Niekoľko všeobecných poznámok k nemeckému burzovému indexu

Nemecký index DAX združuje 40 (od septembra roku 2021 sa index rozšíril z 30 na 40 spoločností podľa vzoru francúzskeho indexu CAC 40) najväčších spoločností kótovaných na burze vo Frankfurte. V indexe zloženom zo 40 spoločností majú jednotlivé firmy rôzne váhy. Existujú teda veľké rozdiely vo vplyve jednotlivých spoločností na výkonnosť indexu.

Najväčšiu váhu majú spoločnosti ako Siemens (9,83 percenta), Deutsche Telekom (7,39 percenta), Allianz (7,34 percenta), Volkswagen Group (7,28 percenta), Bayer (7,06 percenta) a RWE (5,73 percenta). Na opačnom konci nájdeme spoločnosti ako Infineon (0,11 percenta), Deutsche Post (0,23 percenta), Salzgitter (0,42 percenta) a Metro (0,72 percenta).

Váhy v tomto indexe nezodpovedajú aktuálnej trhovej kapitalizácii. Najhodnotnejšou nemeckou firmou je SAP s kapitalizáciou 272 miliárd eur. Na druhom mieste je Deutsche Telekom s kapitalizáciou 151 miliárd eur. Bronzovú priečku obsadil Siemens so 145 miliardami eur. Známy výrobca automobilov Volkswagen, ktorého akcie v poslednom čase silne strácali, je až na jedenástom mieste s trhovou kapitalizáciou 43 miliárd eur. Aby sa nemecká spoločnosť dostala do prestížneho indexu DAX 40, musí mať minimálnu trhovú kapitalizáciu 10 miliárd eur. To nie je málo.

V porovnaní so svetovou konkurenciou stojí nemecká jednotka (SAP) na peknom 34. mieste v globálnom rebríčku. SAP má náskok viac ako dve miliardy pred ikonickou americkou značkou Coca-Cola. Do prvej stovky najväčších firiem sa z Nemecka prebojoval už iba Deutsche Telekom, ktorý sa nachádza na 99. mieste.

Tento rebríček dobre ilustruje úpadok nemeckých firiem. V roku 2009 mala táto krajina v prestížnom rebríčku až päť firiem: Siemens, Deutsche Telekom, Allianz, Volkswagen a BASF. Práve posledné dve spomínané spoločnosti dnes symbolizujú úpadok nemeckej priemyselnej pýchy.

Aktuálna pýcha nemeckej ekonomiky

Bez debát je najúspešnejšou firmou spoločnosť SAP. Kto pracoval vo firme strednej veľkosti, len ťažko sa mohol tomuto softvéru vyhnúť, o veľkých korporáciách ani nehovoriac. SAP je európskou jednotkou v tvorbe softvéru pre logistické riadenie firiem. Tržby firmy pochádzajú z 86 percent z predaja softvéru, zvyšných 14 percent tvoria služby spojené s jeho obsluhou.

Na pochopenie úspechu SAP-u je potrebné pozrieť sa na geografické rozloženie tržieb. SAP tvorí 15,8 percenta tržieb v Nemecku, 29,1 percenta vo zvyšku Európy a Afriky, 32,7 percenta v USA, 8,2 percenta vo zvyšku amerického kontinentu, štyri percentá v Japonsku a 10,2 percenta v Ázii.

Z týchto údajov jasne vyplýva, prečo sa SAP-u darí, aj keď nemecká ekonomika pokrivkáva. Keď spočítame dva hlavné motory svetového rastu – USA a Áziu spolu s Japonskom –, dostaneme sa k číslu 46,9 percenta tržieb.

Úspech stratégie SAP-u možno vidieť aj na akciovom trhu. Akcie tejto spoločnosti posilnili od začiatku roka o viac ako 58 percent. Pri ďalších úspešných nemeckých firmách môžeme tento rok pozorovať podobný znak – zameriavajú sa na export do USA a Ázie a podnikajú v oblasti nových či inovatívnych technológií.

Pretvoriť nemecký priemysel orientovaný na tradičné odbory ako strojárstvo a chémia však nebude jednoduché. Z chemických a strojárskych inžinierov sa cez noc nestanú odborníci na IT a vývoj nových technológií.

