Preskočiť na obsah
Juraj Karpiš

Autor

Juraj Karpiš

Publikované: 
Názory|Názor

Ostatné vlády nám prejedli budúcnosť. Ficov kabinet opatreniami situáciu zhoršuje

Spľasnutie dlhopisovej bubliny a rozhadzovanie politikov po pandémii viedlo ku skokovitému nárastu nákladov na správu slovenského štátneho dlhu.

Slovensko bude podľa predikcií Európskej komisie patriť do roku 2033 medzi krajiny eurozóny s najvyššími nákladmi na úroky na štátnom dlhu vyjadrenými ako percento HDP. Spolu s Francúzskom sa tak stáva novým Gréckom.

Vládne úrokové výdavky (% HDP).

V súvislosti s úrokmi je zaujímavé sledovať, ako sa ten sľubovaný dramatický prepad v sadzbách už vyše roka neustále odkladá. Trápi to nielen štátnu kasu, ale aj tunajšie domácnosti cez drahšie hypotéky. Veľa optimizmu nepriniesli ani aktuálne inflačné čísla.

Cenová inflácia na Slovensku v októbri poskočila na 3,1 percenta medziročne. „Rast cien sa zrýchlil v dôsledku zdraženia potravín. V októbri ceny potravín medziročne narástli o 5,1 percenta. Potraviny tiež zaznamenali najrýchlejší októbrový medzimesačný rast (okrem krízového roku 2022) od vstupu do eurozóny,“ píše Národná banka Slovenska.

Dozvuky inflácie alebo sa chystá druhé kolo? Vzhľadom na ekonomické trápenie Nemecka, zvyšku eurozóny a absenciu výrazného rastu eurovej peňažnej zásoby verím, že plnokrvné druhé inflačné kolo zatiaľ nehrozí. Spratať cenovú infláciu pod oficiálny 2-percentný cieľ si však zrejme vyžaduje viac snahy centrálnej banky alebo poriadnu recesiu.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.