Kardinál Dziwisz: Marxizmus v Európe stále prežíva na univerzitách
Ján Pavol II. patril medzi kľúčové osobnosti, ktoré porazili totalitný režim. Myslel by si však dnes, že marxizmus je definitívne porazený?
Marxizmus je stále prítomný. Predovšetkým tam, kde ľudia trpia, žijú v chudobe a nežijú v slobode, tam sa im zdá, že ich marxizmus môže vyslobodiť. Nie je to rozumné. História ukazuje, že marxizmus a komunizmus robí ľudí otrokmi. Ján Pavol II. ľudí zotročených marxizmom a komunizmom oslobodzoval svojimi kázňami, homíliami, svojou osobnosťou.
Začalo sa to už vtedy, keď bol v pastorácii ako kňaz vo Varšave. Hlásal slobodu človeka a neskôr s touto ideou šiel cez celý svet. To, čo sa neskôr udialo vo všetkých krajinách východnej Európy, bolo oslobodenie z otroctva z marxizmu.
Narážate na ekonomický aspekt marxizmu, s ktorým Ján Pavol bojoval aj v súvislosti s teológiou oslobodenia v južnej Amerike. Tento aspekt marxizmu je dnes minimálne v Európe porazený. Ale čo ten hodnotový marxizmus, ten európsky? Nie je tu s nami stále?
Základné myšlienky marxizmu nemôžu dať dobrý základ, aby sme ho v nejakej podobe chápali pozitívne. Stále ide o zotročenie človeka. Čo urobil Lenin a Stalin v Rusku? Nedávali ľuďom slobodu. Otroctvo a smrť. To bol ich „prínos“ pre človeka.
Tu ide o základné východisko, kým človek je, aká je pravda o človeku. Bol zrodený pre slobodu a nie pre otroctvo. To je antropológia Jána Pavla, ktorú postavil do protikladu voči teológii oslobodenia, keď dokázal, že marxizmus nie je nástrojom slobody, ale otroctva.
Marxizmu nikdy nezáležalo na biednych, snažil sa získať na svoju stranu najmä univerzity, elity, to bol jeho cieľ. Získať si politikov, teda tých, na ktorých mocensky záležalo. Ak podchytili ľudí, ktorí riadia vzdelávanie, dokázali cez nich vplývať aj na zvyšok spoločnosti. To už je hodnotová téma.

Prežíva na európskych univerzitách marxizmus ešte dodnes?
Už tu nemáme všeobecný, takpovediac štátny marxizmus, ale sú ľudia, ktorí stále veria, že marxizmus je cestou akéhosi oslobodenia. Často však už ide o oslobodenie z morálnych hodnôt. Kto ako prvý zaviedol legálne potraty?
Sovietsky zväz.
Áno, Sovietsky zväz a následne komunistické krajiny. To je len príklad, ale je množstvo iných hodnotových tém, ktoré vychádzajú z marxizmu.
Poľsko Wojtylu milovalo, on miloval Poľsko. No posledné roky vo vašej spoločnej domovine dochádza k veľkej dekonštrukcii jeho odkazu. Poľskí filmári natočili niekoľko populárnych filmov, ktoré sa snažia jeho odkaz spochybniť, často neférovo. Čo sa to v Poľsku deje s odkazom Jána Pavla?
Treba rozlišovať medzi poľským národom od rôznych málopočetných, hoci vplyvných skupín, ktoré by chceli zničiť obrovskú morálnu silu Jána Pavla. S poľutovaním musím povedať, že táto energia snažiaca sa jeho odkaz zničiť, pochádza zo Západu. Ale nie je to poľský národ. Národ si stále ctí Jána Pavla, stále je silou nášho národa. Zničiť jeho obraz sa snažia menšie skupiny.
Vo svete vidíme naopak veľký návrat k jeho odkazu, jeho učenia. Povstávajú nové kongregácie apoštolského života, často sa prebúdza aj mládež. Ako inak by sme mohli vysvetliť, že do Krakova na Svetové dni mládeže v roku 2016 prišli dva milióny mladých. Existujú médiá, ktoré sa snažia zničiť všetko súvisiace s Jánom Pavlom II. a s cirkvou. Komunizmus nezničil pápeža. Nepodarí sa to ani dnešnej ľavici. Je to až príliš veľká morálna sila, ktorá dokáže takéto útoky zniesť.

