Krátka volebná kampaň v Nemecku môže priniesť prekvapenia

Ak všetko pôjde tak, ako sa dohodli lídri parlamentných frakcií SPD a CDU/CSU Rolf Mützenich a Friedrich Merz, spolkový kancelár Olaf Scholz vyvolá 16. decembra „hlasovanie o dôvere“, a ak podľa očakávania nezíska v parlamente väčšinu hlasov, spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier rozpustí Bundestag a 23. februára 2025 sa uskutočnia ďalšie spolkové voľby. Sedem mesiacov pred riadnym volebným termínom v septembri.

Je určite diskutabilné, či bolo správne, že spolkový kancelár nerozhodol o termíne hlasovania o dôvere sám, ale že toto rozhodnutie delegoval na šéfa svojej parlamentnej frakcie Mützenicha. Možno spochybniť aj skutočnosť, že kandidát CDU/CSU na kancelára Friedrich Merz sa vzdal možnosti takzvaného konštruktívneho hlasovania o nedôvere, pri ktorom podľa nemeckej ústavy vyzývateľ vyslovuje nedôveru úradujúcemu kancelárovi, aby sa nechal priamo zvoliť za jeho nástupcu. Merz sa tejto možnosti vzdáva zjavne z obavy, že by mohol zvíťaziť s hlasmi AfD, ale teraz je aspoň jasné, ako postupovať.

Z dnešného pohľadu a vzhľadom na aktuálne prieskumy verejnej mienky strán sa zdá byť výsledok februárových volieb už istý, najmä preto, že CDU/CSU pod Merzovým vedením výslovne vyhlásila, že v žiadnom prípade nechce vstúpiť do koalície s AfD, takže jej na spoluprácu zostávajú len partneri na ľavej strane spektra.

Podľa všetkých prognóz sa kresťanskí demokrati z CDU vo všetkých nemeckých spolkových krajinách okrem Bavorska a bavorskej sesterskej strany CSU stanú s veľkým odstupom najsilnejšou politickou silou a následne vytvoria koalíciu s SPD, čo by viedlo k znovuzrodeniu takzvanej veľkej koalície, ktorá trvala pod vedením Angely Merkelovej a v roku 2021 dostala od voličov stopku. SPD je v súčasnosti v prieskumoch na druhom mieste, ale nie je isté, či si túto pozíciu dokáže udržať, alebo dokonca do 23. februára 2025 skĺzne na štvrté miesto za Zelenými a AfD (v niektorých prieskumoch je už AfD na druhom a SPD na treťom mieste, pozn. red.).

CDU stráca voličov v prospech politického okraja

Čo teraz empiricky vieme o favoritovi týchto spolkových volieb? CDU/CSU sa vo všetkých prieskumoch už niekoľko týždňov pohybuje nad 30 percentami. Ak sa dnes pozrieme na podiel voličov, ktorí niekedy volili CDU/CSU vo voľbách do Bundestagu od zjednotenia Nemecka pred 35 rokmi, zistíme, že tento základný elektorát sa zmenšil o tretinu! Iba 66 percent tých, ktorí v minulosti volili CDU/CSU, má v úmysle ju voliť znova. Je zaujímavé vidieť, kde CDU/CSU stráca voličov: Strana si udržiava 72 percent svojich voličov, ktorí sami seba politicky zaraďujú do stredu, ale len 63 percent svojich doterajších voličov, ktorí sa zaraďujú skôr napravo od stredu, a len 57 percent tých, ktorí sa zaraďujú naľavo od stredu. Inými slovami, strácajú na oboch okrajoch spektra.

CDU/CSU si teraz ťažšie udržiava voličov naľavo a napravo od stredu a stráca šírku skutočnej ľudovej strany. Každý druhý súčasný volič CDU/CSU (49 percent) sa zaraďuje do stredu, každý tretí (33 percent) napravo od stredu a každý siedmy (14 percent) naľavo od stredu. V minulosti dokázala CDU/CSU lepšie využívať skupiny voličov naľavo a napravo od stredu. Na krajoch sa zmenšila a udržiava sa v strede.

Pohľad na súčasnú náladu v krajine je veľmi vzdialený volebnému výsledku vo februári 2025: SPD by si možno mohla vylepšiť svoju východiskovú pozíciu, keby do volebnej kampane vstúpila s najpopulárnejším členom vlády - spolkovým ministrom obrany Borisom Pistoriusom - namiesto v súčasnosti najnepopulárnejšieho člena vlády - spolkového kancelára Olafa Scholza.

A traja muži - kandidát na kancelára za CDU/CSU Friedrich Merz, kancelár za SPD Olaf Scholz a kandidát na kancelára za Stranu zelených Robert Habeck - by nemali podceňovať ani dve ženy - kandidátku na kancelára za pravicovú AfD Alice Weidelovú a zakladateľku aliancie pomenovanej po nej Sahru Wagenknechtovú - ako konkurentky. Obe sú medzi obyvateľstvom populárnejšie ako Robert Habeck a Olaf Scholz a majú stabilnejšiu podporu medzi vlastnými voličmi ako Friedrich Merz medzi stúpencami CDU/CSU.

