Ohýbanie pojmu dezinformácia. K diskusii na Právnickej fakulte UK v Bratislave

V utorok 26. novembra 2024 sa na pôde Právnickej fakulty UK v Bratislave (PrF UK) uskutočnila konferencia o dezinformáciách s názvom „Ohýbanie pojmu dezinformácia v modernej spoločnosti“. Čitateľov denníka Štandard informujem o tejto udalosti z dôvodu, že jeden z redaktorov a pravidelní prispievatelia sa tejto konferencie aktívne zúčastnili.

Pojem „dezinformácia“ a jeho úskalia

Konferencia bola rozdelená do dvoch častí: prvá časť bola akademická a druhá viac novinárska, i keď robiť akési umelé čiary medzi týmito kategóriami nie je celkom namieste. V prvom bloku, ktorý som mal možnosť moderovať ja, vystúpili Petr Drulák (Západočeská univerzita v Plzni), Eduard Burda (dekan Právnickej fakulty), Dana Jelinková Dudziková (sudkyňa Správneho súdu v Bratislave), Marian Kuna (Katolícka univerzita v Ružomberku) a Branislav Fábry (Právnická fakulta).

Panelisti komentovali a vyjadrovali svoje názory na definíciu pojmu či charakteristiku dezinformácií. Následne sa pokúsili určiť hranicu medzi slobodou prejavu a dezinformáciami. Ďalšou časťou bola diskusia k úlohe sociálnych médií a platforiem pri šírení (dez)informácií a nakoniec zostal čas aj na tému vzdelávania pri indoktrinácii zo strany štátu, štátnych orgánov, médií alebo sociálnych sietí.

Musím povedať, že panelisti prezentovali zaujímavé informácie k téme konferencie z viacerých hľadísk. Zhodli sa, že súčasná charakteristika pojmu dezinformácie je príliš vágna a nejednoznačná (najmä v časti, že dezinformácia môže byť aj pravdivá informácia podaná manipulatívnym spôsobom), čo umožňuje jej zneužitie v praxi. Je pri tom jedno, či sa tento pojem vykladá a aplikuje v prostredí práva EÚ alebo vnútroštátneho právneho poriadku. V praxi právo s pojmom dezinformácia ani nepracuje, ale používa termíny iné – napr. nepravdivá informácia.

Demokracia, manipulácie a prevýchova spoločnosti

Zaujímavou a relevantnou úvahou sa prezentoval vystupujúci, ktorý uviedol, že demokracia ako súťaž politických myšlienok je tisícročia postavená na manipuláciách a označení svojho oponenta ako dezinformátora má v súčasnosti vylúčiť politika či politické myšlienky z politického boja.

Z hľadiska limitu slobody slova a práva na získavanie informácií panelisti akcentovali najmä rovinu trestného práva. To pri trestných činoch extrémizmu, ohovárania a šírenia poplašnej správy je dostatočnou deliacou čiarou pre prejav, ktorý si zaslúži ochranu od toho, ktorý si ju nezaslúži.

Nemenej zaujímavé boli aj komentáre o sociálnych sieťach a platformách, ktoré často excesívne a neprimerane zasahujú do diskusie,či dokonca rušia účty užívateľom (často až doživotne). Kritériá pre takýto postup nie sú transparentné a často svojvoľné (napr. Twitter mal v čase zablokovania Donalda Trumpa možnosť zrušiť profil osoby kedykoľvek pre akýkoľvek alebo žiadny dôvod).

Práca novinárov sa od 90. rokov minulého storočia tiež rapídne zmenila. Namiesto spochybňovania vlád, politikov a politík a ich kritiky či investigatívnej žurnalistiky, sa súčasní mainstreamoví novinári zamerali na prevýchovu spoločnosti a boj proti tým častiam populácie, ktorá nezdieľa určité štátne alebo globálne politiky.

Niet preto divu, že takíto novinári a rovnako aj média sa stávajú pre značnú časť populácie nedôveryhodnými. A nakoniec vzdelávanie má viesť k tomu, aby si žiaci a študenti do hĺbky načítali a pochopili argumenty a informácie o konkrétnej téme a až následne mohli o nej (aj kriticky) uvažovať.

Hybridná vojna, médiá a hranice slobody slova

Druhá časť konferencie bola rovnako zaujímavá. Moderoval ju Branislav Korec (Právnická fakulta) a zúčastnili sa jej Dag Daniš (denník Štandard), Jakub Filo (denník SME), Adam Valček (externý spolupracovník denníka SME) a Jozef Jurík (Inštitút pre paradigmatické reformy). Diskusia prebiehala o podobných úvahách ako prvá sekcia avšak z pozície novinárov.

Jeden z diskutujúcich si z perspektívy času všimol zmenu paradigmy slobody slova po roku 2014 - v čase začiatku hybridnej vojny sa sloboda prejavu v jednotlivých médiách vytratila. Ďalší z diskutujúcich zdôrazňoval zodpovednosť pri slobode prejavu a pripomenul, že odborná a všeobecná diskusia o spoločenských problémoch sú rôzne kategórie a nie je možné si ich zamieňať.

Zaujímavou časťou tohto bloku bola otázka regulácií sociálnych médií, kde jeden z diskusantov nevidel problém pri propagácii pitia Sava ako riešenia zdravotných problémov, resp. výzvy influencerov na to, aby ich sledovatelia skákali z okna. Pridŕžal sa tézy o racionalite obyvateľov, resp. že psychické problémy u niektorých by aj tak skôr alebo neskôr rezultovali do samovraždy či užívania Sava ako lieku a príspevok na sociálnej siete je relatívne vzdialený (podobne ako program v televízii či informácia od kolegu v práci) od skutočnosti.

Podobne ako v prvom bloku sa účastníci diskusie zhodli na racionalite súčasnej úpravy trestného práva za verbálne trestné činy ako hranice pre slobodu prejavu aj v online priestore.

Celkovo je možné konštatovať, že na pôde PrF UK sa podarilo zorganizovať veľmi zaujímavé podujatie s viacerými hosťami, ktorí ponúkli svoj originálny pohľad na otázku dezinformácií. V krátkom slede išlo už o druhú podobnú konferenciu na rovnakú tému, ktorú zorganizovala naša fakulta s odlišným obsadením diskutujúcich. Aj to je dôkaz nielen reflexie spoločenských a právnických problémov dneška, ale predovšetkým kultivácie pluralizmu, ktorý je tak potrebný dnes pre každú zdravú spoločnosť.