V minulosti boli čierne skládky, dnes deti v lesoch zbierajú plasty, fľaše, ale aj ihly

Projekt tohto formátu už po tretí rok organizoval Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Európskou nocou vedy a Slovenským vodohospodárskym podnikom. 

„Cieľom projektu bolo zdvihnúť deti zo stoličiek a dostať ich do prírody, vidieť, čo všetko je v tom ich okolí skryté a nepatrí tam a aby sa nad tým zamysleli. Odozva je jasná, odpadu je veľmi veľa a možno aj na miestach, kde by sme to najmenej čakali,” uvádza pre Štandard spoluorganizátorka Silvia Podhradská z Ústavu polymérov SAV. 

Plast v tráviacom trakte sumca

Ako Podhradská spresňuje, v tejto súťaži využívali aj výstupy z predošlého projektu PlasticFreeDanube (tzn. Dunaj bez plastov), ktorý sa zameriaval na makroplastové kontaminanty. Cezhraničná spolupráca medzi Slovenskom a Rakúskom prebiehala na dunajskom úseku od Viedne ku vodnej elektrárni Gabčíkovo na Slovensku.

„V spolupráci s Parazitologickým ústavom SAV sme, okrem iného, študovali plast nájdený v tráviacom trakte sumca, kde sa jednalo o výrazne degradovaný obal na báze nízkohustotného polyetylénu,” informuje Podhradská.

Z ďalších výskumov v SAV zistili, že sa na povrchu tohto plastu našli stopy glyceryl aldehydu, čo môže naznačovať určitú interakciu s metabolickými produktami. „To znamená, že v prípade plastov nemusí ísť iba o akúsi blokádu v tráviacom trakte, ale aj o aktívne ovplyvňovanie metabolických procesov,” vysvetľuje spoluorganizátorka závažnosť situácie. 

[link url =https://standard.sk/694371/kazdy-si-moze-navliect-rukavice-a-obut-gumaky-na-konci-caka-vyhra]

Práve podobné výstupy projektu dnes slúžia ako vzdelávacie materiály pre učiteľov a žiakov o zbere a triedení odpadu. Boli aj základom, na ktorom sa vystavala súťaž Vyčisti si svoju rieku, keďže práve voda, v ktorej je odpad ako spomínané plasty, dokážu meniť vodný život k horšiemu. 

„Vážim si všetkých zúčastnených. Avšak najmä deti, ktoré si zobrali rukavice a vymenili telefóny a počítačové hry za čistenie prírody,” vraví Podhradská.

Medzi rieky a lokality, ktoré rodinné či školské tímy vyčistili, tento rok patrili napríklad Letovisko na Záhorí, rieka Beňadín v Lysej pod Makytou, jazero Šárd pri Galante, rieka Malina v okrese Malacky a vodný tok Rosinka v Žiline.

Spoluorganizátorka projektu Silvia Podhradská je toho názoru, že v otázkach veľkého množstva odpadu by sme mali začať každý sám od seba a potom to učiť aj deti. Navyše, ako vraví, celá konzumná spoločnosť v dnešnej dobe je o krásnom obale a trojitom balení, čo je podľa nej v zásade príťažlivé pre oko, ale zbytočné. 

„Ak si uvedomím, ako rýchlo sa mi v domácnosti naplní kôš na triedený odpad, chytám sa len za hlavu a to sa u nás doma snažíme nakupovať ,bezobalovo',” konštatuje Podhradská.

Pracovníčka SAV si zaspomínala aj na svoje detstvo, kedy vnímala, že takýchto environmentálnych projektov bolo málo alebo vôbec. Ako však vraví, pochádza z miesta, ktoré je obklopené lesmi. Bola teda prirodzene vedená k tomu, ako sa má v prírode správať. 

„Hlavným mottom vždy bolo, čo do lesa prinesieš, a ak sa to nedá zjesť alebo spáliť, zober si to naspäť domov. A ja sa týmto mottom riadim celý život a učím to aj moje deti,” dodáva. 

Raci zo Šturky chcú rieku čistú

Medzi výhercov tretieho ročníka patrili deti, ktorých heslom je ,Začínaj sám od seba’. Žiaci zo Základnej školy Štúrova v Malackách zozbierali viac ako 170 kilogramov odpadu. Ich tím niesol názov Raci zo Šturky. Keďže rak je symbolom čistej vody, školáci piateho a šiesteho ročníka si vybrali názov podľa neho. 

