Klimatológ o blížiacej sa zime: Kto má rád vŕzganie snehu pod nohami, nemal by dlho váhať

Čo je pre zimy na Slovensku v ostatnom období príznačné?

To, že sa rýchlo menia obdobia s normálnym charakterom počasia, keď je sneh a mrzne, s obdobím, keď sa dosť oteplí, pričom to teplejšie obdobie má navrch. Takže aj keď napadne sneh, vytvorí sa snehová pokrývka, netrvá to dlho.

Preto aj v prírodných podmienkach severného Slovenska začína byť teraz v každej zime problémom neprerušený výskyt snehovej pokrývky v bežne obývaných oblastiach aspoň niekoľko týždňov po sebe. A to je problém pre prevádzkovateľov nižšie položených lyžiarskych stredísk, ktorí musia zvažovať, či sa im oplatí vyrábať technický sneh, čo je nákladné.

Dokonca už aj v stredných horských polohách býva v zimných mesiacoch nedostatok prírodného snehu. No nie iba v zime, ale aj v ostatných ročných obdobiach sa veľmi nápadne prejavuje striedanie úplne odlišných charakterov počasia vo veľmi krátkom čase.

V minulosti to počas zimných mesiacov bolo inak ako v ostatných rokoch. Kde a kedy klesla teplota na rekordne nízku hodnotu?

Najsilnejší mráz bol nameraný v zime 1928/1929 na meteorologickej stanici vo Vígľaši-Pstruši, kde klesla teplota vzduchu na mínus 41 °C. Poveternostné podmienky umožňujúce takýto silný mráz nie je predovšetkým v našich klimatických podmienkach teraz jednoduché docieliť. Vtedy k nám prenikol veľmi studený vzduch od severovýchodu až východu, pričom sa uvádzalo, že mal pôvod až za Uralom.

Bolo vtedy aj veľa snehu?

Napríklad aj v Podunajskej nížine ho bolo niekde skoro až pol metra. Konkrétne výška snehovej pokrývky dosiahla 16. februára 1929 v Hurbanove 49 centimetrov. V takomto prostredí sa studený vzduchu pri jasných a pokojných nociach bez vetra nad hrubou snehovou pokrývkou ďalej ochladzoval. A to až do takej miery, že teplota vzduchu v uzavretých, málo vetraných kotlinách stredného Slovenska mohla klesnúť až pod mínus 40 °C.

Ak by sme hodnotili aj zimy 19. storočia, z ktorého nemáme na Slovensku také komplexné meteorologické záznamy, tak niektoré z nich mohli byť ešte mrazivejšie.

Aká bola doteraz najvyššia snehová pokrývka na Slovensku?

Z obdobia meteorologických meraní na Slovensku sa uvádza, že najviac snehu, až 429 centimetrov, bolo 17. marca 1939 na chate pod Ďumbierom na hrebeni Nízkych Tatier.

O 40 rokov neskôr udrela zima na Slovensku plnou silou z večera na ráno. Na Nový rok sa veľmi rýchlo ochladilo o 20 stupňov. Dokonca museli byť vyhlásené „uhoľné prázdniny“. Odvtedy sme nič podobné nezažili. Bola to anomália?

Ochladenie na rozhraní rokov 1978 a 1979 bolo u nás legendárne. Jeho výnimočnosť spočívala v tom, že veľmi studený vzduch zotrvával vtedy pomerne dlhý čas severne od hraníc nášho štátu. Hranica bola prírodnou bariérou, ktorá držala ťažký studený vzduch v prízemných vrstvách atmosféry severne od nášho štátu, čím sa vytvorilo výrazné teplotné rozhranie.

V noci zo Silvestra 1978 na Nový rok 1979 sa táto bariéra narušila a veľmi studený vzduch začal prenikať Moravskými úvalmi zo severu smerom na juh, takže jeho vplyv sa prejavil na Záhorí skôr ako v kotlinách v južnej polovici stredného Slovenska. Nebola to štandardná situácia a iniciovala vtedy niektoré opatrenia, ktoré využívame dodnes. Ako napríklad striedanie takzvaného letného a zimného času.

Ktoré zimy boli s bohatými nádielkami snehu a ktoré veľmi mrazivé?

Bolo ich viac. Jednou z nich bola sezóna 1962/1963. Začiatkom februára 1963 hlásil Telgárt až 131 centimetrov snehu a v Plavči namerali 28. februára mínus 36 °C. Na silné mrazy a viac snehu bola štedrá aj zima 1986/1987, keď v Červenom Kláštore klesla 14. januára teplota na mínus 35,6 °C.

