7 dní v kocke: Novinárom, ktorí robili vojnové kampane, hrozí stíhanie

1. Rozsudok

V Česku riešili absurdný prípad – trestné stíhanie mladého muža za slová na sociálnej sieti, ktorými schvaľoval ruskú vojnu na Ukrajine. Rovnako absurdný bol aj výsledok. „Páchateľa“ odsúdili. Vraj sa dopustil „zločinov proti mieru“ a podpory vojny, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom.

Tento prípad je načisto zvrátený aj kontextom, aj následkami. Na jednej strane: mladý Čech, zvárač, je stíhaný a odsúdený za pár slov na Facebooku a za údajné zločiny proti mieru. Napísal ich v afekte po správach o brutálnom útoku Ukrajinca na českú študentku (znásilnenie, pokus o vraždu).

Na druhej strane: novinári, ktorí roky robili tvrdé vojnové kampane – aj tie pre invázne vojny v rozpore s medzinárodným právom –, stíhaní nie sú. Naopak, mnohí z nich boli na strane pohoršeného žalobcu.

Samozrejme, platí, že vulgárne verejné komentáre na adresu napadnutej Ukrajiny sú neprijateľné. A neprijateľné by malo byť aj verejné schvaľovanie a podporovanie vojny. Zároveň však platí aj to, že „blbé reči“ tohto druhu by sa nemali postihovať nástrojmi trestného práva. Hlavne ak nejde o cielené kampane, ale o ojedinelý skrat bez vážnejších následkov. Mladý zvárač a jeho jediný nešťastný komentár na Facebooku mal predsa nulový vplyv na ohrozenie mieru alebo na vojnu…

Napriek tomu bol v Plzni natvrdo odsúdený. Uložili mu peňažný trest (30-tisíc českých korún). Ak nezaplatí, pôjde za mreže na pol roka. Bez podmienky. A to je za desať zlostných slov na Facebooku prehnaný trest.

Rovnako krivé ako kontext sú aj následky rozsudku.

Žalobca ani súd neriešili vulgarizmy a hrubý slovník (ani nemohli, nie sú trestné). Zhodli sa na niečom inom – vraj išlo o zločiny proti mieru a o podporu protiprávnej inváznej vojny. Ak by sme prijali túto logiku a ak by sa dôsledne uplatňovala na všetky prípady tohto druhu, mohlo by to mať šialené právne následky. Až také, že by naplno platila téza z titulku komentára.

Príklad: väčšina českých aj slovenských novinárov v roku 2003 robila intenzívne vojnové kampane pre inváziu do Iraku. Táto vojna bola v rozpore s medzinárodným právom, opierala sa o falošné správy o zbraniach hromadného ničenia v rukách Saddáma a viedla k miliónu obetí.

Mediálne a politické provojnové kampane boli natoľko široké a intenzívne, že viedli k zapojeniu Česka alebo Slovenska do americkej invázie a okupácie Iraku. Novinári to nerobili z náhleho rozhorčenia. Robili to zámerne – cieľom bolo zatiahnuť Česko alebo Slovensko do vojny.

Iste, niektorí to robili z presvedčenia. Iní len preto, že vždy poslušne napodobňovali americké vzory. Nič to však nemení na tom, že sú spoluzodpovední za cielené vojnové kampane. A za preliatu krv. Niektorí z nich túto vojnu obhajujú dodnes.

Hrozilo im za to niekedy stíhanie? Nie. Nikdy.

Aby sme neostávali len pri roku 2003 a vojne v Iraku, máme tu aj čerstvejšie príklady. V decembri 2021 a v januári 2022 Rusko žiadalo rokovania o ukončení vojny na východnej Ukrajine (trvala ôsmy rok), o zárukách pre ruské menšiny z Donbasu, o štatúte Ukrajiny a o vzájomných bezpečnostných dohodách NATO – Rusko. Aktivistickí novinári vtedy kričali, že s Ruskom sa rokovať nesmie. A konflikt na Donbase sa má vyriešiť silou (o čo sa Ukrajina snažila od roku 2014). Tvrdili, že Rusov a ich varovné vojenské manévre netreba brať vážne, len blafujú.