Silvia Podhradská im spolu s ostatnými kolegami z Ústavu polymérov SAV prišla odovzdať kreatívne boxy pre mladých vedcov a výskumníkov. Keďže deti nič netušili, ich radosť z výhry bola o to väčšia a autentická. 

Školáci, z ktorých sa tiež raz možno stanú vedci a výskumníci, s radosťou rozprávali o tomto dni, z ktorého mali veľký zážitok. „Odpad sme zbierali pri rieke Maline,” hovorí jeden zo žiakov piatej triedy. Smeti odstraňovali v lese, pri vode, ale aj vo vode. 

Ako ich pani učiteľka Veronika Brúderová spomína, žiaci piateho a šiesteho ročníka boli na tento environmentálny projekt poctivo pripravení. „Rodičia nám priniesli rukavice, vrecia. Deti mali veci na prezlečenie. Bola to výborná podpora a spolupráca,” konštatuje učiteľka.

[link url =https://standard.sk/810780/envirorezort-riesi-vrakunsku-skladku-ake-rizika-ma-jej-odstranovanie-pre-obyvatelov]

Súťažiaci zo základnej školy sa niekedy čudovali, aký odpad v prírode objavili. Ako redaktorke zo Štandardu prezradili, v lesoch našli hotovú skládku. „My sme tam vyzbierali veľkú hromadu skla, ktorá bola pod hlinou,” vraví usmiata piatačka. 

Okrem sklenených a plastových fliaš sa deťom podaril úlovok a to plastové sánky boby, na ktorých neskôr aj odpad z lesa odviezli. Ako školáci spomenuli, plastu bolo v prírode najviac. Žalúzie, obaly od čipsov, mikroténové vrecká, topánky, oblečenie, kľúče, koberec, okuliare, elektrické káble, stan, tehly, matrace, bábika či mince. Všetok odpad správne roztriedili. 

Les a voda však ukrývali aj nebezpečnejšie predmety. Deti skonštatovali, že pri upratovaní našli aj zapaľovač, ihly a striekačky. Tie však pomohli z bezpečnostných dôvodov poupratovať pani učiteľky.

Bolo odpadu v minulosti menej?

Redakcia vyspovedala aj pani učiteľku Veroniku Brúderovú, ktorá po celý čas deti viedla. Či už v deň čistenia rieky alebo na odovzdaní výhry priamo v základnej škole v Malackách, kde organizátori takto nič netušiace deti prekvapili.

Žiaci sa započúvali do slov svojej vyučujúcej, ktorá si zaspomínala na svoje detstvo a aké bolo v tej dobe životné prostredie. „My sme najmenej dvakrát do roka robili jarné a jesenné upratovanie. Podieľala sa na tom vtedy celá ulica,” spomenula Brúderová a dodala, že vtedy rozhodne nebolo tak veľa plastového odpadu. 

„Keď som bola vo veku týchto detí, tak sme tu mali menšie čierne skládky. Odpadu však bolo vtedy menej,” spresnila pedagogička.

[link url =https://standard.sk/683571/viete-ako-chytit-hada-boli-sme-sa-pozriet-v-ekocentre-ktore-vzdelava-aj-dospelych]

Školákom zase spoluorganizátorka z Ústavu polymérov SAV porozprávala, ako aj ona s kolegami čistili rieku Dunaj v rámci už spomínaného projektu PlasticFreeDanube. 

„My sme tiež takto ako vy, chodili do vody, vyhrabávali odpad z toho blata a nachádzali všeličo, napríklad aj také, čo z domácností odletí, čo vietor odveje,” informovala deti Podhradská a bližšie špecifikovala, že vtedy z vody vyberali aj tenisové loptičky a veľa polystyrénu. 

Z následného rozprávania školákov je jasné, že prišli aj oni celí špinaví, ale s dobrým pocitom, že sa im za tri hodiny podarilo vyzbierať veľké množstvo vyhodených predmetov v blízkosti rieky Malina. 

Deti sa následne zabavili aj pri vážení odpadu. Keďže v škole žiadnu veľkú váhu nemajú, vyriešili si to po svojom. „Najprv sme odvážili nejakého spolužiaka a potom sme ho odvážili aj s vrecom plným odpadu. A nakoniec sme to vypočítali,” spresňuje jedno z dievčat piatej triedy. 

Žiaci najväčšieho tímu, ktorý sa do environmentálnej súťaže zapojil, nazbierali dokopy 137, 71 kilogramov neupotrebiteľných zvyškov z domácnosti či stavebného odpadu, medzi ktorými mal najväčší podiel plast a sklo. Na začiatku školáci z Malaciek vôbec netušili, že vyzbierajú tak veľa.