Ako Čaputová zavarila svojmu nástupcovi

Za účelom podania disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi si prezidentka vyžiadala podklady od generálneho prokurátora. Inak totiž nevedela tento disciplinárny návrh pripraviť. Ak si odmyslíme absurdnosť myšlienky, že si niekto žiada podklady od osoby, proti ktorej ich chce použiť, tak to, že zákon o disciplinárnom poriadku z roku 2021 neupravuje podrobnosti výkonu návrhového oprávnenia prezidenta vo veci zabezpečenia potrebných podkladov je zlyhaním Ministerstva spravodlivosti, ktoré tento nedostatok zákona v roku 2021 neidentifikovalo a v legislatívnom procese nevyriešilo.

Zuzana Čaputová si tak vyžiadala tieto podklady od generálneho prokurátora aj bez opory v ústave či v zákone pod heslom zabezpečovania riadneho chodu ústavných orgánov. To, že prezident svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, malo podľa prezidentky predstavovať nejaké kúzelné heslo, ktorým by sa jej otvorili dvere na výkon akýchkoľvek, aj vymyslených právomocí. Generálny prokurátor jej požiadavku s pokojom Angličana odmietol.

Zuzana Čaputová sa rozhodla, že to len tak nenechá a obrátila sa na Ústavný súd. Nech ten povie, na čo má hlava štátu právo. 

Prezidentka podala návrh na Ústavný súd 14. septembra 2023. Podala to trištvrte roka pred uplynutím svojho mandátu. Iste, jej návrhové oprávnenie sa končiacim mandátom neoslabovalo a návrh na Ústavný súd mohla podať do posledného dňa svojho mandátu.

Zuzana Čaputová 20. júna 2023 verejne oznámila, že už nebude kandidovať v druhom volebnom období. Návrh na Ústavný súd vo veci výkladu o rozsahu prezidentských právomocí tak podávala v čase, keď bolo zrejmé, že opätovne kandidovať nebude.

Ústavný súd rozhodol po 14 mesiacoch. Dĺžka tohto konania nie je pri konaniach v rámci abstraktnej ochrany ústavnosti nijako neobvyklá.

Ústavný súd sa s návrhom prezidentky nestotožnil a podal 20. novembra 2024 reštriktívny výklad ústavy, o. i. aj, že „Ústavná povinnosť prezidenta Slovenskej republiky zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má konkrétny normatívny dopad len pri výkone niektorého z ústavných oprávnení podľa čl. 102 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; táto povinnosť hlavy štátu nemá samostatné kompetenčné účinky.“.

Podanie na Ústavný súd bolo krátkozraké. Potreba za každú cenu bojovať s generálnym prokurátorom znemožnila vidieť to podanie v širších súvislostiach.

Zuzana Čaputová v závere svojho mandátu, v čase keď už vedela, že nebude opäť kandidovať, podala návrh na výklad ústavy vo veci výkonu prezidentských právomocí, pričom vzhľadom na konania Ústavného súdu mohla alebo mala vedieť, že Ústavný súd už počas jej mandátu nerozhodne. A že následky jej prípadného zlyhania na Ústavnom súde bude niesť niekto iný.

A to sa aj stalo. Zuzana Čaputová svoj návrh na Ústavnom súde argumentačne neustála a následky reštriktívneho výkladu ústavy dopadajú na súčasného prezidenta.