Neblafovali.

Ďalej: v marci 2022, v prvých týždňoch ruskej invázie, bol na stole mierový plán sprostredkovaný Izraelom. Ukrajina a Rusko začali rokovať o prímerí a dohode. No padlo to. A padlo to aj preto, že uspeli západné mediálne a politické kampane, ktoré požadovali zákaz rokovať. A príkaz „vyriešiť konflikt silou“. Následky boli krvavé a ničivé hlavne pre Ukrajinu. To však režisérov zákazu rokovaní a príkazu bojovať neruší. Veď nebojujú a nezomierajú oni. Ani ich synovia.

Najnovší príklad: v novembri 2024, po víťazstve Trumpa, boli na stole opäť dve možnosti. Jedna stála na zámeroch Trumpovho tímu vyrokovať s Ruskom a Ukrajinou prímerie. Druhá (Bidenova) stála na pritvrdení a americkom raketovom ostreľovaní územia Ruska. Aj za cenu rizika nebezpečného vystupňovania a rozšírenia vojny. Veď Rusi len blafujú, utešujú sa – už opäť – papučoví vojnoví jastrabi…

Väčšina českých a slovenských médií si z týchto dvoch možností opäť vybrala tú horšiu. Nijaký mier. Vojna. Raketová vojna namierená na územie jadrovej veľmoci…

Jednoducho, médiá a aktivistickí novinári roky odmietajú mierové dohody. A roky tlačia na silové, vojenské „riešenia“. Napriek tomu, že ani v Iraku, ani na Ukrajine neviedli k sľúbovaným výsledkom, ale ku krvavej katastrofe. Navyše, tých, ktorí túto krvavú líniu kritizujú, odsudzujú ako zradcov.

Sú to zločiny proti mieru? Z morálneho pohľadu áno. Odmietať rokovania a tlačiť na vojenské riešenia, ktoré nefungujú, je nemorálne. V trestnoprávnej rovine by sme však mali byť opatrnejší so závermi. Alebo s volaním po trestoch za mrežami. Máme tu predsa slobodu slova. Slobodu diskusie.

A v nej by mali mať priestor rôzne názory. Aj krajné a radikálne. Niekto môže byť radikálne proamerický – s heslom, že treba poraziť a raketovo bombardovať Rusko. Iný môže byť radikálne proruský – s heslom, že treba poraziť Ukrajinu. Ďalší môžu žiadať rokovania a bezpečnostné dohody, ktoré by ukončili vojnu bez definitívnej porážky jednej, druhej či tretej strany.

Súd v Plzni to však zrejme vidí inak. Niektoré komentáre (hoci ojedinelé) vraj treba vyhodnotiť ako zločiny proti mieru v najprísnejšom, teda trestnoprávnom význame.

Túto prax, ktorá, mimochodom, hrozí aj na Slovensku, by sme mali včas odmietnuť.

A ak to nepôjde, potom by sme mali trvať na tom, aby bola spravodlivosť dôsledná. Teda, aby sa postihovali aj tí, ktorí organizovaným, intenzívnym a kampaňovým spôsobom bojujú proti mierovým možnostiam, volajú po stupňovaní vojen.

A robia tak v záujme „cudzej moci“.

2. Salámová strata väčšiny

Ficova vláda prechádza testovaním parlamentnej väčšiny, ktorá je silne otázna. Začalo sa to pritvrdením a odkazom huliakovcom, že s nimi koalícia nebude rokovať, kým sa nevrátia do klubu SNS. Vládne strany sa zhodli, že majú tesnú väčšinu 76 hlasov.

