Demokrati majú tendenciu uvažovať konceptuálne. Radi premýšľajú o Bruseli, Európe, výboroch a zostavovaní zoznamov. Preto vidia problémy súhrnne. Republikáni vyhrali tieto voľby, pretože hovoria o špecifikách, takže sa pozerajú na konkrétne miesta. Maďarsko, Srbsko a Poľsko. Budú sa pozerať na to, či tam existujú príležitosti odtrhnúť ich od centra. Trump nie je priateľom Európskej únie. Čiže ak si bude myslieť, že sa môže dohodnúť s Poliakmi alebo Maďarmi, pôjde do toho. Nebude sa snažiť dohodnúť s Bruselom. Takže to je prvá téma – ekonomika, v ktorej pôjde najmä o clá, ale môže ísť aj o ďalšie veci, napríklad o digitálnu reguláciu.
A v oblasti bezpečnosti?
Tam bude hlavnou otázkou, samozrejme, Ukrajina. Zatiaľ čo ekonomiku vidím veľmi čierne, v prípade Ukrajiny som trochu optimistickejší. Aj keď nie som si istý, či to čítam správne. Trump chce dohodu, ale nie som si istý, či ju chce Putin. Putin chce víťazstvo. Trump chce dohodu a je ochotný zapredať Ukrajinu, ale nechce vyzerať slabo. Nechce vyzerať, že zlyhal ako Joe Biden v Afganistane. To nechce.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, ako by sme mali čítať Trumpove nominácie do zahraničnopolitického tímu? Prvá várka, teda Marco Rubio ako minister zahraničných vecí a Mike Waltz ako poradca pre národnú bezpečnosť, vyzerala veľmi sľubne a naznačovala to, o čom ste hovorili. Že Trump chce dohodu o Ukrajine, ale je pripravený tvrdo tlačiť na Putina. Ale potom nominoval proruskú Tulsi Gabbardovú za riaditeľku spravodajských služieb.
Poslednú várku, Matta Gaetza za generálneho prokurátora [v americkom politickom systéme riadi ministerstvo spravodlivosti, pozn. red.], Tulsi Gabbardovú a Johna Ratcliffa, treba považovať za vnútropolitickú záležitosť. Trump sa chce pomstiť svojim domácim nepriateľom. Chce zmeniť FBI prostredníctvom ministerstva spravodlivosti, ktoré je pod jeho kontrolou. Prostredníctvom Gabbardovej a Ratcliffa chce kontrolovať CIA, pretože si myslí, že sa tam s ním zle zaobchádzalo. Z Európy to vyzerá ako zahraničnopolitické kroky, ale ide o domácu politiku.
V oblasti zahraničnej politiky ju budú viesť Rubio a Waltz, sú viac mainstreamoví. Rubio býval v zahraničnej politike veľmi tradičným republikánom v štýle Johna McCaina. Zmenil sa po tom, ako podporil Trumpa. Je kritický, keď ide o Ukrajinu, ale jeho inštinkty nie sú výrazne protiukrajinské. To platí aj pre Waltza. Neviem, čo si mám myslieť o kandidátovi na ministra obrany Petrovi Hegsethovi. Je to veľká neznáma. Niektorí z týchto ľudí sú veľmi neskúsení. Takže je to nejednoznačné. S Rubiom a pravdepodobne aj s Waltzom sa dá pracovať. Ostatní sú neznámi, to je jednoducho Trumpova nevyspytateľnosť.
Nesmieme zabúdať ani na viceprezidenta JD Vancea, to je veľmi výrečný kritik Ukrajiny. Nielenže hovorí, že peniaze, ktoré sa posielajú na Ukrajinu, by sa mali minúť doma, ale kritizuje aj samotnú Ukrajinu.
Akú úlohu bude hrať Viktor Orbán? Zdá sa, že má blízky osobný vzťah s Trumpom a posledných niekoľko rokov očividne nadbieha americkým konzervatívcom. Na druhej strane, Maďarsko je stále relatívne malá krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov.
Nejde len o to, že má desať miliónov obyvateľov, ale je tu rozpor, ktorý budú musieť americkí republikáni vyriešiť. Orbán je veľkým priateľom Donalda Trumpa pre jeho domácu politiku, podporu tradičných rodín, kontrolu médií. Trump by chcel niečo podobné aj u seba. Problémom je, že Orbán je zároveň človekom Pekingu v Európe a Trump je voči Číne veľmi kritický. To je rozpor, ktorý budú musieť vyriešiť. V domácej politike ho považujú za vzor, ale nie som si istý, či ho považujú za partnera v zahraničnej politike.