Rád by som sa spýtal na jednu zaujímavú udalosť, ktorá súvisí so Slovenskom. U nás sa hovorí, že Ján Pavol kedysi poveril nášho biskupa Pavla Hnilicu, aby priamo v Moskve zasvätil Rusko podľa fatimského odkazu…
Ťažko povedať, radšej túto tému nechajme tak…
Nechcete o tom hovoriť?
Sú to legendy. Pápež by ho tam neposlal a nepovedal by mu, aby niečo také urobil.
Nestalo sa to?
Je to legenda.
Pýtam sa na to aj v tej súvislosti, že v tom čase bol štátnym sekretárom Agostino Casaroli, ktorý voči Sovietskemu zväzu praktizoval takzvanú Ostpolitik, teda istú mieru vyvažovania a spolupráce so Sovietskym zväzom, aby mala Cirkev možnosť svätiť biskupov a kňazov aj počas nepriateľského režimu. Je však známe, že Ján Pavol zase tak trochu vyvažoval Casaroliho. Spomínate si na to, či medzi nimi existoval aj priamy spor?
Celá skupina okolo kardinála Casaroliho verila v Ostpolitik. Vychádzali z predpokladu, že budúcnosť sveta bude záležať od komunizmu. Mysleli si, že sa treba pripraviť na jeho rast. Ján Pavol II. to však videl inak. Poznal marxizmus, jeho teoretické učenie aj praktickú realizáciu. Stretával sa s ním. Hlásal, že budúcnosť patrí slobode národov a slobode človeka.

Ale neznamená to, že s Casarolim bojoval. Casaroli bol intelektuál, neboli medzi nimi nejaké hádky. Bol pápežovi verný. Pápež mal však svoj vlastný pohľad. Tak, ako nikdy neprijal nebezpečnú teológiu oslobodenia, nebezpečnú pre južnú Ameriku a západnú Európu, neveril kedysi ani v nevyhnutnú budúcnosť komunizmus.
Nešlo pri Casaroliho Ostpolitik skôr o akúsi „teológiu kompromisu“?
Ján Pavol tvrdil, že s diablom sa nikdy nepaktuje. Nikdy sa s ním nedohodnete.
To mu však, paradoxne, kedysi vyčítal – a potom mu za to vlastne poďakoval – kardinál a poľský prímas Stefan Wyszynski, keď boli spolu ešte na arcibiskupstve v Krakowe. Karol Wojtyla ako biskup vtedy vyjednával s komunistami a podarilo sa mu získať polovicu seminára. Nebolo to tak, že táto dvojica sa vtedy akoby dopĺňala, kým Wyszynski bol ten nekompromisný, Wojtyla bol ten, kto vedel, ako s komunistami hovoriť a niečo pre cirkev aj získať?
To je príliš zjednodušené, tak to nebolo. Keď v Krakove prijali nomináciu Wojtylu na biskupa, videli v ňom veľký intelekt. Mal byť v pozícii „pre všetko“. Ukázalo sa, že Wojtyla bol pre Wyszynského veľkou podporou, predovšetkým po intelektuálnej stránke. Wyszynski vo svete nebol dobre vnímaný a Wojtyla mu takýto honor poskytoval. Neskôr sa to otočilo. Wyszynski bol odrazu „ten dobrý“ a Wojtyla „ten zlý“.

Prejavilo sa to napríklad vtedy, keď išli na konkláve do Vatikánu. Ako kardináli mali mať diplomatický pas. Wyszynskému ten pas dali, ale Wojtylovi ho dať nechceli. Napokon mu ho poskytli, ale iba dočasne. Povedali mu, že keď sa vráti, tak „sa porátame“. Ale už sa nevrátil. Bol na tom konkláve nečakane zvolený za pápeža. (Úsmev.)
Napokon tá delegácia z Poľska, ktorá mu chcela robiť problémy, musela prísť za ním, do Vatikánu, na inauguráciu jeho pontifikátu. Dejiny Wyszynského a Jána Pavla II. sú skrátka skvelé. (Úsmev.)
Veľká múdrosť, silné presvedčenie a morálna sila.
Ján Pavol II. veril, že ho počas atentátu zachránila Panna Mária Fatimská. Fatimský odkaz o nevyhnutnosti zasvätenia Ruska Fatimskej Panne Márii bral aj preto veľmi vážne. Ako by však dnes vzhľadom na aktuálne okolnosti podľa vás hľadel na zasvätenie Ruska? Nebol by sklamaný, že tie výsledky sú skôr skromné?
A nevidíte, že Rusko je predsa len iné, ako bolo vtedy? Milióny ľudí zotročili, množstvo ľudí sedelo vo väzení. Aspoň v tomto nastal posun.