Sahra Wagenknechtová, líderka strany (BSW). Foto: DPA picture alliance / Alamy / Profimedia

Nasledujúce týždne ukážu, ako nová realita po skončení semaforovej koalície ovplyvní podporu strán. V skutočnosti všetky „semaforové“ strany strácajú obrovské množstvo hlasov v porovnaní so spolkovými voľbami v roku 2021. SPD je približne o desať percentuálnych bodov slabšia ako v posledných parlamentných voľbách a trend je naďalej klesajúci. Ľavicoví Zelení majú približne o štyri percentá menej a FDP približne o sedem percent menej v porovnaní s výsledkom posledných volieb.

Voľby rozhodnú volatilní voliči

Vzhľadom na veľký počet nerozhodnutých voličov však majú všetky strany podľa inštitútu pre výskum verejnej mienky INSA, ktorý každý týždeň skúma nálady v spoločnosti, ešte stále rôzne veľký potenciál: FDP môže ťažiť z dodatočného potenciálu 16 percentuálnych bodov, z ktorých väčšina - 9 percentuálnych bodov - by pochádzala od súčasných voličov CDU/CSU. SPD má dodatočný potenciál 22 percentuálnych bodov, takmer každý druhý potenciálny volič SPD chce v súčasnosti voliť CDU/CSU (10 percentuálnych bodov).

Zdá sa preto takmer irelevantné, ktorých voličov by podľa analýzy potenciálu mohla stratiť CDU/CSU v prospech Zelených (4 percentuálne body) a AfD (3 percentuálne body). CDU/CSU ako zďaleka najsilnejšia sila má však aj ďalší potenciál 19 percentuálnych bodov, ktorý môže čerpať najmä od súčasných voličov SPD (7 percentuálnych bodov) a AfD (4 percentuálne body). Každý druhý volič v Nemecku (51 percent) chce alebo si vie predstaviť, že by volil CDU/CSU. To hovorí o ich jasnej pozícii favorita v tejto volebnej kampani. Boj o „kolísavých voličov“ rozhodne túto volebnú kampaň. Prekvapenia sa nedajú vylúčiť – stačí pohľad do USA.

Existuje „nemecký Trump“?

Bude mať výsledok volieb v USA vplyv na politickú náladu a predčasné voľby v Nemecku? Donald Trump, ktorý bol zvolený za nástupcu svojho nástupcu ako 47. prezident Spojených štátov, bol v Nemecku už po tretí raz za sebou podceňovaný. Vo svojich predpovediach sa mýlili nielen mnohí experti a reportéri nemeckých médií.

Takmer každý druhý Nemec (47 percent) tiež očakával, že prezidentské voľby v USA vyhrá Kamala Harrisová. Víťazstvo Trumpa očakával len necelý jeden z troch (32 percent). Víťazstvo Trumpa očakávala len väčšina voličov mladších ako 30 rokov a voličov AfD.

Relatívna väčšina všetkých respondentov (44 percent) bez ohľadu na pohlavie, vekovú skupinu, východnú/západnú orientáciu a stranícke preferencie sa zhodla na tom, že z volebného víťazstva Donalda Trumpa by najviac profitovala pravicová AfD. Len tri až 13 percent respondentov - v závislosti od strany - si myslelo, že z Trumpovho víťazstva by profitovala iná strana.

Friedrich Merz je síce predsedom kresťanskodemokratickej, liberálno-konzervatívnej CDU/CSU, ale obsahovo nie je nemeckým Donaldom Trumpom. Z hľadiska obsahu by takúto úlohu mohla zohrávať kandidátka pravicovej AfD na kancelárku Alice Weidelová.

Alice Weidelová, spolupredsedníčka AfD. Foto: Michael Sohn / ČTK / AP /

Ak sa jej podarí zmobilizovať za sebou tých voličov, ktorí nechcú Friedricha Merza za kancelára, mohla by jej strana, ktorá bude mať vtedy len dvanásť rokov, dosiahnuť 23. februára 2025 veľmi dobrý výsledok. Jej strana je v súčasnosti na druhom mieste s približne 19 percentami, čo z nej robí „prirodzeného“ vyzývateľa favorizovaného Friedricha Merza.

Skutočným súbojom teda nie je Scholz alebo Pistorius proti Merzovi, ale otázka, do akej miery bude AfD ťažiť z toho, že voliči teraz musia takmer s istotou počítať s tým, že CDU opäť vytvorí ľavicovú koalíciu, a preto skutočnú zmenu politiky v Nemecku môžu očakávať až so silnou AfD.