Bidenovci budú škodiť do poslednej chvíle. A Rusi budú reagovať

Bidenova administratíva sa rozhodla, že niekoľko týždňov, ktoré ju delia od odovzdania moci, využije na zavŕšenie svojho katastrofálneho pôsobenia na čele stále ešte najsilnejšieho štátu sveta. V posledných dňoch, keď je jej legitimita volebnou porážkou oslabená, prijíma nebezpečné rozhodnutia, ktoré odkladali v čase, keď na ne ešte legitimitu mala.

Nebol to ukrajinský, ale americký útok

Cez víkend Ukrajine povolila útočiť na Rusko americkými a britskými raketami dlhého doletu. Ak nemá dôjsť k mimoriadne nebezpečnej eskalácii, bude potrebná korigujúca reakcia nastupujúcej Trumpovej administratívy, ako aj racionálna ale rozhodná odpoveď Ruska. Ani jedno, ani druhé nie je zaručené.

Bidenova administratíva po celý rok bránila Ukrajine, aby využila americké raketové systémy ATACMS na útoky na Rusko. Rovnako blokovala útoky britskými raketami Storm Shadow závislými od amerických technológií. Jej nesúhlas bol daný pozíciou Ruska, ktorej dalo najavo, že k takémuto útoku nemajú Ukrajinci schopnosti a pokiaľ k nemu dôjde, bude uskutočnený samotnými Američanmi.

Nejde teda o ukrajinský útok, ale o americký útok z ukrajinského územia. Rusko varovalo, že podľa toho bude vyzerať aj jeho odpoveď. Navyše upravilo svoju jadrovú doktrínu tak, že pripúšťa ruský jadrový útok aj na nejadrovú mocnosť (čítaj Ukrajinu), ak za podpory jadrovej veľmoci (čítaj USA) svojím masívnym útokom Rusko ohrozí. Bidenov Biely dom bol pripravený ísť do rizika, ale americké ministerstvo obrany bolo proti.

Keď pred niekoľkými týždňami prišiel britský premiér Starmer do Washingtonu, aby si na základe predchádzajúceho politického dohovoru potvrdil, že USA nič nenamietajú k útokom Storm Shadow, s prekvapením zistil, že na poslednú chvíľu prevážili generáli z Pentagonu a povolenie nedostane.

V posledných dňoch zasiahli Kurskú a Brianskú oblasť ako americké ATACMS, tak aj britské Storm Shadow. Rusi konštatujú, že sú pod útokom NATO a sľubujú adekvátnu odpoveď. Ponúkajú sa tri možnosti.

Možnosti ruskej odpovede

Najpravdepodobnejší je masívny raketový útok na Ukrajinu s cieľom definitívne zlomiť ukrajinský odpor. Rusi siahnu po zbraniach, ktoré doteraz nenasadzovali, a zamieria na civilné ciele, ktoré doteraz ušetrili. Niečo na spôsob spojeneckého bombardovania Drážďan v roku 1945 či amerického leteckého útoku na Tokio v tom istom roku alebo zvrhnutie jadrových bômb na Hirošime a Nagasaki. Moskva sa tiež môže zamerať na likvidáciu vojenských príslušníkov NATO na Ukrajine.

Rusi zatiaľ jadrové zbrane nepoužijú: porušili by tým určité tabu, ktoré by ich poškodilo v očiach krajín BRICS, navyše disponujú konvenčnými zbraňami, ktoré sú svojou ničivosťou porovnateľné s menšími jadrovými hlavicami. Súčasná evakuácia západných ambasád z Ukrajiny svedčí o tom, že Západ berie túto hrozbu vážne.

Menej pravdepodobný, avšak nie vylúčený, je útok na vojenské zariadenia a operácie krajín NATO mimo Ukrajiny. Moskva môže zaútočiť na drony v oblasti Čierneho mora, ktoré identifikujú ciele pre ukrajinské útoky, zariadenia v oblasti Baltského mora, ktoré ohrozujú Kaliningradskú oblasť, vojenské družice navigujúce rakety odpálené z Ukrajiny, útok na kritickú infraštruktúru (podmorské káble, kyberútoky na civilnú infraštruktúru v krajinách NATO), letecké základne v Poľsku a Rumunsku, kde sú umiestnené ukrajinské lietadlá, skladiská a prekladiská zbraní pre Ukrajinu kdekoľvek na svete okrem USA.

Každý z vyššie uvedených krokov predstavuje eskaláciu proti predchádzajúcemu, so stúpajúcim stupňom eskalácie klesá pravdepodobnosť jeho uskutočnenia. To neznamená, že by sa štáty NATO mohli spoľahnúť, že vyjdú bez úhony.

Keď v minulých dňoch Rusko odpálilo z Astrachane na Ukrajinu nový typ hypersonickej rakety, proti ktorej nemajú štáty NATO žiadnu obranu, ukázalo tým, že je pripravené poslať podobný darček aj im.

Takmer vylúčená je tretia možnosť, že Moskva neurobí nič. Hoci sa hovorí, že Západ zatiaľ prekračuje všetky ruské červené čiary bez väčšej odozvy, nie je to pravda. Západní predstavitelia postupne Ukrajine dodali zbrane, o ktorých niekoľko mesiacov pred každou dodávkou tvrdili, že ich na Ukrajinu posielať nebudú, teda tanky, stíhačky, vzdušnú obranu, raketové systémy.

Rusi berú ohľad na Trumpa

Rusko, samozrejme, zakaždým odsúdilo eskalačnú politiku Západu bez toho, aby zaútočilo na dodávateľa. Rusko však ani ničím takým oficiálne nehrozilo. V prípade nasadenia západných raketových systémov proti ruskému územiu je situácia iná, Rusi dali verejne a opakovane najavo, že ho nenechajú bez odozvy a že odozva môže postihnúť štáty NATO.

Teraz iba rieši, ako odvetu doladiť, aby Trumpovi nezviazali ruky. Síce nemajú dôvod mu príliš veriť, za štyri roky jeho predchádzajúceho pôsobenia zažili niekoľko Trumpových pokusov o normalizáciu vzťahov, ktoré však zakaždým bezprostredne zvrátili jeho najbližší spolupracovníci, ale aj napriek tomu sa črtá ako dôveryhodnejší partner k dohode ako senilný Biden a jeho neokonzervatívna administratíva.

Preto je nepravdepodobný ruský priamy útok na americké vojenské ciele mimo Ukrajiny. Takým krokom by Moskva Trumpa prinútila k takmer automatickej eskalácii.

Trump rozhodnutie Bidenovej administratívy odsúdil. Ak to však myslí vážne, mal by povedať Kyjevu aj spojencom v NATO, že pokiaľ chcú v útokoch na Rusko pokračovať, konajú na svoj účet a po 20. januári nemôžu z Washingtonu očakávať vôbec nič. Inak môže v Moskve vzbudiť dojem, že útoky s ním boli predrokované a Trump iba hrá divadlo.

Koniec koncov Mike Waltz, ktorého si Trump vyhliadol za poradcu pre národnú bezpečnosť, v minulosti Bidenovu administratívu vyzýval, aby útoky povolila.

Na druhej strane nastupujúci poradca pre národnú bezpečnosť Waltz v pondelkovom rozhovore pre Fox News povedal, že „je to ďalší krok na rebríčku eskalácie a nikto nevie, kam to smeruje,“ zároveň dodal, že odchádzajúca administratíva ho o zmene politiky neinformovala.

V určitej chvíli bude musieť Trump vyjasniť, ako to vlastne s obratom od neokonzervatívnej politiky myslí.