Dlhý zoznam porazených

Keď sa pozrieme na rebríček spoločností v indexe DAX a zoradíme ho podľa najväčších akciových strát od začiatku roka, dostaneme neveselý obraz: farmaceuticko-chemický koncern Bayer (–41,9 percenta), výrobca laboratórneho vybavenia Sartorius (–38,3 percenta), výrobca luxusných áut BMW (–32 percent), chemička Brenntag (–28,6 percenta), Porsche (–26,8 percenta) a Volkswagen (–26,7 percenta). Zoznam by mohol pokračovať dlho.

Záver si dokáže urobiť aj laik: problémy má najmä strojársky priemysel, predovšetkým automobilový sektor, a chemický priemysel. Tieto dva sektory spája vysoká energetická náročnosť.

Nemecká energetická politika spočívajúca v odklone od jadra smerom k obnoviteľným zdrojom sa ukázala ako riskantná. Tento prechod, ktorý bol dlho závislý od záruk lacných a dostupných energií z Ruska, tak utrpel ranu, z ktorej sa bude spamätávať veľmi dlho – pokiaľ sa vôbec niekedy úplne zotaví.

Vysoké ceny energií však nie sú jediným problémom, ktorý Nemecko trápi. Stávka na ekológiu sa vypomstila nielen v oblasti energetiky, ale napríklad aj v automobilovom priemysle. Aj napriek obrovským investíciám nemecké automobilky výrazne zaostávajú za čínskou konkurenciou.

Všeobecne platí, že čínska konkurencia systematicky vytláča nemecké výrobky z ázijských trhov. Nemecko pritom dlhodobo počítalo s odbytom práve na čínskych trhoch. Teraz sa však nad nemeckým priemyslom sťahujú temné mračná.

Dokáže sa nemecký priemysel úplne zmeniť?

Keď sa pozrieme na tri bývalé európske priemyselné veľmoci – Veľkú Britániu, Francúzsko a Nemecko –, vidíme tri rôzne prístupy k otázke priemyslu.

Veľká Británia sa rozhodla jednoducho zbaviť sa svojej priemyselnej výroby. Z priemyselnej veľmoci 19. storočia sa postupne stala finančná veľmoc. Veľmi zjednodušene možno povedať, že britská cesta spočívala v tom, že priemyselnú výrobu nahradili ekonomicky úplne odlišné aktíva.

Francúzska cesta, naopak, znamenala presun väčšiny výrobných kapacít do zahraničia. Väčšina francúzskych tovární bola zatvorená, pričom výroba sa často presunula na druhý koniec sveta. Francúzske priemyselné spoločnosti dnes v tomto štáte obvykle sídlia, ale samotná výroba sa uskutočňuje inde.

Nemecko sa rozhodlo za každú cenu udržať výrobu na svojom území – alebo aspoň v pohraničných oblastiach v Poľsku a Česku. V týchto regiónoch Nemecko vybudovalo rozsiahlu sieť výrobných závodov a skladov. Tento model bol dlho úspešný, pretože mzdové náklady v Česku a Poľsku boli veľmi nízke. Dnes už to však neplatí. Českí a poľskí robotníci len ťažko môžu konkurovať ázijským alebo africkým pracovníkom.

Nemecko tak stratilo všetky výhody svojho priemyselného modelu a stojí pred dvomi možnými cestami:

1. Udržanie súčasného modelu

Nemecko sa môže pokúsiť udržať súčasný model za každú cenu. Vzhľadom na to, že má stále dostatok schopných inžinierov, by tento úpadok mohol trvať roky. Postupne by sa však priemyselná aktivita utlmovala, pričom by prežili iba úzko špecializované firmy.

2. Radikálna transformácia priemyslu

Nemecko by sa mohlo rozhodnúť úplne zmeniť štruktúru svojho priemyslu. Tu však narazíme na niekoľko problémov. Prvým je skutočnosť, že Nemecko zaspalo priemyselnú digitálnu revolúciu a má čo doháňať – minimálne desať rokov vývoja. Druhým problémom je nedostatok politikov s víziou a odvahou vykonať potrebné zmeny.

Bez jasnej stratégie hrozí, že sa Nemecko postupne prepadne medzi priemyselne nevýznamné krajiny. Cesta k obnoveniu postavenia na svetovej scéne bude dlhá a náročná.