaminované podzemné vody. Vládny materiál však mnohé z týchto vecí nespomína.

Štandard navštívil Asociáciu Envisan, ktorá združuje sanačné spoločnosti s dlhoročnými skúsenosťami v zneškodňovaní environmentálnych záťaží. Ako sa od predsedu združenia Igora Polčana a jeho kolegov dozvedáme, sú radi a vítajú, že terajšie Ministerstvo životného prostredia SR má snahu konkrétne ekologické bremeno riešiť.

Zároveň však majú k novozvolenej metóde termickej desorpcie isté dôležité otázky a návrhy, ktoré by podľa nich mal rezort brať do úvahy prv, než touto technikou začne sanovať, aby sa tak predišlo zbytočnému plytvaniu peňazí na niečo, čo v konečnom dôsledku nemusí skončiť úspechom.

„Upozorňujeme, že bez vypracovania komplexného projektu sanácie, ktorý bude obsahovať kombináciu sanačných metód, hlavne vo vzťahu k podzemnej vode a uloženým odpadom a bude zahŕňať všetky aspekty danej lokality, táto nová metóda nemusí vyjsť,” zhodujú sa oslovení odborníci z asociácie.

Čo nastane, keď sa skládka otvorí

Podľa doterajších prieskumov a výpočtov je množstvo odpadu a kontaminovanej zeminy v skládke bývalých CHZJD zhruba 350-tisíc kubických metrov. Nebezpečné látky sú hlavne karcinogénne pesticídy, herbicídy, tetrachloretén, trichlóretén, prometrín, arzén, vinylchlorid, kyselina sírová a polypropylenové vlákna.

Pri likvidácii skládky bude nutné dostať sa k samotnému odpadu a to znamená odkopať kryciu vrstvu miesta uloženia a otvoriť ho. Samotným otvorením telesa skládky dôjde k úniku chemikálií do ovzdušia. 

Nikto však nateraz nevie s určitosťou povedať, čo všetko obyvateľom alebo životnému prostrediu hrozí. Dôležitá bude ochrana obyvateľstva a sanačných pracovníkov pred akýmikoľvek negatívnymi vplyvmi a zabezpečenie ochrany podzemnej vody pred ďalším šírením kontaminácie.

[link url =https://standard.sk/798321/toxicka-skladka-vo-vrakuni-ma-za-nasledok-zakaz-pitia-vody-jej-riesenie-je-v-nedohladne]

Igor Polčan prízvukuje, že ak sa má zachovať bezpečnosť a zdravie ľudí, bude nutné, aby pracovníci na skládke pracovali v špeciálnych skafandroch a maskách.

Na otázku, na akú vzdialenosť dokáže únik chemikálií do ovzdušia ohroziť obyvateľstvo, reaguje: „To ťažko konkretizovať, keďže podobný ‚experiment‘ nebol ešte zrealizovaný, ale pre porovnanie intenzity môžeme povedať, že už pri vrtných prácach pri geologickom prieskume v tejto lokalite, sa z vrtných jadier šíril intenzívny štipľavý zápach do vzdialenosti niekoľko desiatok metrov.”

„Keď sme vzorky s odpadom v debničkách otvorili kvôli dokumentácii, tak smrdel celý areál. Štípali nás oči. Rinuli sa nám slzy,“ vravia odborníci.

Žitný ostrov je to najvzácnejšie, čo tu máme

Okrem toho je veľmi dôležité, aby otvorená časť skládky bola zabezpečená ochranným podtlakovým stanom alebo podobnými ochrannými opatreniami, vzhľadom na to, že na mieste bude prebiehať aj spaľovanie vzdušnín, ktoré vzniknú pri tvorbe podtlaku.

Keďže sa strojmi ako bager bude vyberať nebezpečný odpad, ktorý obsahuje okrem iného aj toxické chemické látky v sudoch, polypropylenové vlákna, neutralizačné kaly a iné, tieto pri manipulácii budú prenikať do podložia. Na skládke tým pádom príde k urýchleniu procesov vylúhovania toxických látok do podzemnej vody.

