Niekedy je ťažké ubrániť sa dojmu, že najväčším nešťastím pre tento svet je človek. Nedotknutá príroda je len v tých častiach sveta, kam nevkročila ľudská postmoderná noha, teda minimálne tam nežije natrvalo.
Človek znamená infraštruktúru, zásobovanie aj spracovanie odpadu. Už prítomnosť človeka v prírode z neho robí hrozbu. Zver pred pánom tvorstva uteká do ľudoprázdnych oblastí, alebo, keď už nie je kam ujsť, nezriedka vyhynie. Naozaj sa zdá, že až s človekom prišla na svet deštrukcia, smrť a skaza v pravom zmysle slova.
Nie, toto nie je úvod traktátu „zeleného“ náboženstva na podporu medzičasom zabudnutej prorokyne Gréty. Chce poslúžiť ako odrazový mostík od témy človeka ničiteľa k téme Boha Stvoriteľa.