To, čo bolo kedysi zárukou úspechu Nemecka na globálnych trhoch, sa stáva bolestivou pripomienkou meniaceho sa svetového poriadku.
Čísla hovoria jasnou rečou. Podľa Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory čelí krajina nielen bežnému ekonomickému poklesu, ale aj hlbokej štrukturálnej kríze, ktorá otriasa základmi nemeckého hospodárskeho modelu.
Martin Wansleben, výkonný riaditeľ tejto komory, vykresľuje znepokojujúci obraz – len štvrtina nemeckých firiem hodnotí svoju situáciu pozitívne, zatiaľ čo rovnaká časť ju vníma ako kritickú. Najvýraznejší otras zažíva automobilový priemysel, tradičná výkladná skriňa nemeckej priemyselnej excelencie, kde sa nálada prepadla na historické minimá.
Aktuálne údaje z inštitútu Ifo len potvrdzujú tieto obavy. Podnikateľská nálada v Nemecku dlhodobo klesá. Hoci viaceré indexy v októbri medzimesačne mierne vzrástli, trend je jasne negatívny. Ukazovateľ súčasných ekonomických podmienok bol v Nemecku na druhej najnižšej úrovni za posledné štyri roky. Ak neberieme do úvahy krátkodobý pandemický prepad, je to najnižšia hodnota za jeden a pol dekády.
„Tlak na nemeckú ekonomiku narastá,“ varuje Clemens Fuest, prezident Ifo inštitútu. „Vidíme systematický pokles naprieč všetkými kľúčovými sektormi, čo naznačuje, že nejde o dočasný výkyv, ale o hlbší štrukturálny problém.“
V jeho srdci leží najmä fundamentálna premena globálneho konkurenčného prostredia.
Nemecký priemysel, dlho považovaný za nedostižný vzor, sa ocitá v priepasti medzi vysokými domácimi nákladmi a rastúcou konkurenciou (najmä) z Ázie. Nemecká obchodná komora preto varuje pred zreteľnými príznakmi deindustrializácie, keď štyri z desiatich priemyselných podnikov plánujú okresať svoje investície v Nemecku, čo predstavuje bezprecedentný únik kapitálu.
Hlbšie príčiny nemeckého úpadku
Korene súčasnej krízy siahajú hlbšie než len k aktuálnym ekonomickým turbulenciám. Nemecký hospodársky model, postavený na energeticky náročnom priemysle a masívnom exporte, naráža v ére geopolitického napätia a klimatickej transformácie na svoje limity. Krajina, ktorá desaťročia profitovala z lacného ruského plynu a nenásytného čínskeho trhu, sa musí vyrovnať s novou realitou.
Nemecké firmy čelia dvojitému úderu. Na jednej strane strácajú svoju tradičnú nákladovú výhodu pre vysoké ceny energií a práce, na strane druhej ich dobieha technologická revolúcia. V oblasti elektromobility, umelej inteligencie či digitálnych služieb už nemecké firmy nie sú prirodzenými lídrami trhu. Dlhodobá dominancia americkej Tesly či expanzia dravých a perspektívnych čínskych automobiliek v Európe sú bolestivými pripomienkami, že sa končí éra nemeckej dominancie v kľúčových priemyselných odvetviach.
Popísanie problému je však iba prvým krokom k jeho riešeniu. Podľa nemeckej obchodnej komory potrebuje tamojšie hospodárstvo „jasnú elektrošokovú terapiu“ v podobe zásadných reforiem. Nielen kozmetické úpravy, ale fundamentálnu transformáciu celého hospodárskeho modelu. Bez nej totiž hrozí, že sa niekdajší „ekonomický zázrak“ zmení na varovný príbeh o tom, ako aj tie najsilnejšie ekonomiky môžu stratiť svoj lesk, ak sa nedokážu prispôsobiť meniacemu sa svetu.
Budúcnosť nemeckej ekonomiky
Inštitút Ifo odhaduje, že nemecká ekonomika bude v tomto roku stagnovať. Rast má byť nulový. Minister hospodárstva to vidí ešte černejšie, keď čaká, že krajina skončí v červených číslach. V kontexte globálnej ekonomiky, ktorá napriek všetkým turbulenciám rastie viac než trojpercentným tempom, to iba podčiarkuje, že Nemecko stráca svoje postavenie ekonomického lídra.
Situáciu ešte viac komplikuje vlna zahraničných prevzatí nemeckých firiem. Predaj spoločnosti Schenker či potenciálne prevzatie Commerzbank nie sú len bežnými obchodnými transakciami – javia sa skôr ako symbol hlbšej transformácie nemeckého hospodárstva. Tamojšie firmy, kedysi hrdí predátori na globálnom trhu, sa čoraz častejšie stávajú korisťou zahraničných investorov.
Na záchranu konkurencieschopnosti nemeckej ekonomiky bude potrebná nielen redukcia byrokracie a nákladov, ale kompletné prehodnotenie hospodárskeho modelu. Nemecko musí nájsť novú cestu, ako spojiť svoju tradičnú priemyselnú excelenciu s požiadavkami digitálnej éry a zelenej transformácie. V stávke nie je len budúcnosť najväčšej európskej ekonomiky, ale aj stabilita celého kontinentu.