Tri poznámky.
Medzi nami sú eskalační zúfalci, dúfajme, že v menšine
Nemyslím si, že by Amerika dala Ukrajine jadrové zbrane. Šialenci sú v menšine a zatiaľ sa neodvážia predstaviť sa nám. Dôležitou informáciou je však to, že takíto ľudia na politickej scéne alebo vo vojenskom vedení USA a EÚ medzi nami už sú. Je to novinka, doteraz sme si to ani nevedeli predstaviť.
Teraz tu sú a sú ilustráciou pojmu eskalácia.
Najprv sme si nevedeli predstaviť, že Ukrajine dodáme stíhačky a stalo sa. Kazetové bomby boli ešte pred dvomi rokmi vojnovým zločinom, ale už dávnejšie sme ich Ukrajine dali.
Odmietali sme dať Ukrajine ďalekonosné rakety ATACMS a Storm Shadow, ktoré slúžia na ostreľovanie ruského vnútrozemia. A už sme ich dali. Všetci vieme, že na obsluhe tých rakiet sa podieľajú ľudia z NATO. Aj Rusi to vedia a aj to povedali nahlas. Povedali, že je to NATO, ktoré na nich priamo strieľa. A ani NATO to nepopiera. Aj my sme v NATO a takto sa dostávame do vojny.
No a teraz je tu už avantgarda, ktorá hovorí, že treba dať Ukrajincom atómovú bombu.
Neboli tu a už sú tu.
Chceli by to dať na Chruščova
Občas sa v rámci Západu objavia úvahy o tom, že teraz sa my začíname podobať na niekdajší hynúci Sovietsky zväz. Toto provokačné prirovnanie vyslovil tohto roku britský historik Niall Ferguson.
Je fascinujúce naraziť na konkrétnosti, ktoré nás upozorňujú na tú podobu.
Pretože tí nemenovaní zúfalci, ktorí chcú dať jadrovú bombu Ukrajine, sa správajú presne ako Nikita Chruščov v roku 1962, ktorý chcel dať jadrové rakety na Kubu. Také rakety by ľahko dostrelili na Washington, New York a ďalšie veľké mestá USA.
Sovietske lode s raketami smerovali na Kubu, americký prezident Kennedy vyhlásil karanténu. Fakticky povedal Sovietom, že keď sa lode priblížia ku Kube, Američania začnú paľbu. Chruščov ustúpil.
Mal som vtedy päť rokov a je to moja prvá politická spomienka. Dospelí sa vtedy rozprávali o hrozbe vojny a ja som to počul.
Dnes zopár šialencov navrhuje to isté. Len v opačnom garde. Navrhujú, aby sme sa Sovietmi teraz stali my.
Všetci slobodymilovní ľudia v našich končinách vtedy stáli na strane Kennedyho. Netrpeli predstavou, že rozmiestnenie rakiet na Kube je len vecou Kuby a Sovietskeho zväzu a nikoho iného nie je do toho nič.
Je možné, že niektorí zo šialencov si na tú paralelu ani nespomenú.
Zúfalí ľudia robia zúfalé veci
Inak, ako prvý s myšlienkou návratu atómových bômb do ukrajinských rúk prišiel Volodymyr Zelenskyj. Ak nás nezoberiete okamžite do NATO, dajte nám atómové zbrane, povedal pred mesiacom. Nato povedal Putin, že Rusko to nikdy nedovolí, nech by to stálo čokoľvek.
Veď iste, taká bola i reakcia Kennedyho v roku 1962.
Zelenského výrok bol síce zúfalý, ale ukrajinský prezident tým pomenoval významnú vec. Tým, že členstvo v NATO a vlastníctvo bomby chápal ako alternatívu, fakticky obe možnosti označil za rovnocenné.
Chruščovovo ustúpenie vtedy spôsobilo veľký hnev Fidela Castra. Vládca Kuby si zrejme neuvedomoval, že ak by Chruščov neustúpil, Kubu by mohlo postihnúť také neľútostné ničenie, aké teraz postihlo Ukrajinu.
Chruščov však ustúpil a Kuba existuje bez vojny doteraz. Západné elity (a prezident Ukrajiny s nimi) však napriek opakovaným varovaniam zo strany Ruska neústupčivo trvali na tom, že NATO sa má rozšíriť na Ukrajinu a teda Západ má dominovať nad východnými oblasťami Európy, ktoré so západnou civilizáciou nemajú nič spoločné, a v ktorých tam žijúci ľudia po žiadnom NATO netúžili.
A tieto elity na tom trvali neľútostne až do týchto dní. A Ukrajina bola na rozdiel od Kuby zničená.
Dnes nám New York Times hovorí, že zúfalé plány na bombu v ukrajinských rukách spriadanú aj niektoré západné elity. Hovorí sa, že zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Lenže tie zúfalé veci nič nezmôžu.
Môžeme po stý raz Ukrajinu poľutovať a robíme to. Môžeme Rusko po stý raz odsúdiť za inváziu a robíme to.
Ale nič to nezmení na stratách životov státisícov Ukrajincov, a tiež Rusov. A nič to nezmení na tom, že Ukrajina už prišla o veľkú časť územia.
Samozrejme, dnešné západné elity, medzi ktorými sa žiaden Chruščov nenašiel, nikdy nepriznajú, že ich bezohľadné plány a neústupčivosť priviedli Ukrajinu do nešťastia.
No tak to priznajú tie elity, čo prídu po nich.
