Spľasnutie dlhopisovej bubliny a rozhadzovanie politikov po pandémii viedlo ku skokovitému nárastu nákladov na správu slovenského štátneho dlhu.
Slovensko bude podľa predikcií Európskej komisie patriť do roku 2033 medzi krajiny eurozóny s najvyššími nákladmi na úroky na štátnom dlhu vyjadrenými ako percento HDP. Spolu s Francúzskom sa tak stáva novým Gréckom.
V súvislosti s úrokmi je zaujímavé sledovať, ako sa ten sľubovaný dramatický prepad v sadzbách už vyše roka neustále odkladá. Trápi to nielen štátnu kasu, ale aj tunajšie domácnosti cez drahšie hypotéky. Veľa optimizmu nepriniesli ani aktuálne inflačné čísla.