Pre jednoduchšie objasnenie odborníci zo spoločnosti Envisan pre redakciu uvádzajú, že je to ako usadenina kávy v šálke (kontaminant), ktorá sa postupne a pomaly do vody lúhuje. Ale keď sa káva opäť premieša lyžičkou (v tomto prípade bagrom), tak sa usadenina rozvíri a celý proces lúhovania sa zintenzívni. V dôsledku toho príde k väčšiemu a silnejšiemu zamoreniu podzemnej vody.

[link url =https://standard.sk/810780/envirorezort-riesi-vrakunsku-skladku-ake-rizika-ma-jej-odstranovanie-pre-obyvatelov]

Podľa Polčana je preto, aby neprišlo k mobilizácii znečistenia a k ešte väčšiemu šíreniu znečisťujúcich látok, nesmierne dôležité miesto pred „otvorením“ zabezpečiť nepriepustnou tesniacou stenou. „Buď okolo celej skládky alebo postupne po kazetách na miestach odťažby tak, aby sa zamedzilo prúdeniu kontaminovanej vody zo skládky,” dodáva.

„To je to najdôležitejšie, čo nám chýba v návrhu riešenia, takáto ochrana životného prostredia,” zaznejú doplňujúce slová od odborníkov z asociácie.

Termická desorpcia neodstráni všetko

Termická desorpcia je na Slovensku nový spôsob sanácie, ktorý vláda označila za najvhodnejší. Väčšina obyvateľov mestskej časti Vrakuňa sa pýta, ako by si mal bežný človek vysvetliť, čo sa asi bude na mieste s vyše 400 druhmi toxických látok diať.

Podľa dostupných materiálov by v priestore skládky malo byť vybudované zariadenie, ktoré vie zahrievaním pri veľmi vysokých teplotách oddeliť od pôdy toxické látky a ďalej ich v plynnej forme zneškodniť.

Igor Polčan túto informáciu potvrdzuje: „Áno, termická desorpcia dokáže oddeliť kontaminanty zo znečisteného ‚materiálu‘, ktorým môže byť horninové prostredie, pôda, kal či sediment.”

Ako sa ale ďalej dozvedáme, na samotný primárny odpad, ktorým sú práve sudy s nebezpečnými chemickými látkami, na polypropylénové vlákna či na kontaminovanú podzemnú vodu sa uvedená metóda vôbec nehodí. Ako špecialista uvádza, kontaminačný mrak znečistených podzemných vôd technológia termickej desorpcie nerieši vôbec.

S podzemnou vodou sa nikto v materiáli nezaoberá

Vyvstáva tu teda otázka, na ktorú vládny materiál neodpovedá, a to, ako sa vyčistia milióny kubíkov vody v podzemí, aby neprichádzalo k ďalšiemu ohrozovaniu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove.

Z výsledkov odborníkov vyplýva, že na skládke bolo identifikovaných 443 rôznych chemických látok a v podzemnej vode viac ako 900. 

„Každá táto látka sa z vody zneškodňuje spravidla iným procesom. Z hľadiska kontaminantov, ktoré sú tam zastúpené, a ich koncentrácií sa musí nastaviť sanačná technológia tak, aby to vo výsledku bolo vyčistené. Čiže inak sa musia likvidovať ropné látky, inak PCB látky a podobne,” spresňuje Polčan.

Vládny materiál úprave podzemných vôd venuje len jednu vetu: „Okrem úplného odstránenia, respektíve eliminácie uloženého chemického odpadu, je nevyhnutné uvažovať aj o určitom spôsobe sanácie podzemnej vody minimálne v blízkom okolí skládky, jej čerpaním a následným čistením rôznymi technologickými postupmi v závislosti od charakteru jej kontaminácie.”

Fiasku sa dá predísť pilotnou skúškou

Z informácií, ktoré nám Asociácia Envisan sprostredkováva, sa dozvedáme, že pri sanácii lokalít podobných vrakunskej skládke sa spravidla najskôr realizuje pilotná skúška navrhovanej sanačnej technológie.

Tá umožňuje v reálnom prostredí otestovať účinnosť navrhovanej metódy a definovať podmienky a limity jej použitia. Výsledkom je potom  na mieru „ušitá” kombinácia metód úpravy zemín, odpadov a podzemnej vody. Pilotnú skúšku v reálnom prostredí vrakunskej skládky asociácia považuje za veľmi dôležitú.