V stredu to už neplatilo. Niektoré zákony prešli, iné nie. Zasekli sa na poslancovi Hlasu Migaľovi, ktorý žiadal dohody o zákonoch o športe.

Testovanie väčšiny narazilo. Poslanec Smeru Gašpar stratil nervy a vyhlásil, že „problém buď vyriešime, alebo prídeme k predčasným voľbám, toto sa musí v nejakom okamihu skončiť“.

Potom zas testovanie pokračovalo o niečo úspešnejšie ďalšími zákonmi, ktoré prešli. Kolíziu rozchodili.

Ak by sme vec brali výlučne technicky, nikto by nemohol hovoriť o strate väčšiny. Je celkom bežné, že niektoré zákony sa zaseknú a neprejdú.

O niečo vážnejšie to vyzerá, ak sa na vec pozrieme politicky. Dokonca to vyzerá tak vážne, že sa v koalícii nahlas hovorí o predčasných voľbách.

Odhadnúť môžeme aj to, že pravdepodobnosť predčasných volieb je čoraz vyššia. Lebo politická väčšina prestáva fungovať a vláde hrozí niečo podobné ako matovičovský scenár. Hádky, krízy, strata verejnej podpory…

Prvým a obrazovo zreteľným problémom je hnev huliakovcov a rozklad v klube SNS. Koalícia prišla o troch poslancov a kým to nevyrieši, bude mať krehkú a ťažko udržateľnú väčšinu.

Pohľad na ozembucha Huliaka pritom nenaznačuje, že by sa s ním dalo hovoriť inak ako cez videoodkazy z Facebooku.

Druhým problémom bola už dávnejšie trojica poslancov Hlasu okolo Migaľa. Tí nepodporili odvolávanie Šimečku. Majú problém s Ficovou „hrádzou proti progresivizmu“. A Migaľ neváhal blokovať vládne návrhy zákonov ani tento týždeň, keď Ficovi išlo o veľa. O demonštráciu sily v parlamente a tlak na obnovenie jednoty v klube SNS.

Gašpar má asi pravdu, že takto to ďalej nepôjde a bude treba hovoriť aj o predčasných voľbách.

Napokon, hovorí o nich aj Fico.

Iste, hovorí o nich hlavne preto, aby poslancov vystrašil a dotlačil k dohodám o pokračovaní koalície. Robil to tak v každej koaličnej vláde a vždy s úspechom.

Môžeme predpokladať, že sa o to pokúsi aj teraz. Otázny je len výsledok.

Ak sa nepodarí potlačiť otravné konflikty a obnoviť poriadok v koalícii, je takmer isté, že Smer bude preferovať predčasné voľby.

Totiž: ak má Fico z niečoho strach, tak to nie sú voľby, ale matovičovská groteska. Čiže vládnutie v kríze, konfliktoch, hádkach, potom zbabelý útek pred voľbami. A následný potupný koniec, v ktorom Matovičov krk zachránil len nákup rómskych hlasov...

Keď Matovič narážal na krízy, stratu väčšiny a nakoniec aj na odvolanie vlády Obyčajných, vždy sa k tomu staval hlúpo a zbabelo. Žiadal pokračovanie vlády v demisii, odmietal predčasné voľby a keď si ich prezidentka vynútila, trval na najneskoršom možnom termíne. Tým len predĺžil svoje trápenie – a Smeru otvoril dvere k víťazstvu.

Predpokladať, že podobne hlúpo a zbabelo by konal aj Fico, by bolo naivné. Pre Fica zrejme budú v prípade vládneho chaosu menším rizikom predčasné voľby. A väčším rizikom bude zúfalé kupovanie času – a následný rast opozície a vypískanie vládnych strán…

Kurz stávkových kancelárií na predčasné voľby v réžii Smeru by mal byť v pohybe. A určite v rýchlejšom ako za neborákov z odrody Obyčajných.

