Michal Čop

V stredu europoslanci tesnou väčšinou schválili zloženie novej eurokomisie, ktorú bude aj naďalej viesť Ursula von der Leyenová. V komisii sa síce obmenia niektoré mená, no inak sa nezmení skoro nič, najmä nie jej progresívne ideologické pozadie. A to v praxi znamená, že Európska únia bude až do roku 2029, keď sú ďalšie voľby, kopiť tie isté chyby, ktoré dostali Európu do súčasného marazmu.

Hneď na úvod však treba priznať, že šance, že sa to vyvinie inak, sa ukázali ako mizivé už v lete, keď prebehli eurovoľby a v europarlamente sa tvorili nové frakcie. Výsledkom týchto procesov bolo, že progresívne sily síce významne oslabili, čo im mierne komplikuje život, ale nebráni im to dosiahnuť hlavný cieľ: udržať kontrolu nad úniou.

Sledovať sme to mohli aj pri kreovaní eurokomisie, ktoré síce bolo poznačené vzájomným blokovaním, no v konečnom dôsledku neprinieslo žiadne výrazné zmeny. Príkladmi, ktoré to dokazujú, sú tri najsledovanejšie vypočúvania. A to dvojice „disidentov“ Olivér Várhelyi (Maďarsko) a Raffaele Fitto (Taliansko) a tiež arcizelenej Teresy Riberovej (Španielsko).

Maďarský kandidát Várhelyi už len preto, že ho nominovala vláda Viktora Orbána, dostal porfólio, ktoré je frčkou do nosa maďarskému premiérovi, keďže bude eurokomisárom pre zdravie a starostlivosť o zvieratá.