SNS chce špecializovaných sudcov. Majú rozhodovať iba o novinároch

Súdne konania, v ktorých figurujú novinári a trvajú niekoľko rokov, sa týkajú hlave práva na ochranu osobnosti. O takýchto žalobách rozhodujú okresné súdy (tam patria aj všetky mestské súdy v Bratislave a Košiciach).

Podľa Michelka je najviac nových špecializovaných sudcov potrebných v Bratislave, pretože v hlavnom meste sídli najviac vydavateľstiev slovenských médií. Návrh zákona by sa mohol objaviť na rokovaní parlamentu v novom roku. „Možno na januárovej schôdzi,“ priblížil.

Sudcovia sú zdržanliví

Nedostatok sudcov by podľa poslanca nemal byť problémom. „Šéfka súdu [predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV Miriam Oswaldová – pozn. red.] nepovedala nápadu nie,“ povedal poslanec SNS. Na mestskom súde budú musieť podľa neho pôsobiť aspoň dva sudcovské senáty, aby sa zabezpečilo náhodné prideľovanie spisov.

Prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner nevie povedať, či by dnes bola špecializácia na tlačovú agendu potrebná. „Vo všeobecnosti platí, že špecializácia je jedným zo spôsobov, ako zrýchliť a skvalitniť výkon súdnictva. Na druhej strane však prílišná špecializácia v rámci takzvaných hlavných súdnych agend môže vyvolať opačný efekt,“ odpovedal pre Štandard Mozner.

Združenie sudcov sme oslovili aj s otázkou, či je na Slovensku dostatok sudcov, ktorí by sa mohli ujať novej agendy. „Počet určených (tabuľkových) miest sudcov na Slovensku možno považovať za dostatočný, avšak nie všetky určené miesta sú aj obsadené, čo predstavuje určitý deficit,“ priblížil Mozner.

Z pohľadu rýchlosti a kvality výkonu súdnictva je však rovnako dôležité doplniť odborný justičný personál a vytvoriť preň také podmienky, aby boli pozície súdnych úradníkov a ďalších justičných zamestnancov dostatočne atraktívne, doplnil prezident združenia.

Na otázku či by bol medzi sudcami záujem venovať sa konaniam spojenými iba s novinármi, Mozner nevedel odpovedať, pretože nevidel konkrétny návrh zákona, a teda ani konkrétnu agendu, ktorej by sa mali venovať.

Nová špecializácia má zastrašiť novinárov, tvrdí opozícia

KDH vo vyhlásení uviedlo, že návrhy koalície sú nesystémové. „Extrémna špecializácia v súdnictve je sama o sebe sporná a bola právom kritizovaná aj v rámci nevydarenej súdnej mapy,“ uviedla hovorkyňa kresťanských demokratov Lenka Kovár.

Súdy nepotrebujú rozdrobovanie podľa špeciálnych želaní politikov, mieni KDH. Podľa neho problémy nie sú len v téme ochrany osobnosti, ale prakticky v každej oblasti práva.

„Tak teraz vytvorí vláda špeciálne súdy na každú jednu oblasť samostatne? Celé je to nezmysel, ktorý povedie k ďalšiemu neporiadku a znižovaniu úrovne vymožiteľnosti práva,“ dodala Kovár.

Špecializáciu sudcov na témy týkajúce sa novinárov odmieta aj hnutie Slovensko. Jeho právny garant pre spravodlivosť Milan Vetrák pripúšťa, že konania súvisiace s právom na ochranu osobnosti trvajú dlhšie ako bežné spory, avšak vydelenie sudcov len na túto agendu podľa neho nie je riešením.

„Problém spočíva skôr v zlom nastavení terajšieho systému, keď nie je doriešený súbeh rôznych žalôb (žaloba na vyjadrenie podľa mediálneho zákona a žaloba na ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka) a keď právny systém nedostatočne prihliada na záujmy žalobcov v týchto typoch konaní,“ zhodnotil garant Vetrák. Podľa neho špecializácia teoreticky dokáže zrýchliť dĺžku konaní, ale len v prípade, že na to je dosť personálu a financií, čo nie je prípad Slovenska.

„Výška nemajetkovej ujmy by nemala byť závislá od názoru sudcu, ale vypočítaná ako percento zo zisku média za zverejnenie nepravdivej informácie v príslušnom mediálnom formáte,“ navrhuje garant hnutia Slovensko.

Vláda zriadením špecializovaných súdov pre spory s médiami podľa SaS cielene zastrašuje novinárov.„Politici sa týmto výmyslom stavajú nad bežných ľudí, ktorí už dnes zápasia s vymožiteľnosťou práva,“ vyhlásil tímlíder SaS pre kultúru René Parák.

Poslankyňa liberálov Mária Kolíková sa obáva, ako koalícia uskutoční náhodný výber sudcov do senátov. „Kto bude vyberať sudcov pre tieto súdy, koho kritériami prejdú?“ pýta sa Kolíková.

Meniť sa budú aj ďalšie mediálne zákony

Koalícia pripravuje aj ďalšie zákony, ktoré sa majú týkať pôsobenia novinárov. Michelko oznámil, že Národný mediálny úrad má vzniknúť v lete roku 2024.

„Od 1. júla by mal zákon [o Národnom mediálnom úrade – pozn. red.] platiť,“ uviedol.

Koalícia sa má pri tvorbe nového mediálneho úradu inšpirovať zákonmi o novinároch v Nemecku, dodal poslanec. Národný mediálny úrad nahradí Radu pre mediálne služby. Tá má právomoc udeliť pokutu za nedodržanie objektívnosti v televíznom vysielaní.

(lh, tasr)