Od 18 do 60 rokov. Muži v tomto veku nemôžu vycestovať za hranice, pretože platí prísny zákaz, dekrét prezidenta Ukrajiny. Priblížim aj vlastnú skúsenosť. Mali sme v Košiciach dni Ukrajiny, osobne som viezol vojnových veteránov, ktorí k nám prišli. V ich sprievode boli aj ľudia z Kyjeva, ktorí mali potvrdenia o tom, že môžu vycestovať. Napriek tomu ich pohraničníci vytiahli z auta a nepustili na Slovensko. A nestalo sa to prvýkrát. Pravidlá prechodu Ukrajincov za hranice sú skutočne veľmi striktné a prísne.

Mnohí z nich však prechádzajú cez hranice nelegálne. 

Áno. Oni sú si vedomí toho, že Ukrajina je vo vojnovom stave, takže nemôžu byť deportovaní naspäť. Jednoducho sa boja. Nie každý mladý človek je ochotný zobrať zbraň do ruky a ísť niekam strieľať. Majú obavy, nezvládnu to psychicky.

Mnohé ukrajinské ženy mi povedali, že už nemajú ani komu zavolať, ak im tečie napríklad vodovodný kohútik alebo treba opraviť drobnú poruchu, pretože nie je mužov. A ak aj majú komu zavolať, tak sa tí muži boja vyjsť na ulicu, pretože sa z nej nemusia vrátiť. 

Kolega mi tiež rozprával, že dcéra jeho priateľa v Užhorode si zabudla v materskej škole nejakú osobnú vec. Keďže nebývali ďaleko, vrátil sa po ňu, no naspäť domov sa už nevrátil. Bol prepravený priamo na frontovú líniu. Aj pred nákupným centrom v Užhorode sa stáva, že tam na vstupe hliadkujú ozbrojení vojaci a kontrolujú tých, ktorí vstupujú a vystupujú von. 

Prípadov, kedy robia takzvaný nábor alebo zbierajú mužov, je veľa. Deficit vojakov a rovnako tak aj ranených je jednoducho veľmi veľký. V Užhorode je napríklad už problém s hrobovými miestami. Aj to hovorí o niečom, akým spôsobom tá vojna vplýva na život ľudí. 

Zvýšený tlak na vstup ukrajinských mužov do armády je teda krokom zo zúfalstva alebo ide o strategické rozhodnutie s jasným cieľom ako maximalizovať svoje zdroje? 

Hľadajú možnosti, personál, aby mohli vymeniť tých, ktorí sú v prvej línii, pretože akonáhle ste v prvej línii, nemáte žiadnu psychohygienu, nemáte sa ani kde okúpať, nemáte si kde ľahnúť. Veľký problém bude v nastávajúcej zime. Viac ako 65-70 percent celkovej energetickej infraštruktúry na Ukrajine je zničenej, nefungujú tepelné elektrárne a ľudia sa boja toho, že opätovne dôjde k výpadkom elektrickej energie.

To sú veci, s ktorými sa začína Ukrajina boriť, pretože nestíha rekonštruovať narušenú energetickú infraštruktúru vrátane stĺpov vysokého napätia, ktoré boli zničené. Rusko cielene mieri na túto infraštruktúru a snaží sa zničiť to, čo tam ešte funguje, aby zima bola pre miestnych neznesiteľná. A to môže byť mať veľký vplyv na psychiku ľudí. Opäť sa môže pohnúť masa ľudí smerom či už na západnú Ukrajinu alebo aj do krajín strednej a východnej Európy.

Ukrajinské ministerstvo obrany uznalo, že mnohí muži, ktorí na fronte pôsobia, sú vyčerpaní, no zároveň priznalo, že má s prepúšťaním vojakov problém. Nový zákon o mobilizácii tiež nezahŕňa možnosť demobilizácie po troch rokoch služby tak, ako to požadovali mnohí príbuzní vojakov. Môžu podobné rozhodnutia v dlhodobom horizonte podkopať dôveru Ukrajincov vo vlastnú vládu? 

Názory sú rôzne. Sú ľudia, ktorí vám povedia, nech to už skončí, či to už bude stáť to alebo ono, či to bude stáť také územie alebo také územie. Nech len jednoducho tá vojna skončí, pretože neustále prináša smrť. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že vymiera genofond krajiny, a to je strašné.

Bol som v jednom zariadení, kde boli siroty z východnej časti Odesy a z Dnepropetrovska vo veku od 3 mesiacov do 4-5 rokov. Povedzte mi, čo čaká tieto deti? A to je len jedna malá časť tých, ktoré nikdy nebudú poznať svojich rodičov.