3. Téma: bezpečnosť mRNA vakcín

V prehľade budeme pokračovať smiešnym prieskumom o bezpečnosti nových mRNA vakcín. Otázka bola nastavená dosť primitívne (manipulatívne) a znela takto: „Do akej miery považujete nasledujúcu správu za dôveryhodnú? Vakcíny založené na technológii mRNA spôsobujú výrazný nárast počtu autoimunitných ochorení, nadmerných úmrtí a nekontrolovateľných turborakovín.“

Prieskum urobila agentúra Ipsos pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií. Táto organizácia má za cieľ bojovať proti „informačným poruchám“ v strednej Európe. Inými slovami, je to ďalší z bojovníkov na poli woke médií a informačnej vojny.

Je celkom zjavné, že prieskum o nových vakcínach mal nielen zmapovať spoločnosť, ale aj ukázať, akí sú progresívni voliči dobre zorientovaní. A naopak, akí sú voliči národných strán pomýlení.

Prieskum to aj akože potvrdil. Len 13 percent voličov PS pripúšťa, že tvrdenie o pochybnom bezpečnostnom profile vakcín môže byť dôveryhodné.

V konečnom dôsledku sa však potvrdilo len to, akí sú architekti týchto prieskumov smiešni.

Presnejšie: ukázalo sa, že vôbec nevedia, kde je sever. Sú mimo. A mimo je aj ich publikum.

Nové vedecké poznatky a štúdie totiž ukazujú, že vystavené tvrdenie, ktoré spochybňuje bezpečnosť nových mRNA vakcín, nie je ani uletené, ani nedôveryhodné. Naopak. Môže byť relevantné.

Vedecká komunita (nie vedecké celebrity v médiách, vedecká komunita) je už dlhšie znepokojená podozrením, že vedľajšie účinky nových vakcín môžu byť veľmi vážne.

Množstvo štúdií po masovom očkovaní a po nahlasovaní nežiaducich účinkov žiada, aby sa preskúmala súvislosť medzi očkovaním proti covidu a autoimunitnými ochoreniami. Predbežné závery jednej zo štúdií: „naše zistenia ukázali, že očkovanie proti covidu pravdepodobne zvyšuje výskyt sklerózy multiplex a ulceróznej kolitídy“. Ide o zápalové autoimunitné ochorenia, ktoré dnešná medicína (zatiaľ) nedokáže dobre pochopiť a vyliečiť. Štúdia upozorňuje, že kauzálna súvislosť nie je širšie preukázaná, no možná spojitosť s očkovaním by sa mala ďalej skúmať.

Ďalšia štúdia tvrdí toto: procesy vyvolané očkovaním syntetickými mRNA vakcínami môžu zvýšiť riziko mutácií v protinádorových génoch a viesť k trvalému poškodeniu DNA. Pri „citlivých jedincoch sa dá očakávať zvýšené riziko poškodenia DNA, chronických autoimunitných zápalov a rakoviny“.

Áno, vidíte dobre. Vedci pripúšťajú možnosť (nie istotu, možnosť a podozrenie), že nové vakcíny v niektorých prípadoch potláčajú protinádorové gény a protinádorovú imunitu. Žiadajú, aby sa táto otázka ďalej skúmala. So všetkou vážnosťou, keďže očkovanie proti covidu bolo plošné a namierené na miliardy ľudí.

Takýchto kritických štúdií sú už stovky. Vedci skúmajú riziká a priznávajú, že nové očkovacie látky ešte nie sú dostatočne preskúmané. A mohli by byť spojené so širšou škálou trvalých následkov, ako sa pôvodne predpokladalo.

Na otázku z prieskumu by zrejme väčšina vedcov odpovedala bez silných kategorických slov. S pokorou a s pripustením, že nové vakcíny naozaj môžu mať súvislosť (aj keď neznámu) s vážnymi ochoreniami a úmrtiami.

