Ostatné vlády nám prejedli budúcnosť. Ficov kabinet opatreniami situáciu zhoršuje

Slovensko bude podľa predikcií Európskej komisie patriť do roku 2033 medzi krajiny eurozóny s najvyššími nákladmi na úroky na štátnom dlhu vyjadrenými ako percento HDP. Spolu s Francúzskom sa tak stáva novým Gréckom.

V súvislosti s úrokmi je zaujímavé sledovať, ako sa ten sľubovaný dramatický prepad v sadzbách už vyše roka neustále odkladá. Trápi to nielen štátnu kasu, ale aj tunajšie domácnosti cez drahšie hypotéky. Veľa optimizmu nepriniesli ani aktuálne inflačné čísla.

Cenová inflácia na Slovensku v októbri poskočila na 3,1 percenta medziročne. „Rast cien sa zrýchlil v dôsledku zdraženia potravín. V októbri ceny potravín medziročne narástli o 5,1 percenta. Potraviny tiež zaznamenali najrýchlejší októbrový medzimesačný rast (okrem krízového roku 2022) od vstupu do eurozóny,“ píše Národná banka Slovenska.

Dozvuky inflácie alebo sa chystá druhé kolo? Vzhľadom na ekonomické trápenie Nemecka, zvyšku eurozóny a absenciu výrazného rastu eurovej peňažnej zásoby verím, že plnokrvné druhé inflačné kolo zatiaľ nehrozí. Spratať cenovú infláciu pod oficiálny 2-percentný cieľ si však zrejme vyžaduje viac snahy centrálnej banky alebo poriadnu recesiu.

Napriek stále relatívne vysokým úrokom a nízkemu rastu hypoték došlo k miernemu oživeniu na trhu slovenských rezidenčných nehnuteľností.

„Medzištvrťročný rast cien nehnuteľností sa v 3. štvrťroku 2024 mierne zrýchlil na 2,4 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku sú ceny o 3,4 percenta vyššie,“ uvádza Národná banka Slovenska.

Rast cien nehnuteľností v Bratislavskom kraji sa postupne spevňuje, nárast evidujeme aj v ďalších štyroch krajoch. Ceny medzi štvrťrokmi rástli najrýchlejšie v Prešovskom kraji (o 4,4 percenta). Nehnuteľnosti v Žilinskom kraji zdraželi prvýkrát od 3. štvrťroka 2022 (o 4 percentá). Pokles pokračuje v Nitrianskom kraji (-2,8 percenta), ku ktorému sa pridal aj Banskobystrický (-3,3 percenta). V Košickom kraji zostala podľa NBS úroveň cien nehnuteľností prakticky nezmenená.

Vráťme sa ešte od domácností k verejnej kase. To, čo sa v nej udialo, totiž pridvihlo aj tie úroky na hypotékach. Veľkosť štátu ako podiel na HDP narástol na Slovensku od začiatku pandémie najrýchlejšie z celej Európskej únie (+7,4 percentuálneho bodu). Minimálne v tejto súťaži slovenskí politici vyhrali. Prvá cena pre nás znamená vyššie dane, nižší rast životnej úrovne, viac plytvania a ľudí žijúcich na úkor pracujúcich.

A kto za tu explóziu plytvania štátu na Slovensku za ostatné štyri roky môže? Nenechajme politikov vyhovárať sa na pandémiu, bolo to skôr voľbami. Polovicu z rastu podielu vládnych výdavkov na HDP politici dokázali napáchať dávno po pandémii, v rokoch 2023 a 2024. Teda v ekonomicky dobrých časoch s rekordne nízkou nezamestnanosťou. Len pripomeniem, že nová vláda Roberta Fica nastúpila v októbri 2023.

Ostatné vlády nám prejedli budúcnosť. Rozhadzovaním našich peňazí dostali verené financie do suterénu. Súčasná vláda pomýlenými konsolidačnými opatreniami, ktoré sú namiesto šetrenia absurdných výdavkov postavené na daniach, situáciu zhoršuje. Škrtením husi, ktorú zároveň šklbe, znižuje šancu, že z týchto problémov vyrastieme.