Áno, to mi povedalo niekoľko republikánov, ktorí sa zaoberajú zahraničnou politikou. Nemali by sme očakávať, že Orbán bude mať preferenčné zaobchádzanie, pretože je príliš priateľský voči Číne, čo sa Trumpovi nepáči.
Je dôležité si uvedomiť, že v Republikánskej strane rastie pocit, že Ukrajinu má vyriešiť Európa, Amerika sa sústredí na Čínu. Chcú, aby Ukrajina bola problémom Európy. Podobne aj na Blízkom východe si myslia, že môžu hovoriť so saudskoarabským korunným princom Mohamedom bin Salmanom a s Netanjahuom a vyriešiť tamojšie problémy. Republikáni chcú riešiť Čínu, nie Európu alebo Blízky východ.
Vždy, keď Trump alebo iní Američania začnú hovoriť o stiahnutí sa z Európy, Francúzi sa nadchnú pre projekt európskej armády. Je to niečo, do čoho by sa Európa mala pustiť?
Nechcem byť nediplomatický, ale Francúzov je ťažké brať vážne. Myslím si, že vlády v strednej Európe neberú Francúzov vážne. Francúzi robia hlavne to, čo je dobré pre Francúzov. Nemyslím si, že veľa ľudí v tejto časti sveta si myslí, že vaša bezpečnosť by mala závisieť od Francúzov.
Keď som pôsobil v diplomacii, boli sme veľmi hrdí na to, že naši spojenci v NATO a v Tichomorí neusilujú o jadrové bomby, pretože dôverujú Američanom, že im budú k dispozícii, keď to budú potrebovať. Trump je prvý prezident, ktorý to spochybňuje.
Skôr, než sa spoliehať na to, že vás ochránia Francúzi alebo Briti, sa stane to, čo sa stalo v Poľsku. To znamená, že krajiny budú musieť vynaložiť veľké peniaze na vlastnú bezpečnosť a postarať sa o seba samy. Najťažšie nebude zmeniť štruktúry alebo inštitúcie. Najťažšie bude zmeniť myslenie ľudí.
Budú napríklad ľudia v Nemecku súhlasiť s opätovným vyzbrojením, výcvikom nových vojakov, spojením síl, aby niektoré vojenské zákazky nešli do Nemecka, ale napríklad do Španielska?
To je obrovská záťaž pre verejnú mienku, ktorá je už teraz nahnevaná na rastúce ceny, rastúce deficity. Určite sa nájdu lídri, ktorí to chcú riešiť a hovoria: musíme sa postarať sami o seba. Ale nemáme mentalitu, že zaplatíme za to, že naši synovia môžu zomrieť. Je to vďaka EÚ, ktorá tak úspešne hovorí, že žijeme v povojnovom období, že bude potrebná naozaj veľká zmena, aby ľudia začali podporovať dôveryhodnú európsku obranu.
Zdá sa, že to funguje v Poľsku, ktoré ste spomenuli. Rozlišuje Trump medzi Občianskou platformou a PiS?
Určite má ideologicky bližšie ku Kaczyńskému ako k Tuskovi. V Poľsku však existuje konsenzus v otázke obrany, na ktorom sa zhodujú Kaczyński, Tusk a všetci ostatní. Je to súčasť poľskej kultúry. Takže si myslím, že Trump bude dobre vychádzať s akoukoľvek poľskou vládou.
Nakoľko vážna je hrozba Trumpovho vystúpenia Ameriky z NATO?
Nikto nevie, je to Trump. Ale nemyslím si, že je to veľmi pravdepodobné. Určite nie je priateľom organizácií a multilateralizmu a nemyslí si, že NATO prináša USA nejaké výhody. Počas mojej diplomatickej kariéry sme si mysleli, že NATO je veľkým multiplikátorom americkej moci. On to tak nevidí. A existuje veľa spôsobov, ako minimalizovať Alianciu bez toho, aby sme z nej vystúpili. Stačí, ak povie, že nebude brániť napríklad Estónsko. To NATO veľmi oslabí. Takže sa neobávam jeho vystúpenia z NATO, ale vyprázdnenia Severoatlantickej aliancie. Nie som si istý, či to urobí. V USA, v Republikánskej strane, sú stále ľudia, ktorí sú veľkými zástancami NATO. Napríklad nový šéf republikánov v Senáte John Thune je veľmi pro-NATO.
V Politico som čítal, že Trumpov plán je nechať Európu pod americkým jadrovým dáždnikom, ponechať letectvo a námorníctvo, ale stiahnuť pozemné sily.
