Béla Bugár: Už dávno by som rokoval s huliakovcami. Chýba im skúsenosť

Koaliční poslanci sa zhodujú v tom, že schvaľovanie zákonov v parlamente je dlhodobo ťažko udržateľné. Poslanec SNS Roman Michelko Štandardu povedal, že „existovať tri roky na extrémne tesnej väčšine je veľký problém“. Ak sa opozícia v pléne nezaprezentuje, vládne kluby musia preukázať potrebnú minimálnu väčšinu 76 hlasov. Inak nie je možné prijímať rozhodnutia.

Udalosti môže zdramatizovať prvý odpadlík z niektorého vládneho poslaneckého klubu. Kto to bude, v súčasnosti nikto nevie. Koalícia má už aj tak problém. Napríklad v stredu sa neprezentovali poslanec Hlasu Samuel Migaľ, ktorý mal výhrady k zákonu SNS o športe, a rovnako ani jeho stranícka kolegyňa Paula Puškárová. Plénum preto o zákone nerozhodlo.

Trojica poslancov Hlasu Roman Malatinec, Radomír Šalitroš vrátane Migaľa navyše v septembri nepodporila odvolanie Michala Šimečku (PS) z postu podpredsedu parlamentu. Vtedy mala koalícia k dispozícii aj hlasy huliakovcov. Stačil by ešte jeden kritický hlas a Šimečka by bol na svojom poste zotrval.

Aktuálne má vláda najtesnejšiu podporu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Napríklad, druhá Dzurindova vláda začínala v rokoch 2002 až 2006 s podporou 78 hlasov. Kabinet premiérky Ivety Radičovej sa po voľbách v roku 2010 opieral o 79 hlasov. Nakoniec skončila po roku a troch mesiacoch. Potopilo ju hlasovanie o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF), tzv. dočasnom eurovale, keď sa zároveň hlasovalo aj o dôvere vláde.

Je vhodné, keď má vláda podporu aspoň 80 zákonodarcov zo 150. V prípade odchodu jedného či dvoch nespokojných poslancov zostane totiž koalícii ešte rezerva. Faktom však je, že ani vyšší počet poslancov nemusí byť zárukou pokojného vládnutia.

Príkladom boli kabinety Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré boli pri moci v minulom volebnom období. Vláda vedená Matovičom sa na začiatku spoliehala na 95 poslancov, čo prevyšovalo ústavnú väčšinu. Ani to však nestačilo, pretože vzájomné spory, hlavne medzi OĽaNO a SaS, vyústili do predčasných volieb.

Dzurindova schopnosť udržať menšinovú vládu

Tesná podpora spôsobuje koalícii veľké nepohodlie, ale môže skončiť aj v menšinovej pozícii ako druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorý ju udržal pri moci takmer celé volebné obdobie vďaka trpezlivým rokovaniam. Dzurindovu schopnosť vládnuť v menšine však poznačili podozrenia o kupovaní poslancov. Polícia prípad preverovala, ale páchateľa nenašla.

Turbulencie sa začali v tom čase veľmi skoro. Uplynulo len niečo vyše roka, keď najsilnejšiu vládnu stranu SDKÚ opustil Ivan Šimko spolu s ďalšími šiestimi poslancami po kauze „skupinka“, ktorá vraj mala škodiť vláde a SDKÚ. Išlo o spor s vtedajším šéfom Národného bezpečnostného úradu Jánom Mojžišom, za ktorého sa Šimko postavil.

Ďalšie oslabenie zažila vtedajšia vláda po rozpade koaličnej strany ANO. Lídri SDKÚ, KDH a SMK odmietli ďalej v koalícii pokračovať s Pavlom Ruskom a jeho ANO. Koalícia sa dohodla na spolupráci so skupinou Ruskových kritikov okolo Ľubomíra Lintnera. Fakticky prišla koalícia v parlamente o hlasy troch poslankýň, ktoré pri Ruskovi zotrvali.

Dzurindova vláda skončila aj tak o osem mesiacov skôr, ako bol termín riadnych volieb. KDH ohlásilo predčasný odchod z koalície pre zmluvu o výhrade svedomia so Svätou stolicou, ktorú premiér odmietol predložiť na rokovanie vlády.

Chce to sakramentskú disciplínu, hovorí Bugár

Politický matador a bývalý šéf Mostu-Híd Béla Bugár hovorí, že vládnuť sa dá aj so "76-tkou", ale s ťažkosťami. „Stačí, že sa jeden z poslancov pomýli, hoci ich môže byť v rokovacej sále všetkých 76. Opozícia bude využívať, že vždy zablokuje parlament, ak bude môcť,“ povedal expolitik Štandardu.

Podľa neho sa môže napríklad stať, že jeden poslanec urobí chybu a neschváli sa program schôdze. Alebo sa pomýli pri nejakom dôležitom zákone, tak ten zákon neprejde.

„Dá sa teda vládnuť, ale vládni poslanci musia mať sakramentskú disciplínu. Zároveň musia dopredu zistiť, či niekto nejde k lekárovi, či sa niekomu niečo nestalo. Niekto ochorie a budú tam musieť ťahať chorých ľudí,“ priblížil Bugár.

