Od politikov až po novinárov sa často vyžaduje manicheistický postoj: buď sú sankcie dobre navrhnuté a účinné natoľko, že zrazia Rusko na kolená, alebo naopak, sankcie Rusko posilňujú. Ruský medveď sa údajne „vyžíva“ v tom, že ho niekto trestá. Predstava, že si niekto vedome praje zbytočné problémy, je prinajmenšom zvláštna. Čierno-biely pohľad na svet nám však znemožňuje pochopiť, v čom môže spočívať zmysel sankcií.
Rusko na kolenách
Najprv sa pozrieme na zástancov odvážneho tvrdenia, že západný svet vďaka sankciám zrazí Rusko na kolená. Prvého marca 2022, niekoľko dní po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu, francúzsky minister financií Bruno Le Maire na rozhlasovom kanáli France Info dramaticky vyhlásil: „Spôsobíme zrútenie ruskej ekonomiky.“
Táto veta sa stala legendárnou. Mnoho kanálov alternatívnej scény ju využilo ako zvučku svojich relácií. O dva roky neskôr už Bruno Le Maire nie je ministrom financií. Francúzska vládna kríza spôsobená vysokým štátnym deficitom, za ktorý bol Le Maire zodpovedný, viedla k jeho odchodu. Rusko však stále pokračuje vo svojej vojne na Ukrajine a – obrazne povedané – je to skôr francúzska ekonomika, ktorá je na kolenách.
Otázkou zostáva, nakoľko bol Bruno Le Maire úprimný, keď tieto slová predniesol – či im skutočne veril, alebo len hovoril to, čo sa od neho očakávalo. V každom prípade sa toto vyhlásenie stalo zlatým pokladom pre alternatívne médiá. Kde sú dnes fact-checkeri, ktorí by takéto vyhlásenia overovali?
Na začiatku sankcií spustil mediálny aparát kampaň, ktorá umlčovala každého, kto sankcie spochybnil. Každý skeptik bol vykreslený ako ruský špión alebo sympatizant Ruska. Je pozoruhodné, že naratív o účinnosti sankcií sa drží dodnes.
Profesor ekonómie Matthieu Crozet vo svojom príspevku na YouTube ďalej neobratne obhajuje účinnosť sankcií, hoci súčasne priznáva ich dvojsečnosť. Práve táto dvojsečnosť však bola dlho západnými médiami popieraná. Jadrom problému je popieranie reality.
Dvojsečnosť sankcií
Ekonomické sankcie v histórii fungovali predovšetkým vtedy, keď išlo o nerovných súperov. Malý štát je ekonomickými sankciami zasiahnutý oveľa viac ako štát stredný alebo veľký, pretože nemá kapacity ani schopnosti byť ekonomicky sebestačný. Je však evidentné, že Rusko nepatrí do kategórie malých štátov. Naopak, disponuje prírodnými zdrojmi, ktoré Európa nemá, a pritom ich potrebuje.
Rozhodnutie neodoberať ruskú ropu a plyn spôsobí Rusku bezprostredné straty, ale postupne si Rusko nájde nové trhy. Európe však tieto rozhodnutia spôsobujú dlhodobé problémy, pretože energetické zdroje sú kľúčové.
Tu sa dostávame k asymetrii sankcií, na ktorú mnohí odborníci upozorňovali, ale ktorá bola systematicky ignorovaná. Európa do Ruska zastavila vývoz luxusného tovaru, ako talianske víno, francúzsky syr alebo luxusné kabelky. Hoci tieto produkty môžu chýbať ruským oligarchom, môžu ich nakúpiť za vyššie ceny cez prostredníkov alebo sa bez nich zaobídu a podporia domácu výrobu. Nahradiť ruský trh je však pre európskych výrobcov, napríklad francúzskych syrárov, stále zložité.
Skutočnou asymetriou sankcií je však rozhodnutie Európy vzdať sa ruskej ropy a plynu, čo automaticky viedlo k zdraženiu energií. Ekonomika je – zjednodušene povedané – pretvorená energia. Zatiaľ čo zákaz vývozu luxusného tovaru zasiahne len určité sektory, zdraženie energií má vplyv na celú ekonomiku.
Vplyv navyše nie je v rámci Európy rovnomerný. Čím viac je ekonomika závislá od priemyslu, tým viac ju zdraženie energie poškodí. To sa ukazuje napríklad na rozdiele medzi Španielskom a Nemeckom. Španielsko sa vyviazalo z jednotného európskeho energetického trhu a zdraženie energií preto pocítilo len minimálne. Naopak, Nemecko, silne priemyselne orientované, tým trpí a jeho priemyselná výroba sa nachádza na pokraji krízy.
