Johnson doplnil, že západné krajiny by mali objasniť, aké bezpečnostné záruky Ukrajine ponúknu ako súčasť akejkoľvek mierovej dohody. Má sa tým zabezpečiť, že Rusko sa po niekoľkých rokoch nebude môcť znovu vyzbrojiť a zaútočiť.
Londýn je vraj morálne zodpovedný
Johnson tiež v rozhovore povedal, že Británia je „morálne zodpovedná“ za Ukrajinu, keďže bola spolu s jadrovými mocnosťami Ruskom a USA spolusignatárom Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, na základe ktorého sa Kyjev zriekol svojho jadrového arzenálu výmenou za ochranu územnej celistvosti.
„Keby si zachovali jadrové odstrašenie, Putin by ich teraz nevraždil v ich posteliach. Boli sme toho súčasťou. Podpísali sme memorandum. Sme morálne zodpovední za ich ťažkú situáciu,“ dodal.
Povedal tiež, že Británii trvalo „príliš dlho, kým prelomila tabu“, pokiaľ ide o poskytnutie riadených striel Storm Shadow Ukrajine a sprievodné politické povolenie na odpálenie zbraní do Ruska.
Čo je zástupná vojna
Pripomeňme, že zástupná vojna alebo po anglicky proxy war je vojna, v ktorej určitá krajina, najmä veľmoc, využíva na oslabenie protivníka tretiu stranu alebo takzvaný klientský štát bez toho, aby sa priamo zúčastnila bojov. Spôsobov vedenia takejto vojny je mnoho.
Jedným z najznámejších prípadov vedenia zástupnej vojny bola americká podpora afganských mudžahedínov v konflikte so Sovietskym zväzom počas 80. rokov minulého storočia, no tento termín sa objavil aj v súvislosti s vojnou vo Vietname alebo Kórei.
Rusi sa na to sťažujú dlhodobo
Rusko slovami viacerých jeho predstaviteľov od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu viackrát zopakovalo, že Západ proti nemu vedie zástupnú vojnu.
Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev začiatkom tohto mesiaca v rozhovore pre štátnu stanicu Russia Today (RT) povedal: „Bolo možné dosiahnuť dohodu, ale Západ si vybral úplne inú cestu. Toto je v skutočnosti zástupná vojna, do ktorej je zapojený celý západný svet, proti Rusku“.
Minulý mesiac tak v rozhovore pre BBC urobil aj ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin, pričom konkrétne hovoril o zástupnej vojne vedenej Britániou. Spojené kráľovstvo podľa neho poskytnutím zbraní „zabíja ruských vojakov a civilistov“.
Vlani na jar zas ruský prezident Vladimir Putin po rokovaní so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v Moskve povedal notoricky známu vetu, že Západ chce bojovať s Ruskom „až do posledného Ukrajinca“.
Zmarenie mierovej dohody?
Johson, ktorý zastával úrad premiéra zhruba prvý polrok vojny na Ukrajine, sa v minulosti neslávne zviditeľnil najmä svojím údajným prispením k zmareniu mierovej dohody medzi obomi aktérmi konfliktu.
Podľa Ukrajinskej pravdy, prozápadného a vôbec najväčšieho ukrajinského denníka, Johnson prišiel 9. apríla do Kyjeva takmer bez ohlásenia. Zdroje blízke prezidentovi Zelenskému toho času pre denník uviedli, že priniesol dva hlavné odkazy:
Po prvé, Putin je vojnový zločinec, s ktorým sa nerokuje, ale treba ho dostať pod tlak. Po druhé, ak je aj Ukrajina pripravená s Putinom podpísať dohody o bezpečnostných zárukách, „tak oni nie sú“.
Po tejto návšteve podľa Ukrajinskej pravdy rokovania medzi Putinom a Zelenským zamrzli, hoci podľa medializovaných informácií boli Moskva a Kyjev blízko k urovnaniu. Štandard sa téme venoval v samostatnom článku.