O tom nič neviem. Ale americká koncepcia obrany je tradične taká, že Európa je záležitosťou armády a Tichomorie vzdušných síl a námorníctva. Bude teda zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať rozpočet na obranu za Trumpa. Ak pôjde viac peňazí do letectva a námorníctva, znamená to, že sa sústredí na Tichomorie.
Môže vôbec NATO bez Spojených štátov prežiť?
Je ťažké si to predstaviť. Nejde len o to, že Amerika je najväčším členom. NATO je postavené na implicitnej deľbe práce. Napríklad my Američania máme letecké kapacity. Máme veľký počet lietadiel, ktoré môžu lietať na základňu v Rammsteine a zásobovať ostatné. Máme logistické zásobovanie. To nemá žiadna európska krajina. Kto by prepravoval vojakov? Španieli? NATO je postavené na myšlienke, že tu máte Ameriku a ostatní dodávajú špecialistov. Napríklad Česi v Iraku a Afganistane dodávali chemické jednotky a poľné nemocnice, Taliani zasa karabinierov, vojenskú políciu. Každá krajina má vlastnú expertízu. NATO bez USA by bolo ako telo bez kostry.
Trump môže Európe veľmi pomôcť v oblasti energetiky. Sľubuje, že vyťaží čo najviac ropy a plynu a vyvezie ich do sveta. Súčasťou plánu Mikea Waltza na vyvíjanie tlaku na Rusko je zníženie ceny ropy a plynu na minimum.
Áno, Trump to považuje za dobrý obchod a podporujú ho mnohí odborníci na energetiku. Takže sa o to určite pokúsi a môže to pomôcť Európe. Ale poškodí to úsilie o riešenie zmeny klímy. To naráža na snahy Európskej únie o nulové uhlíkové emisie. Ak Američania naozaj zrealizujú tento plán a začnú pumpovať toľko ropy a plynu a predávať ich Európe tak lacno, že sa im nevyplatí snažiť sa o zelenú energiu, potom v podstate prenechajú pole zelenej energie Číne.
India, Južná Afrika, juhovýchodná Ázia sa dlhodobo snažia o ekologický prístup. Čína sa stane lídrom v tejto oblasti. Nepôjde o to, či budete mať dostatok energie, to budete mať, ale či bude uhlíkovo neutrálna. Oplatí sa to? Trump sa domnieva, že sa oplatí vypúšťať viac uhlíka, znižovať cenu a poškodiť Rusov. Bude to však na úkor úsilia o rozvoj ekologických technológií a riešenia zmeny klímy. Trump je skutočnou hrozbou pre úsilie o riešenie zmeny klímy.
Ursula von der Leyenová už povedala, že Európa bude kupovať americkú ropu a plyn.
Áno, ale Európa nemá veľmi na výber. Radšej bude kupovať americkú ropu a plyn ako ruskú ropu a plyn. Najmä ak budú fungovať dodávky a infraštruktúra okolo nich. Funguje to pre Európu, funguje to aj pre Ameriku. Je to dobré pre americký spaľovací motor, je to dobré pre európsky spaľovací motor. Ale cena za to je, že nie ste ekologickí.
Poďme ešte k clám. Do akej miery očakávate, že Trump skutočne zavedie 20-percentné clá celoplošne? Mnohí odborníci sa domnievajú, že je to len úvodný výstrel do dlhých rokovaní.
To je niečo, čo naozaj neviem. Myslí to vážne alebo je to len úvodná ponuka? Tak či onak, architektom rokovaní bude Robert Lightzinger.
A čo Spojené kráľovstvo? Trump je veľký anglofil. Dokonca povedal, že clá sa nemusia vzťahovať na Britániu.
Myslím si, že to môže byť pravda. Keď Briti odchádzali z Európskej únie, ľudia ako Boris Johnson veľa hovorili o dohode o voľnom obchode s USA. Ak k tomu dôjde, ľudia ako Trump a Lightzinger budú veľmi tvrdo rokovať. Budú chcieť, aby Briti otvorili svoj trh pre veci, ako je chlórovaná hydina a hormonálne vykrmovaný dobytok. Inými slovami, budú chcieť, aby si Briti prestali chrániť svoje záujmy. Ak chcú voľný obchod, tak za amerických podmienok. Amerika je oveľa väčšia, takže môže diktovať podmienky. Británia nemá veľmi na výber, pretože sa už nemôže spoliehať na solidaritu EÚ.
Do akej miery bude Trump očakávať európsku podporu v Tichomorí proti Číne?