Ďalšia skupina hovorí, že už keď nám padlo toľko mužov, už keď máme toľko vojnových veteránov, pretože na každom kroku stretnete človeka, ktorý nemá buď ruku, alebo má nejaký hendikep spôsobený vojnovým konfliktom, tak to nejako dobojujeme. Počet vojnových veteránov každým dňom rapídne rastie.

Rapídne však nerastie počet ľudí, ktorí by ich vedeli nahradiť. Psychika ľudí je veľmi nalomená, no mnoho domácich vníma túto situáciu ako fakt, ktorý nevedia zmeniť. Väčšina ľudí si povie, že ak ma to má zasiahnuť, tak ma to zasiahne. Berú to ako súčasť života.

Do akej miery zohráva úlohu nápomocného činiteľa napríklad ukrajinská cudzinecká légia, do ktorej výrazne vstupovali ľudia začiatkom konfliktu? V akej je kondícii?

Na Ukrajine je veľa Čechov. Keď sa ich však spýtate, či stretávajú aj Slovákov, tak povedia, že stretávajú, ale na druhej strane. Podľa údajov z kancelárie splnomocnenca Verchovnej rady Ukrajiny a zároveň ombudsmana Ukrajiny pre ľudské práva, ktorým je Dmytro Lubinets, je vážnym problémom tiež to, že Ruská federácia aj ukrajinská strana potvrdili viac ako 19 580 násilne zavlečených detí z okupovaných území na takzvanú prevýchovu do Ruska.

Vojna ale netrvá od roku 2022, ale od roku 2014. Tie deti, ktoré tam boli vtedy zavlečené, mali 8, 9, 10 rokov. V prevýchove strávili dlhé roky, to znamená, že je im bližšie Rusko ako Ukrajina. A tak sa dnes vracajú na Ukrajinu ako tí, ktorí bojujú proti svojim. 

Ako vníma Ukrajina zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta? Aký vývoj konfliktu môže predikovať?

Opäť existujú dva názory, ktoré hovoria o tom že, akonáhle by zostala pri moci garnitúra Bidena, pomoc Ukrajine by napredovala a tým pádom by k ukončeniu vojny tak skoro nedošlo. Čo sa týka Trumpa a jeho pamätného výroku, že ukončí vojnový konflikt za 24 hodín… myslím si, že to bude trvať trošku dlhšie, ale je dosť možné, že práve jeho zvolenie môže dopomôcť k zmene situácie.

Prezident Zelenskyj sa vyjadril, že rok 2025 môže byť rokom, kedy by sa mohla vojna na Ukrajine skončiť. Toto vyjadrenie je však rozporuplné s tým, čo sa aktuálne deje.

Z vojny na Ukrajine, hoci je akokoľvek náročná, ťažia mnohé európske krajiny. Ako využíva tento potenciál Slovensko?

Áno, Poľsko z toho vyťažilo rekonštrukciu hraničných priechodov, Rumunsko z toho ťaží pri budovaní infraštruktúry na hraničných priechodoch a dotovaní nových hraničných priechodov s Ukrajinou, Maďarsko rovnako tak. Všetci naokolo sú prebudení a my spíme. Ten náš spánok ale trvá už príliš dlho.

Nevyužívame možnosti, oháňame sa iba tým, čo tu malo byť dávno. Spočítajme si, koľko máme latrín v základných školách na východnom Slovensku, koľko máme obcí, ktoré nemajú kanalizáciu alebo vodu. Dovolím si tvrdiť, že keby nebolo vojny s Ukrajinou, tak v Bratislave nevedia, kde je Vyšné Nemecké či Sobrance.

Na druhej strane nerozumiem niektorým tvrdeniam o tom, že nám Ukrajinci berú pracovné miesta. Choďte sa pozrieť do hotelov v Košiciach a ešte lepšie je to vidieť v hoteloch v Bratislave, kto vykonáva prácu recepčného, kto je chyžná a tak ďalej. Sú to všetko miesta, ktoré nevedeli obsadiť našincami.

Približne 4-tisíc Ukrajincov si otvorilo na Slovensku podnikateľskú činnosť, máme tu jednu ukrajinskú firmu, ktorá má taký obrat, ako majú Železiarne Podbrezová. Aj títo ľudia vytvárajú hodnoty a prispievajú do nášho štátneho rozpočtu.

Ukrajina je a bude zaujímavá, no my sme ešte nedocenili to, že je blízko, že máme spoločnú hranicu. Pre mňa osobne je rozvoj a budúcnosť napr. východného Slovenska spojená s rozvojom Zakarpatska.

Tam je náš Burgenland, ktorý nám môže pomôcť.