Parlamentné zhromaždenie NATO prijalo na svojom pondelkovom zasadnutí v kanadskom Montreale rezolúciu s názvom NATO po Washingtonskom samite: Zabezpečenie budúcnosti Aliancie a podpora Ukrajiny až do víťazstva.
Štvorstranový text vo vzťahu k Ukrajine napríklad apeluje na vytvorenie spoločného analytického a výcvikového centra, poskytnutie financovania v minimálnej hodnote 40 miliárd eur v priebehu budúceho roka, podpora pri dosahovaní spravodlivého mieru či podporu vstupu do NATO.
Azda najviac diskutovanou sa však stala formulácia, podľa ktorej by mali byť Ukrajine poskytnuté „všetky prostriedky vrátane rakiet stredného doletu na jej obranu a odradenie od ďalšej agresie“.
Jehor Černev, ktorý vedie ukrajinskú delegáciu pri Parlamentnom zhromaždení NATO, po prijatí rezolúcie vyvolal rozruch upresnením, že „ide o rakety s doletom 1 000 – 5 500 kilometrov, ktoré dokážu zasiahnuť strategickú hĺbku nepriateľa. Napríklad Tomahawky“.
„Toto rozhodnutie je prvým krokom, ktorý vytvára právny základ a dáva vládam členských krajín NATO dôvody na prijatie zodpovedajúceho rozhodnutia,“ povedal tiež Černev.
Na Ukrajine sa opäť rozprúdila debata
Naratív o tom, že NATO v podstate odporučilo dodať Ukrajine dosiaľ najnebezpečnejšie západné zbrane – Tomahawky z USA – sa u našich východných susedov pomerne rýchlo udomácnil.
Venovali sa mu napríklad veľké tlačové agentúry ako UNIAN alebo RBK-Ukrajina či významnejšie médiá ako Hromadske, LIGA.net alebo Gazeta.ua.
K téme sa vyjadrili aj viacerí experti. Napríklad, podľa vojenského odborníka Mychajla Žirochova, majú samotné Spojené štáty pozemných variantov týchto striel málo na to, aby ich niekam preniesli a Serhij Džerž, šéf verejnej ligy Ukrajina – NATO, upozornil na skutočnosť, že Ukrajina by nemala čakať rýchle rozhodnutie.
Ukrajinský web Defense Express tiež napísal, že okrem Tomahawkov by mohla Ukrajina teoreticky dostať aj americké strely AGM-158 JASSM s predĺženým dosahom, francúzske riadené strely MdCN či turecké balistické strely J-600T Yıldırım.
O Tomahawkoch sa vraj tak bežne nehovorí
Medzitým sa však ozvali aj skeptické hlasy, ktoré upozornili na to, že Parlamentné zhromaždenie NATO možno vyzvalo na niečo iné, pričom sa opierajú najmä o rozdielne chápanie toho, čo vlastne raketa stredného doletu je. Inú kategorizáciu podľa dosahu majú napríklad balistické a inú riadené strely s plochou dráhou letu. Ani tá však nie je úplne jednoznačná.
Portál Bulgarian Military napríklad upozornil na to, že v bežnej reči sa o rakete Tomahawk ako o strele stredného dosahu hovorí len zriedka. „Vyplýva to najmä z rozdielu medzi riadenými strelami ako Tomahawk a balistickými strelami, ktoré historicky dominujú diskusiám o zbraniach stredného doletu. Klasifikácia a nomenklatúra Tomahawku odzrkadľujú skôr jeho taktické a strategické využitie ako označenie technického rozsahu,“ napísal.
Dodal, že aj zbrane ako britský Storm Shadow, americký ATACMS, americký JASSM či nemecký Taurus sú podobne kategorizované ako systémy stredného doletu, no vraj sa všetky líšia vo svojich prevádzkových profiloch, platformách a flexibilite nasadenia.
„Fráza v rezolúcii NATO sa vyhýbala explicitnému pomenovaniu Tomahawk alebo akýchkoľvek podobných systémov, namiesto toho využívala všeobecný jazyk na pokrytie širokého spektra existujúcej a potencionálnej vojenskej pomoci,“ vysvetlil Bulgarian Military, no dodal, že vyhliadky Kyjeva na získanie Tomahawkov nemožno vylúčiť.
Podobne sa vyjadril aj renomovaný ruský think tank Rybar. Pojem „rakety stredného doletu“ podľa neho označuje rôzne typy zbraní, pričom rovnako spomenul vyššie uvedené systémy.
„Tomahawky sú podzvukové riadené strely s dlhým doletom. Táto veta nebola v uznesení použitá. Bola použitá štandardná formulácia, ktorá môže byť viazaná na to, čo sa už dodáva AFU [ukrajinskej armáde, pozn. red.],“ napísal na Telegrame.
Schopné zasiahnuť ruskú metropolu
Zaujímavosťou je, že ak by bola ukrajinská interpretácia pravdivá a Kyjev by mal skutočne dostať rakety Tomahawk, mohol by nimi zasiahnuť aj mestá ako Petrohrad alebo Moskva.
Tomahawk je americká riadená strela s plochou dráhou letu, ktorá je v prevádzke od 80. rokov minulého storočia. Dosahuje rýchlosť asi 900 kilometrov za hodinu a v závislosti od špecifikácie má dosah až 2500 kilometrov. Najčastejšie sa odpaľuje vertikálne z lodí. Vyrába ju spoločnosť Raytheon a jednotková cena je takmer dva milióny eur.
Pripomeňme, že americký denník New York Times pred niekoľkými týždňami odhalil, že žiadosť o strely Tomahawk je súčasťou takzvaného plánu víťazstva prezidenta Volodymyra Zelenského. Sám prezident to neskôr potvrdil s tým, že išlo o dôvernú informáciu medzi Kyjevom a Washingtonom a pobúrilo ho, že správa sa dostala na verejnosť.
Parlamentné zhromaždenie NATO (PA NATO) pozostáva z delegátov parlamentov 32 členských krajín, ako aj pridružených a partnerských štátov. Jej súčasným prezidentom je Gerry Connolly z USA. PA NATO je úplne nezávislé a nie je riadiacim ani kontrolným orgánom Aliancie. Jej rezolúcie majú iba nezáväzný, odporúčací charakter.