Huliakova cena

Traja poslanci Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík z Národnej koalície (NK), ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke SNS, rokovali s predsedom vlády Robertom Ficom prinajmenšom dva razy, ale bez výsledku. Bugár hovorí, že koalícia, resp. premiér by mali pridať na tempe rokovaní.

„Už dávno bol na rokovania dôvod,“ mieni expolitik. Upozornil, že Huliak si uvedomuje svoju cenu nielen pre to, že vo voľbách získal okolo 60-tisíc krúžkov a SNS získala len o 16-tisíc hlasov viac, ako bolo potrebných päť percent na vstup do parlamentu, ale aj vzhľadom na dianie v Národnej rade. „Aspoň na chvíľu môžu huliakovci prispieť k ochromeniu vládnej koalície aj tým, že nepodporia otvorenie schôdze alebo nejaké návrhy,“ varoval Bugár.

Spomenul príklad z vlády Ivety Radičovej, keď aj Igor Matovič a jeho Obyčajní ľudia ako súčasť SaS tlačili na písomnú formu spolupráce. Bugár pripomenul, že v klube Mostu-Híd pôsobili štyria poslanci Občianskej konzervatívnej strany, ktorí žiadali podobný krok. Most-Híd im umožnil, že jeden ich zástupca sa zúčastňoval v rámci delegácie strany na koaličných rokovaniach.

Od klubu k ministerstvu a k zmenám v rozpočte

Predseda SNS Andrej Danko však odmieta sedieť s Huliakom na koaličnej rade. Navyše, v koalícii vnímajú, že požiadavky troch poslancov sa postupne navyšujú.

„Najskôr chcel čiarku, potom chcel zmenu názvu, potom povedal, že bude verný Ficovi až za hrob, potom už Ficovi nebude verný za hrob, potom nič nechcú. Oni chcú len pokoj na prácu, potom chcú Tipos, potom chcú nejaké iné ministerstvo. V tom sa nevyzná nikto,“ hovoril cez víkend minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v relácii O päť minút dvanásť v STVR.

Od Huliaka prišla na začiatku prvá verejná požiadavka. Názov poslaneckého klubu chcel zmeniť na SNS - Národná koalícia/Nezávislí kandidáti. Deklaroval, že traja poslanci NK budú pevnou súčasťou klubu a podporovať vládu. Zároveň oznámil, že podporia aj kandidáta Hlasu na post predsedu parlamentu.

Prešli tri týždne a Huliak oznámil, že spolu s kolegami Ľuptákom a Ševčíkom odchádzajú z klubu SNS. Povedal, že budú dodržiavať vládny program a budú tiež súčinní pri dodržiavaní koaličnej zmluvy. Pridal kritiku ministra Tarabu tvrdením, že boli „rukojemníkmi“ jeho autokratickej politiky.

O pár dní na to sa huliakovci stretli s premiérom Ficom. Samotný Huliak odkázal, že rokovanie bolo konštruktívne. Mali žiadať účasť na koaličných radách a dodatok ku koaličnej zmluve o spolupráci, resp. memorandum.

Tlak na koalíciu zvýšili koncom októbra, keď dva dni bojkotovali účasť v parlamente, ktorý na jeden deň zostal zablokovaný tým, že sa nemohlo hlasovať. Chýbal totiž poslanec Ján Blcháč z Hlasu, ktorý bol PN. Na ďalší deň koalícia obnovila tesnú väčšinu 76 hlasov.

Požiadavka na jedno kreslo vo vláde prišla na sneme NK v prvej polovici novembra. Malo to byť jedno ministerstvo z portfólia SNS, primárne rezort životného prostredia.

Úrad vlády tento týždeň po koaličnej rade odkázal, že základom pre rokovania o akejkoľvek podobe účasti troch poslancov okolo Huliaka na vládnej moci je návrat týchto poslancov do klubu SNS. Akýkoľvek iný postup ako v rámci existujúcej politickej štruktúry môže podľa úradu vlády vyvolať podozrenie z konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť.

Poslanec Huliak okrem iného reagoval, že štátny rozpočet na budúci rok je antisociálny a spolu s kolegami predloží pozmeňujúce návrhy. Bude trvať na tom, aby 20 miliónov eur určených na športovú halu do Šamorína sa prerozdelilo obciam s počtom do 5-tisíc obyvateľov.

Spôsob, ako prezentujú traja poslanci svoje požiadavky, považuje Bugár za chybu. „Nie sú skúsení,“ poznamenal. Podľa neho nemôžu žiadať 60 percent a potom pridávať až do 100 percent. „Toto už je vydieranie, že pýtajú stále viac,“ mieni.

„Chyba bola v tom, že koaliční partneri sa mali dohodnúť hneď na začiatku, aj keď viem, že Fico nerád rieši chúlostivé a napäté situácie, lebo to nemá rád. Nemyslím si, že teraz je šanca ohľadne nejakého ministerstva,“ uzavrel bývalý politik.