Ako Polčan informuje, aj v Čechách sa stal podobný prípad [Ostravské lagúny, pozn. red.], keď do termickej desorpcie vložil štát 136 mil. českých korún. V zariadení postavenom na uvedenú metódu ale pri neočakávaných reakciách vývinu vodíka hrozila explózia.

Zariadenie muselo byť zastavené a tým pádom všetky náklady boli vynaložené zbytočne, keďže sa zistilo, že termická desorpcia je v ich prípade absolútne nevhodná. Práve pilotnou skúškou by sa takémuto zlyhaniu dalo predísť.

Sú tu teda oprávnené obavy, aby vrakunská skládka neskončila rovnako. Predseda združenia preto upozorňuje na to, aby sa v tejto počiatočnej fáze prípravy projektu sanácie nezanedbali najdôležitejšie opatrenia.

[link url =https://standard.sk/816561/pri-krivani-likviduju-skladku-ktora-predrazi-stavbu-dialnice-nikto-nevie-kto-to-zaplati]

Termická desorpcia je síce vo svete využívaná, no nie je univerzálna, optimálna a vhodná za každých podmienok. Na Slovensku ešte použitá nikdy nebola.

„V prípade vrakunskej skládky vidíme potenciál tejto technológie len v prípade použitia na sanáciu znečistených zemín,” spresňuje Polčan.

Akékoľvek nacenenie je nejasné

V návrhu riešenia je uvedené, že termická desorpcia bude v porovnaní s inými riešeniami ekonomicky výhodnejšia a lacnejšia. K tomuto tvrdeniu je podľa asociácie ťažké zaujať postoj, nakoľko predložený návrh sanácie neobsahuje dostatok informácií.

Keďže sa doposiaľ nevie, aké parametre bude mať dekontaminačné zariadenie na termickú desorpciu, tak sa ani len odhadom nedá určiť čas a ani suma, ktoré budú potrebné na likvidáciu skládky. 

Igor Polčan poukazuje aj na to, že pôvodné ceny nápravy neželaných javov, ktoré sa uvádzajú v štúdii uskutočniteľnosti, sú desať rokov staré. „Je nevyhnutné ich aktualizovať,” vraví.

Na skládke sú postavené budovy súkromných spoločností

Odborníci z Envisanu tiež upozorňujú, že ministerstvo môže mať problém aj s viacerými pozemkami, na ktorých by sa mala likvidácia zamoreného územia vykonávať.

Keďže dnes sú už na skládke postavené rôzne budovy slúžiace na podnikanie, súkromné cesty, oplotenia a inžinierske siete, ministerstvo bude musieť aj napriek tomu, že zo zákona má zhotoviteľ sanácie možnosť vstupov na pozemky, z dôvodu „úplnej likvidácie” skládky uvedené stavby vykúpiť a odstrániť, inak sa k odpadu nedostane.

Do projektu sanácie bude preto nevyhnutné zahrnúť aj položky na výkup a demoláciu objektov a na likvidáciu demolačných odpadov. Môže sa dokonca stať, že majitelia nebudú s výkupom a demoláciou svojich objektov súhlasiť a budú sa súdiť. To môže proces značne skomplikovať.

Odborníci spomínajú hlavne ružinovskú časť skládky, kde bol už dávnejšie zmenený územný plán a tým pádom povolená priemyselná činnosť: „Územný plán mal už v minulosti zohľadniť to, že skládka je stavba. A na existujúcej stavbe by sa nemalo nič stavať.”

Ministerstvo životného prostredia

O stanovisko, ako sa na projekte pracuje ďalej, Štandard oslovil aj Ministerstvo životného prostredia SR. Zaujímal nás ich názor, čo hovoria na námietky Asociácie Envisan ohľadom nového spôsobu likvidácie skládky vo Vrakuni.

Viackrát sme rezort poprosili, aby poskytol nové informácie, aby odborníci, ale aj laická verejnosť dostala podrobnejšie správy, ktoré prinesú nové odpovede na otázky: ako bude zabezpečená ochrana ľudí a životného prostredia (aby nedošlo k ešte väčšej kontaminácii), ako sa plánuje nakladať s primárnym odpadom – sudy s chemikáliami – a ako sa vyrieši podzemná zamorená voda, keďže sudy a ani podzemnú vodu termická desorpcia nedokáže vyriešiť. 

Odpoveď z Ministerstva životného prostredia SR do uzávierky neprišla.