Lenže okrem vedcov, ktorých poháňa hlavne zvedavosť a otvorenosť novému poznaniu, tu máme aj „majiteľov pravdy“. Pri nich prevažuje nad zvedavosťou poslušnosť. Poslúchajú „autority“. Hlavne tie politické a mediálne. A otázku v prieskume vnímajú len ako príklad ďalšieho hoaxu a konšpirácie. Lebo tak boli naučení.

Aké sú teda závery z tohto prieskumu? Závery sú také, že kým vedecký svet skúma možnosť vážnych ochorení spojených s očkovaním (vrátane rakoviny a poškodenia DNA) ako relevantnú otázku, časť progresívnej verejnosti sa z tej istej otázky vysmieva. Alebo ju odsudzuje ako „úplne nedôveryhodnú“.

Najviac sa to týka voličov PS. Väčšina kategorických odpovedí je len medzi nimi. Voliči iných strán odpovedali menej kategoricky. Čiže rozumnejšie.

Denník N a Ipsos nás vlastne presviedčajú, že najviac dôverčivých, poverčivých, dogmatických a ľahko manipulovateľných ľudí nájdeme v progresívnom tábore. Tam sa prosto naplno verí „autoritám“. Najmä tým, ktoré sa takmer pri všetkom dôležitom preukázateľne pomýlili.

Denníku N a agentúre Ipsos za toto zistenie ďakujeme. Aj keď… Neprieniesli vlastne nič nové.

Progresívni kazatelia žijú v strede „informačnej poruchy“ už roky.

Netušia, kde je aktuálne veda, netušia, ako vyzerajú nové štúdie o nových vakcínach a ich možných rizikách. A netušia to preto, lebo ich to nezaujíma. Sledujú len seba, čiže predpísané aktivistické médiá. A „nepriateľa“.

4. Terorizmus na Slovensku?

Na záver ešte krátko spomenieme štvrtkovú mimoriadnu Bezpečnostnú radu. A mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Minister vnútra a riaditeľ SIS informovali, že posilňujú ochranu kritickej infraštruktúry na Slovensku. Dôvod: mohla byť terčom teroristického útoku.

Podozriví sú aj dvaja zadržaní občania Ukrajiny. O ich zámeroch minister ani šéf SIS nepovedali nič konkrétne. Podľa informácií Štandardu išlo o možný útok na ropovod Družba na východe Slovenska. A preveruje sa podozrenie, že ukrajinská skupina spolupracovala so spravodajskými službami.

Informácia o príprave útoku na slovenský ropovod je zatiaľ neoficiálna, no ak by sa potvrdila, znamenalo by to, že Slovensku mohla hroziť obdoba nemeckého scenára (Nord Stream). Teda hybridný útok na energetickú infraštruktúru, ktorá je životne dôležitá nielen pre Slovensko, ale aj pre časť Európy. Pričom za prípravou útoku vidieť ukrajinskú stopu…

Prípad je citlivý hlavne pre dve krajiny, ktoré sú stále čiastočne závislé na rope z Ruska: pre Slovensko a pre Maďarsko. Ukrajina sa už skôr snažila tranzit ruskej ropy zastaviť. Nakoniec to však nebolo možné, maďarský MOL sa stáva majiteľom ropy už v Bielorusku, ukrajinský tranzit sa teda týka obchodne maďarskej ropy. A tú už Ukrajina ako partner EÚ musí prepravovať.

Alebo nemusí, ak vybuchne ropovod kdesi na slovenskej trase…

Dobrou správou je, že prípravy útoku sa podarilo odhaliť a prekaziť.

Inak by sme dopadli ako nie veľmi svojprávni Nemci. Musia miliardami eur podporovať Ukrajinu, ktorá sa podieľala na útokoch na infraštruktúru Nemecka. Čím mu spôsobila miliardové škody…

Buďme optimisti a dúfajme, že vojnu sa podarí zastaviť skôr, ako sa presťahuje na slovenské územie.

A zároveň buďme realisti. A sledujme ruky a prsty „spojencov“.