Do Bratislavy sa chystá na zápas Ligy majstrov slávny veľkoklub – AC Miláno už na Tehelnom poli hral. Dňa 21. októbra 1992 zvíťazilo nad Slovanom 1:0 v jednom z najpamätnejších zápasov, aké sa na Slovensku hrali na klubovej úrovni.
Silvio Berlusconi a Fabio Capello. Foto: Bildbyran / Zuma Press / Profimedia
|
UEFA uviedla na jeseň 1992 do života Ligu majstrov. V skupinách hralo len osem mužstiev. Na postup ašpirovalo 38 majstrov európskych krajín. Medzi nimi aj Slovan, ktorý po sedemnástich rokoch vrátil vo federálnej lige titul na Slovensko.
Najťažší možný sok
V prvom kole nedal šancu Ferencvárosu Budapešť. Viac ako o skvelom a suverénnom výkone belasých v prvom zápase sa dlhé roky rozprávalo o zásahu bezpečnostných jednotiek proti maďarským fanúšikom.
Slovan bol o triedu lepší, vyhral 4:1, v odvete na Üllői út ustrážil remízu 0:0. Bol vo forme, znovu viedol tabuľku česko-slovenskej ligy, mužstvo malo stabilizovaný káder, herne po majstrovskej sezóne nijako neustrnulo.
Naďalej v plnej paráde žiaril len 20-ročný Peter Dubovský, mužstvo fungovalo a mohlo si trúfať na účasť v európskej top osmičke. „Mohli sme sa oprieť o priazeň fanúšikov. Pravidelne bolo v hľadisku plno, návštevy nad 15-tisíc divákov. Na Spartu prišlo v majstrovskej viac ako 40-tisíc. Častokrát som hráčov ani nemusel nijako špeciálne motivovať. Keď zbadali davy ľudí, vedel som, že sa nevedia dočkať skvelej atmosféry a pôjdu naplno za víťazstvom,“ spomína tréner Dušan Galis.
Dušan Galis počas slávnostného vyhlásenia ankety s názvom Jedenástka roka 23/24 v Bratislave 19. mája 2024. Foto: TASR/Martin Baumann
Žreb však bol mimoriadne krutý. AC Miláno vybudoval najsilnejší tím na svete. V sezóne 1991/92 nehral kvôli trestu od UEFA v európskych pohároch, ale s novým trénerom Fabiom Capellom vyhral taliansku ligu bez jedinej prehry. V Serie A bol nezdolaný počas celého kalendárneho roka 1992!
Majiteľ klubu Silvio Berlusconi predbehol dobu a určil smerovanie európskych veľkoklubov. Jeho myšlienka o kvalitatívnom zdvojení každej pozície v tíme je derivovaná dodnes.
Miláno imponovalo finančnou silou. V lete 1992 zrealizovalo dovtedajší najdrahší prestup histórie: za 18,5 miliárd lír (v prepočte štrnásť miliónov eur) kúpilo z FC Turín krídelníka Gianluigiho Lentiniho. Berlusconi pritiahol za ďalších dvadsať miliónov aj dvoch najlepších hráčov z ankety o Zlatú loptu 1991 – Jeana-Pierra Papina z Marseille s Dejanom Savičevičom z Crvenej Zvezdy Belehrad. V kádri bolo šesť vynikajúcich cudzincov, pričom podľa vtedajších pravidiel mohli hrať len traja!
Pritom kostru veľkolepého tímu postavil už Capellov predchodca Arrigo Sacchi. Najobdivovanejšia obranná línia na kontinente Tassotti – Costacurta – Baresi – Maldini a k nej holandské trio Gullit – van Basten – Rijkaard. Milánsky klub dostali na európsky vrchol v rokoch 1989 a 1990. „Všetci traja Holanďania boli výnimoční hráči. S inteligenciou, technikou, útočnou kvalitou. Celé mužstvo bolo úchvatné. Určovalo trend futbalu,“ promína Galis. Málokedy hral na Slovensku takýto supertím.
Peter Dubovský v drese Slovana Bratislava v zápase Ligy majstrov proti VfB Stuttgart, 2. Februára 1992. Foto: ČTK/Pressefoto Rudel/Herbert Rudel/Profimedia
Slovan bol outsiderom, ale nehral tak. Dokopy 36-tisíc divákov na vypredanom Tehelnom poli sledovalo v daždivom počasí veľkú snahu belasých, ktorí sa nijako neschovávali a pokúsili sa o veľkú senzáciu.
