Gustáv Reuss: otec slovenskej vedeckej fantastiky, ktorý písal o ceste na Mesiac ešte pred Vernom

Niektorí považujú za zakladateľa vedeckej fantastiky už Johannesa Keplera v 17. storočí, iní Julesa Verneho či Herberta G. Wellsa. V modernejších dobách je najznámejší asi Isaac Asimov či Frank Herbert.

Svoju ryhu vo vedeckej fantastike majú aj Slováci. Príbeh sa začína v roku 1818 narodením Gustáva Reussa v Revúcej na Gemeri.

Reuss bol polyhistor, ale venoval sa aj botanike, zoológii, archeológii, dejinám, zemepisu či astronómii. A práve štúdium astronómie ho priviedlo k písaniu de facto prvého slovenského vedecko-fantastického románu.

Ako člena generácie štúrovskej mládeže, aj jeho hnala túžba šíriť vedomosti a poznatky medzi slovenským ľudom. Začal preto spisovať text, ktorý by populárnou a príbehovou formou priblížil ľuďom poznatky o vesmíre.

Cesta na Mesiac

Dielo nesie názov Hviezdoveda, resp. celé meno znie Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel. Rukopis písal od roku 1855 a dokončil ho podľa záznamu o rok neskôr, v roku 1856.

„Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil. Je rodom z Mníšan, silných pliec, udatnej mysle a rozvážneho umu. Kto ho chce bližšie spoznať, nech sa mu neťaží oboznámiť sa s jeho životopisom,“ povie nám o hlavnej postave Reuss v predhovore.

Gemerský učenec Krutohlav v románe cestuje pomocou balóna na Mesiac – a to 9 rokov pred známym románom o ceste na zemský satelit z pera Julesa Verna. Keď po návrate domov príde o balón, nestratí svoju chuť objavovať, práve naopak, rozhodne sa precestovať všetky planéty.

Spolu s remeselníkmi z celého Slovenska a dá do stavby veľkého šarkana, ktorý v podstate predstavuje akýsi prototyp vesmírnej lode. Následne na ňom precestujú celú Slnečnú sústavu a na konci si prezrú aj všetky krajiny sveta.

Neskoro, ale predsa

Nejde však o román v tradičnom zmysle, príbeh tam slúži hlavne na to, aby mohol čitateľov oboznámiť s čo najviac vtedy známymi poznatkami. Robí tak najčastejšie formou dialógu Krutohlava s jeho pomocníkmi, prostými dedinčanmi.

Napriek tomu má dielo svoj význam pre Slovensko. Malo by ešte väčší, keby v dobe spísania aj vyšlo – tak sa však nestalo a text ostal len v rukopise. Vyšiel až o 130 rokov neskôr. Zaujímavosťou je, že ho Reuss písal vo vtedajšom gemerskom nárečí – neuznával totiž spisovnú slovenčinu, ktorú navrhol Ľudovít Štúr.

Reussove zásluhy pre slovenskú kultúru prirodzene nekončia len pri tomto diele. Spísal aj prvú slovenskú botaniku, venoval sa aj zbieraniu slovenských ľudových rozprávok, porekadiel a prísloví, z ktorých neskôr čerpal aj Pavol Dobšinský. Dnes je po ňom pomenovaná Cena Gustáva Reussa, ktorá sa udeľuje v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánroch fantastiky, vedeckej fantastiky a hororu.