Práve tá zdanlivá nudnosť je príšerne veľká „záhada“, ktorá stojí za pozornosť. Prečo? Pretože finančná situácia úplne ignoruje tú geopolitickú, ktorá je všetkým iným, len nie „normálnou“.
Najprv dosluhujúca administratíva Joe Bidena dala Ukrajine zelenú na to, aby Ukrajina použila americké rakety dlhého doletu, obsluhované silami NATO, na útok na ruské územie. Následne Rusko zmenilo svoju jadrovú doktrínu a rozšírilo zoznam možností, kedy Moskva môže použiť jadrové zbrane.
Konkrétne by po novom Moskva mohla použiť jadrové zbrane v prípade „rozsiahleho napadnutia“ konvenčnými zbraňami zo strany nejadrovej krajiny podporovanej jadrovou mocnosťou. Podľa striktného výkladu by sa za také „rozsiahle napadnutie“ dalo považovať práve aj ukrajinské použitie amerických rakiet dlhého doletu.
Potom Ukrajina americké rakety skutočne použila. A vo veľmi rýchlej odpovedi Rusko v noci zo stredy na štvrtok prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu s využitím medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorá je najskôr schopná niesť jadrovú zbraň. Je to od začiatku vojny prvýkrát, čo Rusko tento typ zbrane nasadilo.
Ruská raketa síce jadrovú hlavicu neniesla, ale jej symbolický odkaz je veľmi ľahko čitateľný. Je to odkaz Ruska krajinám NATO, že svoju novú jadrovú doktrínu myslí vážne. A tým sa to nekončí.
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa agentúry TASS vyhlásila, že americká základňa protivzdušnej obrany v Poľsku je už dlho na zozname prioritných cieľov ruskej armády. Základňa, ktorej existencia vraj vedie k zvýšeniu úrovne jadrového nebezpečenstva pre Rusko, podľa nej môže byť zasiahnutá novými ruskými zbraňami.
Nie som zahraničnopolitická novinárka, takže sa zdržím komentárov k politickej situácii, a zameriam sa iba na finančné súvislosti. Podstata spomínanej záhady spočíva v tom, ako je možné, že finančný svet túto situáciu prakticky ignoruje. Finančnému svetu totiž väčšinou stačí na paniku oveľa menšia dávka adrenalínu.
Keď došlo k eskalácii násilia v pásme Gazy, panická reakcia bola násobne väčšia, hoci bolo takmer isté, že tento konflikt zostane len lokálne ohraničený. V tomto prípade však o žiadnom lokálnom konflikte nemôže byť ani reči, keďže dochádza k jasnej a viditeľnej eskalácii, ktorá má potenciál ďaleko prekročiť lokálne hranice.
Dokonca aj v situáciách, keď konflikty medzi USA a Ruskom (či Sovietskym zväzom) prebiehali ako proxy vojny cez nejakú tretiu krajinu, ako tomu bolo pri vojne vo Vietname, zostávalo územie pôvodných krajín nedotknuté. Studená vojna sa uskutočňovala prísne obmedzene cez vojnu na cudzom území.
Najbližšie k súčasnej situácii mala takzvaná Kubánska kríza (16. – 28. októbra 1962), ktorá bola jednou z najnapätejších epizód studenej vojny medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Išlo o konflikt vyvolaný rozmiestnením sovietskych jadrových rakiet na Kube, čo USA vnímali ako priamu hrozbu svojej národnej bezpečnosti a svojho územia. Kríza priviedla svet na pokraj jadrovej vojny, ale nakoniec sa vyriešila diplomatickou cestou.
Aj útok na Pearl Harbor bol podobne taký významný preto, že bolo dotknuté výslovne územie Spojených štátov, „nielen“ záujmy USA v tretej krajine. Ani územie Sovietskeho zväzu nenapadla od 2. svetovej vojny iná krajina, pokiaľ nepočítame relatívne „malé“ pohraničné bojové strety na rusko-čínskej hranici či vnútorné boje pre rozpad sovietskeho impéria. Toto je prvýkrát, keď bolo územie Ruska takto dotknuté, a to s priamym posvätením a angažmánom USA.
V zahraničnej tlači sa o súčasnej situácii informuje výrazne menej, než to bolo v začiatkoch vojny na Ukrajine. To je zrejme dôvodom, prečo finančný svet nepanikári a v podstate situáciu takmer ignoruje. Od začiatky vojny mnohí panikárili, že div že nezačína tretia svetová vojna. Je to presne v duchu rozprávky o pastierovi oviec, ktorý si vymýšľal, že mu vlk prenasleduje stádo tak dlho, až mu nikto neveril. A to ani vtedy, keď vlk skutočne prišiel.
Ako dlho ešte bude finančný svet spať? Tentoraz sa neodvažujem súdiť. V podstate všetko závisí od mediálneho pokrytia situácie v západných krajinách. Predstaviť si možno mnohé scenáre. Začiatok vojny na Ukrajine bol oveľa menším rizikom pre finančníctvo než súčasnosť, a napriek tomu bola panika vo financiách obrovská, pretože aj mediálne pokrytie bolo obrovské. Možno všetko utíchne bez povšimnutia, možno sa mediálne vášne rozhoria a s nimi aj finančné pohyby. Teraz je to len o psychológii. V každom prípade buďme pripravení na potenciálne značné finančné turbulencie, ak si západné médiá túto situáciu „všimnú“.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.