Šanca narástla pred koncom prvého polčasu po vylúčení mladého stredopoliara Demetria Albertiniho, ktorý v Miláne akurát štartoval veľkú kariéru. Miláno však ukázalo, čo ho urobilo sotva zdolateľným tímom: malo fantastickú, prevratnú organizáciu hry. Franco Baresi dirigoval obranu ako orchester. Mnohým fanúšikom zostalo v pamäti, ako pohvizdovaním, pískaním určoval vystupovanie obrannej línie pri zakladaní ofsajdových pascí.
Dve prehry s epochálnymi rossoneri
Ďalší legendárny obranca Paolo Maldini odohral za AC Miláno 161 európskych zápasov. Dal v nich len tri góly. A prvý práve na Tehelnom poli. Slovan robil, čo mohol. Útočná sila tímu s Dubovským, Krištofíkom, Timkom a Gostičom bola neodškriepiteľná, ale na obranu rossoneri nestačila. Jaroslav Timko síce prekonal brankára Antonioliho, lenže dánski rozhodcovia videli ofsajd, ktorý nebol.
Slovan prehral 0:1. Pohľad po záverečnom hvizde na netradične jasajúceho Fabia Capella bol dôkazom, že Miláno si uvedomovalo dôležitosť zápasu.
O dva týždne Slovan na San Sire nestačil na veľkého favorita. Pred uplynutím polhodiny ho zdrvili presné strely Franka Rijkaarda a Chorváta Zvonimira Bobana v priebehu poldruha minúty. Ďalšie góly strelili Vencelovi po prestávke útočníci Marco Simone s Papinom.
Miláno v predkolách a pri prvenstve v skupine bez straty bodu inkasovalo v desiatich zápasoch jediný gól! Preniklo do finále, v ktorom sa mu stala osudnou hlavička francúzskeho stopéra Basila Boliho – s Olympiquom Marseille prehralo 0:1. Do finále sa dostalo aj v ďalších dvoch sezónach, v roku 1994 súťaž vyhralo po ekrazitovej finálovej exhibícii proti Barcelone (4:0).
Rudi Völler z Olympique Marseille a Gianluigi Lentini a Marco van Basten vo finále Ligy majstrov 26. mája 1993 v Mníchove. Foto: ČTK/imago sportfotodienst/Profimedia
Bolo to mužstvo, ktoré samo vytvorilo éru a ako o ňom raz povedal známy športový publicista Gabriele Marcotti: „Zmenilo myslenie o klubovom futbale najskôr v Taliansku a potom v Európe. Vyhrávalo a zvyklo pri tom hrať absurdne dobrý futbal.“
Pre Slovan to bol jeden z vrcholov emóciami nabitej prvej polovice 90. rokov. Dušan Galis, oslavujúci v nedeľu 75. narodeniny, ho viedol v štyroch pamätných bitkách. Rok pred Milánčanmi hral na Tehelnom poli v pohári UEFA Real Madrid, na jeseň 1993 a 1994 v rovnakej súťaži Aston Villa a Borussia Dortmund.
„Boli to skvelé zápasy, nezabudnuteľné zážitky. S Realom sme dostali gól zo spornej penalty, prehrali sme 1:2, ale v Madride sme remizovali 1:1. S Aston Villou sme doma remizovali 0:0 a potom tesne vypadli. Nad Hitzfeldovou Borussiou sa nám podarilo vyhrať 2:1, ale odveta nám nevyšla (0:3). Vždy nám kúsok chýbal. Rok sme museli tvrdo makať, zvierať ligové výsledky, aby sme sa dočkali ďalšej konfrontácie s veľkými súpermi. Veľká škoda, že sa európske poháre nehrali tak ako v súčasnosti, v skupinách či vo forme ligovej súťaže. Atmosféra veľkých pohárových zápasov mohla byť v Bratislave viackrát. Navyše sme mali konkurencieschopné mužstvo postavené na domácich slovenských hráčoch. Slovan brali ako svoj klub, vážili si ho ako inštitúciu,“ uzatvára Dušan Galis spomienky na časy, keď sa Slovan pokúsil oprášiť svoju slávnu minulosť.
Vo futbale sa odvtedy veľa zmenilo. AC Miláno je so siedmimi titulmi dodnes po Reale Madrid druhým najúspešnejším klubom v histórii pohára majstrov, ale príslušnosť k absolútnej špičke, k spolufavoritom Ligy majstrov, mu už nepatrí.
Slovan sa stal dominantným klubom na Slovensku. Dočkal sa vysnívanej európskej supersúťaže a na vlastnej koži sa presviedča, čo všetko mu chýba. A je toho oveľa viac ako pred vyše tromi desaťročiami.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
