No stále akoby to bol jeden a ten istý, pretože dotyční páni majú nápadne veľa zhôd. Napríklad ani jeden z nich sa nikdy nezaoberal výtvarným umením, ani nepracoval v galérii či múzeu, tobôž, aby ich riadil. Veď načo.
Prvý vydržal vo funkcii 54 dní a toho druhého ubytoval rovno v galérii ako svojho kamoša. Ten druhý, už ako riaditeľ, vydržal vo funkcii 55 dní, čiže o deň viac a ešte stihol zamestnať toho tretieho. Ak by tento tretí čerstvo poverený riaditeľ zotrval vo funkcii aspoň 56 dní, mohli by sa na ministerstve kultúry pochváliť, že stav sa zlepšuje a celý proces by nadobudol aj nádhernú aritmetickú logiku. Inak je to však smutný zmar.
Rozmýšľam o človeku, ktorý nemal nikdy nič do činenia s výtvarným umením a múzeá a galérie doteraz poznal iba zvonka. Ako sa mu to stane, že s takouto výbavou si trúfne rovno na funkciu generálneho riaditeľa SNG?
Je to odvaha z neznalosti? Či šľachetná kamarátska výpomoc? Alebo je len ďalším reprezentantom doby, pre ktorú je odbornosť príťažou?
Pravdupovediac latka takejto „náročnosti“ sa už pred rokmi nasadila v politike. V prípade potreby sa začala obhajovať prax, že minister nemusí byť za každú cenu odborník, stačí, keď je manažér. A ideálne je, keď sa povie, že je krízový manažér. Pre takého je vlastne výhodou, že prostredie, ktoré má riadiť, je preňho neznáme. O to odvážnejšie doňho začne rúbať a sekať.
Ako pán najnovší riaditeľ SNG, ktorý sa nechal počuť, že jeho riadenie nie je o kvalifikácii, ale o správnej reakcii. A popri tom verí, že niekde naboku odsunutí už čakajú noví Fullovia a Benkovia, či dáki iní kamoši, aby im urobil ich vytúžené výstavy.
Toľko k novodobým riaditeľom, ktorí sú kamošmi a figúrkami tých, ktorí ich menujú a vymieňajú podľa ľubovôle. Preto skúšam uvažovať aj o pohnútkach zodpovedných ľudí na Ministerstve kultúry.
Čo ich vedie k tomu, že dosadzujú na čelo inštitúcií ľudí tak kompetentných, že ich sami musia po pár týždňoch odvolať? Je to personálna núdza? Či rovný rovného si hľadá? Alebo je to zámer vytrestať „nekompatibilných“ pracovníkov kultúry, ktorí si lepších riaditeľov nezaslúžia?
Rozmýšľam aj o koaličných politikoch, najmä o tých, ktorých sa kultúra nejako dotýka. Nemusia to byť len tí, ktorí sedia vo výbore pre kultúru a médiá. Poznám ich pár, v parlamente aj vo vláde, ktorí čítajú literatúru, chodia do divadla, na koncerty, na výstavy. Určite vnímajú, čo sa deje v našej kultúre. Sú spokojní? Zdieľajú premiérov názor, že ministerka kultúry príjemne prekvapila? Len preto, že škrtla niekomu dotáciu z dôvodu LGBTI+? To je dostatočná známka kvality? Vykopeme tých slniečkárov a už bude dobre?
A čo tak doručiť včas dotácie na obnovu pamiatok? To by sme chceli príliš veľa? Alebo je dobrým vysvedčením výmena ľudí v radách kultúrnych fondov? A čo keby ministerstvom dosadení nominanti aj chodili na rokovania rady fondu, keď už po novom majú rozhodovať? Toľké dobro by sme už asi nevydržali.
Teraz vážne.
Je to hanba, čo sa deje v kultúre z vôle súčasnej politickej moci. A týka sa to nás všetkých. Kultúra tvorí podstatnú časť našej identity. A nejde len o symboly, hoci kauza nového aranžovania štátnej hymny je tiež príznačná. Ako sa obsadzujú funkcie, tak sa mení aj hymna. Utajene, na báze, že kamoš osloví kamoša a bude to ešte aj novoročné prekvapenie pre vďačný ľud. No nekúp to.
A beda neprajníkom! Môžu ísť, ak chcú. Jeden na pár týždňov poverený riaditeľ má predsa väčšiu cenu ako 177 dlhoročných zamestnancov galérie, ktorí hodlajú dať preňho výpoveď.
Vážne takíto chceme byť? Takíto suveréni? Takíto hulváti? Takíto babráci?