Trump chce európsku podporu vo svojich krokoch proti Číne a myslím si, že ju aj dostane. Z vojenského hľadiska toho Európa nemôže veľa urobiť. Nezabúdajme, že Amerika má v Tichomorí svoje vlastné aliancie, napríklad AUKUS alebo Quad. Otázkou, samozrejme, je, či bude Trump ochotný s týmito alianciami spolupracovať.
Pre Európu to teda nie je vojenská, ale ekonomická otázka. Môže Európa prežiť bez čínskeho trhu? Môže prežiť Elon Musk bez čínskeho trhu? Môže Apple? Česká PPF sa stiahla z Číny. Apple sa nestiahol. Microsoft sa nestiahol. Môžete sa postaviť Číne, ale je to iné, ako postaviť sa starému Sovietskemu zväzu. V ZSSR neboli žiadne hospodárske záujmy, v Číne sú. Naše ekonomiky sú stále závislé od Číny.
Nie je jedným z nebezpečenstiev pre Európu aj to, že sa dostane na vedľajšiu koľaj, ani nie tak z vedomého rozhodnutia, ale preto, že Američania jednoducho stratia záujem? Marco Rubio sa veľmi zaujíma o Latinskú Ameriku, Kubu, Venezuelu. Čína je hlavným geopolitickým protivníkom. Možno Európa už jednoducho nie je pre Spojené štáty taká dôležitá.
Nepreháňal by som to, ale dochádza k zaujímavej generačnej výmene. Joe Biden a ľudia, ktorí pre neho pracujú – Tony Blinken, Jake Sullivan, Bill Burns –, sú ľudia, ktorí zažili diplomatickú službu ako ja. Sú to ľudia, ktorých svetonázor formoval skutočnosť, že Amerika je jedinou svetovou superveľmocou. Pre týchto ľudí je ťažké preorientovať sa na nový svet. Ten starý bol bytostne európsky. Vyrastal som v Los Angeles, ale súčasťou mojej kultúry bol Martin Luther, Kopernik, Montesquieu, David Hume. Existoval predpoklad kultúrnej blízkosti a spoločnej skúsenosti dvoch svetových vojen. Ale tie sú už ďaleko.
Teraz sa k moci dostávajú ľudia ako Marco Rubio, ktorí nevnímajú Európu tak ako Joe Biden, pretože sú mladší, pretože je iná doba. Keď teraz študujete medzinárodné vzťahy na západnom pobreží, samozrejme, diskutujete o NATO a EÚ. Ale veľa diskutujete aj o krajinách v Tichomorí a Latinskej Amerike. Nezabúdajme, že v Nemecku sme mali 300-tisíc vojakov. Títo ľudia poznali Nemecko, niektorí z nich hovorili po nemecky. To už dnes nemáme. Takže dochádza k postupnému oslabovaniu amerického chápania a porozumenia Európe. Už nie je automatický predpoklad, že ideme dopredu spolu s Európanmi. Keď som bol diplomatom, na miestach, ako sú Irak a Pakistan, vždy sa s nimi koordinovalo, najmä s Britmi, ale aj s Nemcami a Francúzmi.
Trump bude navyše posledným politikom svojej generácie. JD Vance sa narodil v 80. rokoch minulého storočia. Hegseth, ktorý má byť na obrane, sa tiež narodil v 80. rokoch. Viete, čo majú spoločné George Bush, Donald Trump a Bill Clinton? Teda okrem toho, že boli prezidentmi? Všetci sa narodili v tom istom roku. Takže posledných 30 rokov nám vládli prevažne ľudia narodení v roku 1946.
Prichádza však nová generácia s vlastnými predstavami o svete. Nesmieme to preháňať. Neznamená to, že mladší ľudia nerozumejú Európe. Keď boli ľudia ako Hegseth a Vance v armáde, kde slúžili? V Iraku a Afganistane, nie v Nemecku. Takže je tu celá kultúrno-generačná výmena. Nechcem byť negatívny, ale pravdepodobne to nie je úplne v prospech Európy. Bude potrebné vybudovať nový vzťah. Na staré predpoklady sa už nemôžeme spoliehať.
Cameron Munter (70)
Vyštudoval Cornellovu univerzitu a Univerzitu Johna Hopkinsa. Slúžil ako diplomat v Bonne, Prahe a Varšave. V rokoch 2007 až 2009 americký veľvyslanec v Srbsku a v rokoch 2010 až 2012 v Pakistane. V roku 2012 odišiel z diplomacie. V rokoch 2015 až 2019 viedol think tank EastWest Institute. Momentálne pôsobí "na diaľku" ako seniorský člen Atlantic Council. Žije v Prahe.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