O šestnásť dní neskôr stúpla výška snehovej pokrývky v Oravskej Lesnej na 135 centimetrov. Rekordom v tejto obci je však 250 centimetrov v roku 1923. Zatiaľ poslednou na sneh bohatou a s väčšími mrazmi bola zima 2005/2006.

Snehové kalamity predstavujú aj v súčasnosti riziko, lebo v aktuálnom životnom štýle stačí aj menej snehu na to, aby sme v konfrontácii s ním boli neúspešní. Je potrebné dodať, že v prírodných podmienkach Slovenska sa to v jednotlivých regiónoch nemusí prejaviť rovnako výrazne.

Kedy so snehovou kalamitou a silnými mrazmi muselo bojovať hlavné mesto?

Napríklad na Kolibe bolo 9. februára 1956 mínus 24,7 °C a na bratislavskom letisku zaznamenali o osem dní neskôr mínus 24,6 °C. Metropole Slovenska sa nevyhli ani kalamity. Koliba hlásila 24. januára 1987 až 71 centimetrov snehu a na letisku bolo v ten istý deň 64 centimetrov.

Ktorá bola, naopak, najteplejšia zima na Slovensku?

Klimatická zmena podmienená činnosťou človeka vplýva na pribúdanie nadpriemerne teplých zím. Vôbec najteplejšou na Slovensku v období meteorologických meraní bola zima 2023/2024. Tá vo svojom priebehu mala iba málo krátkych období, keď bola priemerná denná teplota vzduchu pod dlhodobým priemerom.

Február 2024 bol potom tým mesiacom, ktorý túto zimu definitívne posunul do pozície extrémne teplej. Teplotné podmienky tohto posledného mesiaca zimy v roku 2024 pripomínali menej teplý apríl.

Extrémne teplá zima 2023/2024 bola dôsledkom kombinácie vplyvu klimatickej zmeny a pôsobenia fenoménu El Niño, ktoré vrcholilo na konci roka 2023.

To sa podpísalo pod mimoriadne vysoké teploty vzduchu na meteorologických staniciach. Môžete uviesť nejaký príklad?

V Žiline dosiahla 29. feburára 2024 maximálna denná teplota vzduchu hodnotu až 18,1 °C. Vyššiu teplotu vzduchu tam v tomto období od roku 1961 zaregistrovali iba 25. februára 2021, keď bolo 18,7 °C. Zaujímavé je aj to, že viac ako 15 °C zaznamenali v tomto meste aj v dňoch 27. a 28. februára 2024.

K zime patria tiež inverzie. Kde sa vyskytujú najčastejšie?

Teplotné inverzie na Slovensku bývajú najúpornejšie v nížinách, v údoliach a predovšetkým v zle vetraných, uzavretých kotlinách. Tam môže byť ich neprerušené trvanie v krajných prípadoch vyjadrené nie iba v dňoch, ale aj v týždňoch. Konkrétny počet dní s teplotnou inverziou v jednotlivých zimách môže byť veľmi variabilný a aj územná premenlivosť sa v takýchto analýzach veľmi uplatňuje.

Biele Vianoce vidíme už len vo filmoch a rozprávkach. Kedy naposledy boli najkrajšie sviatky v roku skutočne snehové a mrazivé?

Vianoce bohatšie na sneh na väčšine územia Slovenska, keď aj mrzlo, boli v roku 2002. Napríklad vtedy na Štedrý deň zaregistrovali v Lome nad Rimavicou 22 centimetrov snehu. No a 25. decembra bola v Spišských Vlachoch teplota mínus 30,5 °C.

Aká by mala byť podľa predpovedí nadchádzajúca zima?

Charakter zím, ktoré boli u nás približne v posledných takmer 15 rokoch, naznačuje, že príležitostí na výskyt takej zimy, ako bola tá v sezóne 1962/1963, je v našich klimatických podmienkach v súčasnosti minimum.

Mali by pribúdať nadpriemerne teplé zimy. Ale aj počas nich môžu byť časovo obmedzené obdobia, kedy môže napadnúť veľa snehu, vzniknúť kalamita a následne sa môže vyskytnúť aj silnejší mráz. Tento stav by však nemal vydržať dlho. A preto ten, kto má rád vŕzganie snehu pod nohami, by nemal pri vzniknutej príležitosti dlho váhať.