Úpadok Nemecka má dva zásadné dôsledky. Prvým je rastúca nejednota v Európskej únii. Nemecko ako dominantná ekonomika bude presadzovať riešenia výhodné pre seba, ale nevýhodné pre ostatných. Druhým dôsledkom je šírenie ekonomického úpadku. Nemecko je srdcom európskeho hospodárstva, a len čo toto srdce začne slabnúť, spomalia sa aj ekonomiky okolitých štátov.
Alternatívna mediálna scéna vo Francúzsku si tak dodnes škodoradostne pripomína výrok Bruna Le Maira, pretože to, čo malo byť triumfom Západu, čoraz viac pripomína strelu do vlastnej nohy.
Vojnová ekonomika
Ani z druhej strany situácia nevyzerá lepšie, aj keď ruská propaganda operuje argumentmi podloženými číslami. Kľúčovým číslom je rast ruského HDP. Sankcie mali bezprostredne po svojom zavedení určitý efekt – ruské HDP sa prepadlo, kurz rubľa oslabil a moskovská burza zažila odliv investícií. V roku 2023 však ruské HDP začalo opäť rásť a uvedený trend pokračuje aj tento rok. Tento rast sa vníma ako dôkaz neúčinnosti západných sankcií.
Za rastom ruského HDP stojí predovšetkým prechod na vojnovú ekonomiku. Mnoho ruských podnikov prešlo na trojzmennú prevádzku a firmy masívne investovali. Nezamestnanosť v Rusku klesla na historické minimá, čo viedlo k rastu HDP. Pri pohľade iba na toto číslo sa môže zdať, že západné sankcie nefungujú.
Rusku však pomohlo niekoľko faktorov. Prvé sankcie boli na Rusko uvalené už v roku 2014, čo znamená, že ruské vedenie malo čas pripraviť sa na ďalšie kroky Západu. Pripravenosť Ruska tak znižuje efekt prekvapenia. Ďalším faktorom je polovičatosť európskych sankcií. Politici sa síce tvária radikálne a nezmieriteľne, ale realita býva iná. Príkladom je odrezanie Ruska od platobného systému SWIFT, ktoré sa ale od začiatku nevzťahovalo na všetky banky – výnimku dostala napríklad Gazprombank. Táto výnimka umožňovala pokračovanie nákupov ruského plynu a jeho platenia. Aktuálne sa uvažuje o úplnom odpojení tejto banky, čo nedávno oslabilo rubeľ.
Neplatí teda, že sankcie Rusko posilňujú. Už samotná skutočnosť, že Moskva opakovane navrhuje spojiť vyjednávanie o mieri so zrušením niektorých sankcií, naznačuje, že sankcie pre Rusko nie sú bezvýznamné. Dôsledky sankcií sú zrejmé na slabom rubli a aj na moskovskej burze. Hoci sa burza zotavila z počiatočného prepadu, jej tohtoročná výkonnosť bude buď záporná, alebo maximálne nulová. Výsledky moskovskej burzy tak budú porovnateľné s výkonom francúzskej burzy, čo podčiarkuje dvojsečnosť sankcií. Na druhej strane je moskovská burza stále veľmi vzdialená dvojciferným rastom, aké tento rok vykazujú americké trhy.
Aký bol zmysel sankcií?
Devastujúce účinky západných sankcií sa odohrali predovšetkým v mediálnom priestore. Problém nášho vnímania spočíva v tom, že veci často opisujeme také, aké by sme si priali, aby boli, a nie také, aké skutočne sú. Namiesto zamerania na realitu sa utvrdzujeme v ilúziách, ktoré sú založené na propagande. Pokiaľ západné elity tomuto obrazu budú naďalej podliehať, je viac než pravdepodobné, že sankcie spôsobia viac škody ako úžitku.
Sankcie mali dva hlavné ciele. Prvým bolo vytvorenie politicko-mediálneho gesta. Európske štáty nemali odvahu zapojiť sa do priameho vojenského konfliktu s Ruskom, ale zároveň nemohli nechať ruské kroky bez reakcie. Ekonomické sankcie teda umožnili politikom upokojiť verejnú mienku a ukázať, že podnikajú voči Rusku kroky odvety.
Druhým cieľom bolo vyvíjať na Rusko sústavný tlak s cieľom vyprovokovať ho k chybám. Akákoľvek neadekvátna reakcia zo strany Ruska by sa mohla interpretovať ako eskalácia konfliktu, čo by ďalej posilnilo mediálny obraz Ruska ako agresora.